Ohliadnutie za futbalovou sezónou 2025/2026 v okrese Rožňava pred novým ročníkom Doporučený
Napísal(a) Mg odÚčinkovanie tímov v regionálnych súťažiach (VsFZ)
Dospelí: MFK Rožňava (IV. liga Východ)
Dorastenci: MFK Rožňava a ŠK Polom Gemerská Poloma
- Starší dorast MFK Rožňava (SD U19): Chlapci predviedli skvelé výkony a vybojovali 1. miesto. V 12 súťažných kolách zaznamenali 9 víťazstiev a 3 prehry so skóre 63:40 a ziskom 27 bodov.
- Mladší dorast MFK Rožňava (MD U17): V 5-člennej konkurencii obsadili posledné 5. miesto. V 12 zápasoch si pripísali iba 2 víťazstvá, 1 remízu a 9 prehier (skóre 10:47, 7 bodov).
- ŠK Polom Gemerská Poloma (IV. liga SD sk. KG): Vo svojej súťaži predviedli priemerné výkony a medzi 12 účastníkmi obsadili konečné 8. miesto. V 20 zápasoch vybojovali 6 víťazstiev, 3 remízy a 11 prehier (skóre 41:74, 21 bodov).
- Starší žiaci (SŽ U15 - Východ): Predviedli excelentnú sezónu a v 14-člennej tabuľke suverénne obsadili 1. miesto. V 26 zápasoch stratili body iba dvakrát (24 víťazstiev, 1 remíza, 1 prehra) a dosiahli fantastické skóre 152:17 so ziskom 73 bodov.
- Mladší žiaci (MŽ U13 - Východ): V rovnakej súťaži obsadili solídne 7. miesto zo 14 účastníkov. V 26 dueloch zaknihovali 11 víťazstiev, 4 remízy a 11 prehier (skóre 92:72, 37 bodov).
7. liga dospelí
Majstrovský titul v najvyššej okresnej súťaži získali futbalisti OFK Vyšná Slaná. V 22 zápasoch nenašli premožiteľa až v 20 prípadoch a so 61 bodmi a skóre 98:14 dominantne zvíťazili. Pre celkový rozvoj futbalu v okrese je však škodou, že víťaz z rôznych dôvodov opäť nevyužil možnosť postúpiť do vyššej súťaže.
- Najlepší strelec ligy: Jaroslav Figúr (MFK Rožňava B) – 36 gólov.
- Zaujímavosť: V 132 zápasoch padlo celkovo 697 gólov (priemer 5,28 gólu na zápas). Najviac k tomu prispelo béčko Rožňavy so 108 gólmi.
Dorast (Okresná súťaž)
Víťazom sa stali mladíci z tímu ŠK Polom Gemerská Poloma B, ktorí v 10 zápasoch nestratili ani bod, získali plných 30 bodov a skóre 73:11.
- Najlepší strelec: Samuel Blaško (ŠK Polom Gemerská Poloma B) – 29 gólov.
Žiaci (Okresná súťaž)
V kategórii, kde štartovali 3 kluby, triumfovali chlapci z TJ Papiereň Slavošovce. V 12 stretnutiach iba raz remizovali a nazbierali 34 bodov (skóre 78:17).
- Najlepší strelec: Jakub Urban (MFK Rožňava B) – 12 gólov.
Prípravka (Okresná súťaž)
Prvenstvo patrí takisto tímu TJ Papiereň Slavošovce, ktorý v 10 stretnutiach vybojoval 21 bodov (skóre 33:18).
- Zaujímavosť: Najlepšou strelkyňou celej súťaže sa medzi chlapcami stalo dievča – Kristína Lovášová (TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka), ktorá nastrieľala skvelých 23 gólov.
Všetci víťazi si prevzali zaslúžené majstrovské poháre na okresnej konferencii a aktíve ObFZ Rožňava, ktorý sa konal 3. júla 2026.
Nová sezóna 2026/2027 je vyžrebovaná!
- Č. 1: MFK Dobšiná
- Č. 2: TJ Zlatý klas Dlhá Ves
- Č. 3: FK Baník Drnava
- Č. 4: FK Hrhov
- Č. 5: OFK Vyšná Slaná
- Č. 6: TJ Tatran Betliar
- Č. 7: TJ Papiereň Slavošovce
- Č. 8: MFK Rožňava B
- Č. 9: FK Krásnohorské Podhradie
- Č. 10: TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka
- Č. 11: FK Lipovník
- Č. 12: TJ Baník Rakovnica
- Č. 13: TJ Baník Rožňavské Bystré
Program 1. kola (8. – 9. august 2026)
Sobota 08.08.2026 o 16:00:
- TJ Baník Rožňavské Bystré – TJ Zlatý klas Dlhá Ves
- TJ Papiereň Slavošovce – MFK Rožňava B
- TJ Tatran Betliar – FK Krásnohorské Podhradie
- TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka – OFK Vyšná Slaná
- FK Hrhov – FK Lipovník
- FK Baník Drnava – TJ Baník Rakovnica
- MFK Dobšiná – voľno
MG - od+ai
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).