Kam kráčal FK Lipovník posledných 18 rokov Doporučený
Napísal(a) Š. Tomášik
FK Lipovník - patrí historicky medzi lepšie kluby v okrese Rožňava. Najväčší úspech mal v ročníku 2010/2011, keď vyhral 1. miesto a pol sezóny si zahral aj 5. ligu - potom po jeseni odstúpil.
FK Lipovník
Jeseň 2008: Štefan Dányi, Zoltán Šalamon - Roland Szücs, Norbert Orosz, Marcel Podracký, Jaroslav Barczi, Miroslav Dubovan, Tibor Grecmacher, Adrián Ičo, František Németh, Štefan Farkaš, Viktor Kelemen, Dávid Bollo, Adrián Emödi, František Vilímek, Oto Farkaš, Ján Šalamon, Tibor Kardoš, Mikuláš Szabó, Ladislav Fabian, Roland Podracký, Ján Kovács, Roland Klinko, Kristián Albert, Róbert Klárik, Tomáš Kuchta
Jar 2009: Hegedüs - Dubovan, Barczi, Zagiba, Bollo, Ičo, Szücs, Kardoš, Kerekeš, Németh, Chomiak, Farkaš, Albert, Podracký, Kelemen
Jeseň 2009: Skokan - Barczi, Szabó, Varga, Vávra, Podracký, Szücs, Bollo, Kerekeš, Klárik, Kardoš, Chomiak, Kelemen, Németh, Farkaš, Zagiba
Jar 2010: Skokan - Barczi, Szabó, Németh, Podracký, Szücs, Bollo, Zagiba, Kardoš, Varga, Milata, Kelemen, Albert, O. Farkaš, Kovács
Jeseň 2010: Skokan - Barczi, Zupko, Kardoš, Podracký, Szücs, Bollo, Vávra, Zagiba, Kelemen, Németh, Albert, O. Farkaš
Jar 2011: Skokan - Barczi, Zupko, Kardoš, Podracký, Varga, Vávra, Bollo, Zagiba, I. Lörinc, Milata, Németh, Kelemen, O. Farkaš
Jeseň 2011: Skokan - Barczi, Zupko, Kardoš, Podracký, L. Varga, M. Varga, Vávra, Bollo, Zagiba, I. Lörinc, Milata, Németh, Kelemen, O. Farkaš, B. Milko, Erdelyi, Kočiš, Szöllös, R. Kuzma
2013 / 2014: Dányi - Kasper, Ján Dávid, Szücs st., Szücs ml., R. Zagiba, Barczi, Zupko, Lázar, F. Emödi, Bollo, Erdelyi, Németh, Kelemen, Kerekeš, Hajdúk, Smädo, Zatroch, Motyka
2014 / 2015: Dányi, Drugda - Barczi, Erdelyi, Dávid, Kasper, F. Emödi, Zupko, Kočiš, Bollo, Szücs st., Szücs ml., Kelemen, Zagiba, Luspaj, Lázar, F. Németh, Boroš, R. Németh, Fafrák
2016 / 2017: G. Józsa - Kardos, A. Luspaj, A. Korszinski, Plichta, Gyenes, P. Luspaj, P. Görgei, Lakomý, Papcún, T. Józsa, Att. Görgei, F. Emödi, Szücs, T. Korszinski, Varga, Podraczký, Bollo, L. Emödi
2017 / 2018: G. Józsa - P. Luspaj, A. Korszinski, Gyenes, Papcún, A. Luspaj, Kömlei, Kardos, Lipták, F. Emödi, A. Görgei, P. Görgei, Vozár, Bakoš, Podraczký, Maté, Pačay, T. Répasi, Plichta, Szücs, T. Józsa, T. Korszinski, Szücs, Bollo, Grecmacher, L. Emödi
2018 / 2019 Józsa, Sliva, Dányi - Klinko, Lipták, Vozár, Plichta, Demko, P. Luspaj, A. Luspaj, Szücs, L. Emödi, T. Korszinszki, T. Répasi, Z. Répasi, Podraczký, P. Görgei, Lakomý, Hovorka, F. Emödi, Dusza, Pačay, Bollo, Att. Görgei
2019 / 2020 Tomáš Jósza, Štefan Dányi – Tomáš Korszinský, Milan Demko, Patrik Luspaj, Patrik Görgei, Vojtech Plichta, Adrián Korszinszký, Zoltán Lipták, Dominik Kardos, Ladislav Emödi, Florián Emödi, Gabriel Lakomý, Attila Görgei, Tomáš Répasi, Viktor Kelemen, Oto Farkaš, Ladislav Dusza, Roland Szücs st., Roland Szücs ml., Adrián Luspaj, Dávid Bollo
2020 / 2021: Dányi, T. Józsa - Szücs st., Szücs ml., A. Korszinszki, Farkaš, P. Luspaj, Kardos, Z. Lipták, Gebe, M. Doboš, P. Görgei, T. Répasi, T. Korszinszki, Albert, Lakomý, F. Emödi, Bollo, Att. Görgei
2021 / 2022 Róbert Fabian, Štefan Dányi, Pavol Lenkey – Kristián Albert, Roland Szücs st., Patrik Luspaj, Roderik Szücs, Oto Farkaš, Dominik Kardos, Zoltán Lipták, Adrián Korszinski, Roland Szücs ml., Norbert Vozár, Attila Görgei, Tomáš Répasi, Patrik Görgei, Róbert Juhász, Tomáš Korszinski, Florián Emödi, Tomáš Józsa, Martin Doboš, Matej Dubovan, Róbert Priam, Dávid Bollo, Ladislav Emödi, Alexander Szücs
2023 / 2024 Mikuláš Štefánik, Tomáš Józsa, Marek Šály, Štefan Dányi – Zoltán Lipták, Ľudovít Gyenes, Roland Szücs ml., Roman Priam, Roderik Szücs, Roland Szücs st., Tomáš Korzinski, Radovan Farkaš, Patrik Görgei, Ondrej Kiss, Norbert Zupko, Norbert Vozár, Ladislav Emödi, Martin Doboš, Florián Emödi, Dávid Bollo, Dominik Kardos, Attila Görgei Adrián Korszinszki, Alexander Szücs, Adrián Vozár
2024 / 2025 Mikuláš Štefánik, Ladislav Spišák - Florián Emödi, Patrik Luspaj, Ľudovít Gyenes, Dominik Kardos, Adrián Vozár, Norbert Vozár, Adrián Korszinski, Zoltán Lipták, Róbert Lipták, Ondrej Kiss, Michal Horváth, Ladislav Emödi, Attila Herczeg, Alexander Szücs, Roland Szücs st., Roland Szücs ml., Martin Doboš, Dávid Jánošdeák, Radovan Farkaš, Peter Fabián, Roman Priam, Attila Görgei
2025 / 2026 Mikuláš Štefánik, Štefan Dányi – Ľudovít Gyenes, Tomáš Kuchta, Zoltán Lipták, Róbert Lipták, Roman Priam, Alexander Szücs, Roland Szücs st., Roland Szücs ml., Radovan Farkaš, Patrik Luspaj, Norbert Vozár, Ondrej Kiss, Michal Horváth, Ladislav Emödi, Florián Emödi, Dávid Jánosdeák, Dominik Kardos, Attila Görgei, Attila Herczeg, Alexander Szücs.
Umiestnenia v konečnej tabuľke
2009: 2. miesto v 1. triede
Najlepší strelec 2022 - 2026
2022: 22 – D. Bollo
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).