Dobšiná ovládla tradičný memoriál v Rožňavskom Bystrom. Domáci vzdali hold svojim legendám Doporučený
Napísal(a) MG od + AI
Hneď úvod turnaja ponúkol súboj papierových favoritov. Dobšiná v ňom potvrdila kvalitu a presvedčivo zdolala Jelšavu 4:1.
V druhom semifinále bojovali domáci. Rožňavské Bystré ako nováčik VII. ligy siahalo na prekvapenie, no skúsenejším Slavošovciam podľahlo tesne 1:2.
Divácky najgólovejší bol súboj o tretie miesto. Jelšava si v ňom napravila chuť po semifinálovej prehre a vysoko zdolala domácich 14:2. Na vysokej prehre Baníka sa podpísal krátky oddych medzi zápasmi aj nútené nasadenie dorastencov, ktorí však medzi seniormi získali cenné skúsenosti.Finále už bolo jasnou záležitosťou Dobšinej. Výborne pripravený kolektív predviedol pohľadný futbal a Slavošovce zdolal 6:3.
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/nas-sport/216/futbal/13323/dobsina-ovladla-tradicny-memorial-v-roznavskom-bystrom-domaci-vzdali-hold-svojim-legendam#sigProGalleriacb06d4caf5
Dobšinčania si tak z Rožňavského Bystrého odniesli nielen pohár pre víťaza, ale aj pochvalu za kolektívny výkon. Na záver poďakovali organizátorom za pozvanie a vľúdne prijatie.
Výsledky Memoriálu Jána Babiča, Petra Urbana a Miroslava Lindáka 2026:Semifinále: MFK Dobšiná – MFK Jelšava 4:1, TJ Baník Rožňavské Bystré – TJ Papiereň Slavošovce 1:2
O 3. miesto: MFK Jelšava – TJ Baník Rožňavské Bystré 14:2
Finále: MFK Dobšiná – TJ Papiereň Slavošovce 6:3
Ďakujeme všetkým tímom, divákom a organizátorom za krásne futbalové popoludnie. Vidíme sa o rok!
MG od + AI ľ MFK Dobšiná

































Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. -MM-