pondelok, 03 august 2026 13:13
Ohliadnutie za futbalovou sezónou 2025/2026 v okrese Rožňava pred novým ročníkom Doporučený
Napísal(a) Mg od
Prv než začne nový futbalový ročník aj v našom regióne pozrime sa stručne na uplynulý ročník 2025-2026. Prvá polovica roka 2026 priniesla nielen definitívnu bodku za futbalovým ročníkom 2025/2026, ale odhalila aj mená majstrov v ligách riadených Oblastným futbalovým zväzom (ObFZ) Rožňava. Pozrite si podrobný prehľad toho, ako sa darilo našim tímom v regionálnych a okresných súťažiach, a ako vyzerá vyžrebovanie novej sezóny.
Účinkovanie tímov v regionálnych súťažiach (VsFZ)
Dospelí: MFK Rožňava (IV. liga Východ)
Účinkovanie Rožňavy v Majstrovstvách regiónu IV. ligy Východ bolo mimoriadne náročné.
Tím doplatil na oslabenie kádra z predchádzajúceho obdobia a počas celej sezóny sa herne i výsledkovo trápil. V konkurencii 14 účastníkov skončil na spodných priečkach tabuľky – obsadil 12. miesto. V 26 kolách získal 20 bodov za vysoký počet prehier s nepriaznivým skóre 25:59. MFK Rožňava tak zostáva jediným zástupcom nášho okresu v tejto súťaži.
Dorastenci: MFK Rožňava a ŠK Polom Gemerská Poloma
- Starší dorast MFK Rožňava (SD U19): Chlapci predviedli skvelé výkony a vybojovali 1. miesto. V 12 súťažných kolách zaznamenali 9 víťazstiev a 3 prehry so skóre 63:40 a ziskom 27 bodov.
- Mladší dorast MFK Rožňava (MD U17): V 5-člennej konkurencii obsadili posledné 5. miesto. V 12 zápasoch si pripísali iba 2 víťazstvá, 1 remízu a 9 prehier (skóre 10:47, 7 bodov).
- ŠK Polom Gemerská Poloma (IV. liga SD sk. KG): Vo svojej súťaži predviedli priemerné výkony a medzi 12 účastníkmi obsadili konečné 8. miesto. V 20 zápasoch vybojovali 6 víťazstiev, 3 remízy a 11 prehier (skóre 41:74, 21 bodov).
Žiaci: MFK Rožňava (II. liga VsFZ)
- Starší žiaci (SŽ U15 - Východ): Predviedli excelentnú sezónu a v 14-člennej tabuľke suverénne obsadili 1. miesto. V 26 zápasoch stratili body iba dvakrát (24 víťazstiev, 1 remíza, 1 prehra) a dosiahli fantastické skóre 152:17 so ziskom 73 bodov.
- Mladší žiaci (MŽ U13 - Východ): V rovnakej súťaži obsadili solídne 7. miesto zo 14 účastníkov. V 26 dueloch zaknihovali 11 víťazstiev, 4 remízy a 11 prehier (skóre 92:72, 37 bodov).
Ako dopadli okresné súťaže pod záštitou ObFZ Rožňava?
7. liga dospelí
Majstrovský titul v najvyššej okresnej súťaži získali futbalisti OFK Vyšná Slaná. V 22 zápasoch nenašli premožiteľa až v 20 prípadoch a so 61 bodmi a skóre 98:14 dominantne zvíťazili. Pre celkový rozvoj futbalu v okrese je však škodou, že víťaz z rôznych dôvodov opäť nevyužil možnosť postúpiť do vyššej súťaže.
Súťaž nedokončili futbalisti TJ Baník Rožňavské Bystré, no do nového ročníka sa opäť prihlásili.
- Najlepší strelec ligy: Jaroslav Figúr (MFK Rožňava B) – 36 gólov.
- Zaujímavosť: V 132 zápasoch padlo celkovo 697 gólov (priemer 5,28 gólu na zápas). Najviac k tomu prispelo béčko Rožňavy so 108 gólmi.
Dorast (Okresná súťaž)
Víťazom sa stali mladíci z tímu ŠK Polom Gemerská Poloma B, ktorí v 10 zápasoch nestratili ani bod, získali plných 30 bodov a skóre 73:11.
- Najlepší strelec: Samuel Blaško (ŠK Polom Gemerská Poloma B) – 29 gólov.
Žiaci (Okresná súťaž)
V kategórii, kde štartovali 3 kluby, triumfovali chlapci z TJ Papiereň Slavošovce. V 12 stretnutiach iba raz remizovali a nazbierali 34 bodov (skóre 78:17).
- Najlepší strelec: Jakub Urban (MFK Rožňava B) – 12 gólov.
Prípravka (Okresná súťaž)
Prvenstvo patrí takisto tímu TJ Papiereň Slavošovce, ktorý v 10 stretnutiach vybojoval 21 bodov (skóre 33:18).
- Zaujímavosť: Najlepšou strelkyňou celej súťaže sa medzi chlapcami stalo dievča – Kristína Lovášová (TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka), ktorá nastrieľala skvelých 23 gólov.
Všetci víťazi si prevzali zaslúžené majstrovské poháre na okresnej konferencii a aktíve ObFZ Rožňava, ktorý sa konal 3. júla 2026.
Nová sezóna 2026/2027 je vyžrebovaná!
ObFZ Rožňava schválil 3.7. 2026 nový herný plán pre nadchádzajúci ročník. V kategórii dospelých bolo zaregistrovaných 13 klubov, ktorým boli pridelené nasledovné vyžrebovacie čísla:
- Č. 1: MFK Dobšiná
- Č. 2: TJ Zlatý klas Dlhá Ves
- Č. 3: FK Baník Drnava
- Č. 4: FK Hrhov
- Č. 5: OFK Vyšná Slaná
- Č. 6: TJ Tatran Betliar
- Č. 7: TJ Papiereň Slavošovce
- Č. 8: MFK Rožňava B
- Č. 9: FK Krásnohorské Podhradie
- Č. 10: TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka
- Č. 11: FK Lipovník
- Č. 12: TJ Baník Rakovnica
- Č. 13: TJ Baník Rožňavské Bystré
Program 1. kola (8. – 9. august 2026)
Nový futbalový ročník odštartuje v sobotu 8. augusta 2026 o 16:00 predohrávaným zápasom v Rožňavskom Bystrom. Kompletný program úvodného kola vyzerá nasledovne:
Sobota 08.08.2026 o 16:00:
- TJ Baník Rožňavské Bystré – TJ Zlatý klas Dlhá Ves
Nedeľa 09.08.2026 o 16:00:
- TJ Papiereň Slavošovce – MFK Rožňava B
- TJ Tatran Betliar – FK Krásnohorské Podhradie
- TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka – OFK Vyšná Slaná
- FK Hrhov – FK Lipovník
- FK Baník Drnava – TJ Baník Rakovnica
- MFK Dobšiná – voľno
MG - od+ai
Zverejnené v
Futbal
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.