utorok, 28 júl 2026 13:38
Ostatné štyri ročníky vo futbalovej Jednote Krásnohorská Dlhá Lúka Doporučený
Napísal(a) Š. Tomášik
Futbalisti Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka
Zdroj: Facebook
Futbalisti Krásnohorskej Dlhej Lúky v posledných štyroch ročníkoch dvakrát skončili v 7. lige ObFZ Rožňava na 1. mieste. Potom však došlo k útlmu keď v rokoch 2025 a 2026 svoju pozíciu neobhájili. Prvá skončila totiž Vyšná Slaná. Najmä v ročníku 2025/2026 došlo k výraznému poklesu až na 7. miesto.
Mužstvo získalo doma len 19 bodov, spôsobené to môže byť väčšou kvalitou súperov, ktorí sú v konečnej tabuľke vyššie. V Betliari majú kanonierov M. Chochola a R. Fabiana, v Dlhej Vsi je kanonierom P. Mičinsky, v Rudnej J. Figúr a F. Kovács. Víťaz z Vyšnej Slanej nemal v súťaži najlepšieho strelca, ale viacero vyrovnaných strelcov: Domik, Bizik, Jer. Barnák, Ján Gallo a Kuzma.
V príspevku je opísané účinkovanie práve v tomto období, okrem kádra, umiestnenia je k dispozícii meno najlepšieho strelca. V závere sú uvedené výsledky, z ktorých vyplýva, že najlepšie sa Krh. Dlhej Lúke darí proti Rakovnici (v troch ročníkoch ju zdolala vysokým výsledkom).
Ročník 2022/ 2023
Káder: Marián Manko – Ladislav Varga, Ivan Bošela, Roderik Šoltés, Adam Maté, Alexander Kovács, Rastislav Pásztor, Tamáš Hegedüs, Kristián Albert, Roman Bubenčík, Michael Boroš, Gabriel Gecs, Ľudovít Gyenes, Mário Lovaš, Patrik Pál – Balázs, Gabriel Šmajda, Ondrej Šomšák, Jaroslav Gebe, Patrik Šoltés, Patrik Klárik, Roland Madarász, Attila Prónyai, Tomáš Zagiba, Attila Kerekeš
Umiestnenie: 1. miesto 59 bodov, doma 36 bodov, vonku 23 bodov
Najlepší strelec: 30 – Attila Prónyai
Ročník 2023/2024
Káder: A. Maté, Manko – Varga, Gyenes, Madarász, Bošela, Bubenčík, M. Boroš, Rod. Šoltés, Klárik, Att. Kerekeš, Prónyai, A. Rigo, T. Hegedus, Albert, Kulik, P. Boroš, T. Gebe, Bakoš, Bernáth, Lovaš, Pál - Balázs, L. Rigo, Šomšák, Zagiba, Kurja
Umiestnenie: 1. miesto 60 bodov, doma 31 bodov, vonku 29 bodov
Najlepší strelec: 16 – Patrik Pál - Balázs
Ročník 2024 / 2025
Káder: Marián Manko – Kristián Albert, Roman Bubenčík, Ladislav Varga, Ivan Bošela, František Szocs, Arnold Rigó, Roderik Šoltés, Vojtech Danko, Alexander Kovács, Patrik Klárik, Peter Boroš, Michal Tóth, Michael Boroš, Attila Anna, Tamáš Hegedus, Július Benedik, Maroš Bakoš, Dávid Maté, Mário Lovaš, Attila Kerekeš, Jaroslav Gebe, Tomáš Zagiba, Patrik Pál - Balázs, Attila Spišák
Umiestnenie: 4. miesto 45 bodov, doma 25 bodov, vonku 20 bodov
Najlepší strelec: 13 – Ladislav Varga
Ročník 2025/2026
Káder: Marián Manko – Ladislav Varga, Ivan Bošela, František Szocs, Patrik Klárik, Alexander Kovács, Vojtech Danko, Arnold Rigo, Július Benedik, Dominik Grulyo, Roman Bubenčík, Michael Boroš, Ivan Lörinc, Roland Madarász, Mário Lovaš, Maroš Bakoš, Péter Bernáth, Roderik Šoltés, Peter Boroš, Ladislav Rigo, Tomáš Zagiba, Nandor Barczi, Patrik Pál – Balázs, Ladislav Rigo, Tamáš Hegedus
Najlepší strelec: 16 – Ladislav Rigo
Umiestnenie: 7. miesto 31 bodov, doma 19 bodov, vonku 12 bodov
Zaujímavé výsledky
2022/2023: Krh. Dlhá Lúka – Rakovnica 11:0, Krh. Dlhá Lúka – Hrhov 8:2, Rakovnica – Krh. Dlhá Lúka 1:9, Krh. Dlhá Lúka – Pača 8:0
2023/2024: Rožňava B – Krh. Dlhá Lúka 8:0, Krh. Dlhá Lúka – Rakovnica 9:2, Krh. Dlhá Lúka – Lipovník 6:0, Krh. Dlhá Lúka – Honce 12:0, Krh. Dlhá Lúka – Hrhov 11:1
2024/2025: Krh. Dlhá Lúka – Hrhov 10:3, Slavošovce – Krh. Dlhá Lúka 0:8, Krh. Dlhá Lúka – Slavošovce 12:0, Krh. Dlhá Lúka – Rožňavské Bystré 6:2
2025 /2026: Dobšiná – Krh. Dlhá Lúka 8:3, Krh. Dlhá Lúka – Slavošovce 6:0, Krh. Dlhá Lúka – Rožňava B 1:7, Krh. Dlhá Lúka – Rakovnica 10:1, Krh. Dlhá Lúka – Hrhov 8:3, Krh. Dlhá Lúka – Dobšiná 4:4
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Zverejnené v
Futbal
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.