Konečná tabuľka
TABUĽKA
| Klub |
Z
|
V
|
R
|
P
|
S |
B
|
|
|---|---|---|---|---|---|---|---|
|
1. |
Kovstav |
26 |
17 |
4 |
5 |
72:40 |
55 |
|
2. |
Lipovník |
26 |
16 |
2 |
8 |
74:35 |
50 |
|
3. |
Jablonov n/T |
26 |
13 |
7 |
6 |
69:34 |
46 |
|
4. |
Vlachovo |
26 |
14 |
3 |
9 |
56:49 |
45 |
|
5. |
Nižná Slaná |
26 |
13 |
5 |
8 |
56:42 |
44 |
|
6. |
Famstav |
26 |
12 |
5 |
9 |
46:40 |
41 |
|
7. |
VTJ Jelšava |
26 |
9 |
5 |
12 |
59:65 |
32 |
|
8. |
Vyšná Slaná |
26 |
10 |
2 |
14 |
41:61 |
32 |
|
9. |
Muráň |
26 |
9 |
4 |
13 |
40:56 |
31 |
|
10. |
Dlhá Ves |
26 |
10 |
3 |
13 |
49:66 |
30 |
|
11. |
Dedinky |
26 |
10 |
0 |
16 |
30:30 |
28 |
|
12. |
Rudná |
26 |
7 |
7 |
12 |
38:48 |
28 |
|
13. |
Sirk |
26 |
7 |
5 |
14 |
41:57 |
26 |
|
14. |
Honce |
26 |
6 |
6 |
14 |
31:57 |
24 |
Poznámka: ŠTK odrátala Dlhej Vsi 3 body
Ročník 1997/1998
Do kádra pribudli Ján Krak a Vladimír Karas – končiaci dorastenci. V zimnom prestupovom termíne káder opustil Miroslav Plačko. Hrávať po jeseni prestal Stanislav Drábik. Na jar sa až tak nedarilo – domáca prehra s Rožňavským Bystrým, prehry vo Vyšnej Slanej a Rejdovej. Do kádra sa vrátil Ján Šlosárik, ktorý bol aj trénerom. Do Kobeliarova odišli Ján Vieloha, Róbert Bendík a Peter Bolaček.
TABUĽKA
| Klub |
Z
|
V
|
R
|
P
|
S |
B
|
|
|---|---|---|---|---|---|---|---|
|
1. |
Jablonov n/T |
26 |
16 |
3 |
7 |
71:39 |
51 |
|
2. |
Kružná |
26 |
13 |
6 |
7 |
78:50 |
45 |
|
3. |
Lipovník |
26 |
14 |
2 |
10 |
56:40 |
44 |
|
4. |
Kovstav |
26 |
12 |
7 |
7 |
65:49 |
43 |
|
5. |
Nižná Slaná |
26 |
14 |
1 |
11 |
62:55 |
43 |
|
6. |
Dedinky |
26 |
12 |
3 |
11 |
62:43 |
39 |
|
7. |
Krh. Podhradie |
26 |
12 |
2 |
12 |
49:51 |
38 |
|
8. |
Dobšiná |
26 |
11 |
3 |
12 |
67:57 |
36 |
|
9. |
Rožň. Bystré |
26 |
10 |
3 |
12 |
50:74 |
33 |
|
10. |
Vyšná Slaná |
26 |
10 |
2 |
14 |
50:74 |
32 |
|
11. |
Rejdová |
26 |
8 |
6 |
12 |
44:66 |
30 |
|
12. |
Vlachovo |
26 |
9 |
3 |
14 |
44:64 |
30 |
|
13. |
Dlhá Ves |
26 |
9 |
2 |
15 |
45:68 |
29 |
|
14. |
Rudná |
26 |
7 |
6 |
13 |
39:53 |
27 |
Roky 2000 – 2002
Na jeseň 2000 káder doplnili brankár Ivan Plačko, zranení hráči z predošlej sezóny už boli uzdravení – Vladimír Hlaváč, Vladimír Karas, Karol Kováč a Ján Bobrík. Naopak z kádra odišiel Jaroslav Sklenár.
Už jesenná časť niečo naznačila – druhé miesto. A to pred jarou odišli z kádra Stanislav Drábik a Miroslav Plačko. Novým hráčom bol Ladislav Zerola. V prvom jarnom kole mužstvo remizovalo v Plešivci, potom však nebodovalo len v poslednom kole v Kružnej. To už bolo o postupe do 5. ligy – JZ dávno rozhodnuté.
TABUĽKA
| Klub |
Z
|
V
|
R
|
P
|
S |
B
|
|
|---|---|---|---|---|---|---|---|
|
1. |
Nižná Slaná |
24 |
18 |
3 |
3 |
78:31 |
57 |
|
2. |
Plešivec |
24 |
16 |
3 |
5 |
64:29 |
51 |
|
3. |
Dobšiná |
24 |
14 |
4 |
6 |
74:35 |
46 |
|
4. |
RVB Lipovník |
24 |
13 |
5 |
6 |
74:41 |
44 |
|
5. |
Kovstav |
24 |
12 |
2 |
10 |
53:46 |
38 |
|
6. |
Dedinky |
24 |
10 |
4 |
10 |
68:65 |
34 |
|
7. |
Krh. Podhradie |
24 |
10 |
2 |
12 |
52:57 |
32 |
|
8. |
Kružná |
24 |
10 |
1 |
13 |
44:64 |
31 |
|
9. |
Vyšná Slaná |
24 |
8 |
4 |
12 |
30:53 |
28 |
|
10. |
Dlhá Ves |
24 |
8 |
3 |
13 |
31:62 |
27 |
|
11. |
Vlachovo |
24 |
6 |
3 |
15 |
44:80 |
21 |
|
12. |
Štítnik |
24 |
4 |
6 |
14 |
32:52 |
18 |
|
13. |
Hrhov |
24 |
4 |
6 |
14 |
36:69 |
18 |
Pred jeseňou 2001 káder doplnili brankár Roman Lindák a hráči Július Turcsányi a Jozef Gunár.
Do Honiec odišiel Stanislav Drábik. Striedavý štart mal Drahoslav Grančák.
Doma mužstvo stratilo body viackrát – remíza s Helcmanovcami, prehry s Košickou Novou Vsou a Rudňanmi. Vonku bodovalo len v Kluknave, kde uhralo remízu 1:1.
Pred jarou 2002 absolvovalo mužstvo sústredenie na Štrbskom Plese. Káder doplnili z dorastu Rožňavy Vlastimil Cangár a z Vlachova staronový hráč Marián Adam. Žiaľ, ako kľúčový možno označiť domáci zápas s Vyšným Opátskym 2:2. Došlo tak k vypadnutiu z 11. priečky.
Čo mohlo byť inak:
- Doma s Košickou Novou Vsou, doma so Smižanmi a v Jablonove n / T. zaradiť na post krajného obrancu M. Dovca a nie M. Bobera.
- Vybaviť hosťovanie R. Čuchrana – trénoval s mužstvom v zimnej príprave, hosťovanie sa nevybavilo.
- V zápase s Lokomotívou Košice B a Košickou Novou Vsou striedať J. Turcsányiho, tak ako to bolo v Kluknave.
- Vyskúšať J. Turcsányiho aj v zálohe – v Kunovej Teplici bol záložníkom.
TABUĽKA
| Klub |
Z
|
V
|
R
|
P
|
S |
B
|
|
|---|---|---|---|---|---|---|---|
|
1. |
Košická Nová Ves |
26 |
21 |
3 |
2 |
91:26 |
66 |
|
2. |
Rudňany |
26 |
17 |
5 |
4 |
62:22 |
56 |
|
3. |
Smižany |
26 |
13 |
5 |
8 |
47:30 |
44 |
|
4. |
Nálepkovo |
26 |
11 |
5 |
10 |
51:48 |
38 |
|
5. |
Harichovce |
26 |
11 |
4 |
11 |
57:49 |
37 |
|
6. |
Helcmanovce |
26 |
11 |
3 |
12 |
37:49 |
36 |
|
7. |
Prakovce |
26 |
11 |
2 |
13 |
52:50 |
35 |
|
8. |
Jablonov n/T |
26 |
10 |
4 |
12 |
29:39 |
34 |
|
9. |
Vyšné Opátske |
26 |
9 |
6 |
11 |
57:58 |
33 |
|
10. |
Kráľovce |
26 |
10 |
2 |
14 |
46:46 |
32 |
|
11. |
Nižná Slaná |
26 |
9 |
3 |
14 |
46:59 |
30 |
|
12. |
Kluknava |
26 |
9 |
3 |
14 |
34:70 |
30 |
|
13. |
Teplička |
26 |
10 |
2 |
14 |
37:55 |
29 |
|
14. |
Lokomotíva Košice B |
26 |
6 |
1 |
19 |
38:83 |
19 |
Poznámka: Tepličke po skončení súťaže ŠTK odrátala 3 body
Z a u j í m a v o s t i
Rýchly gól
- Ján Keršák – 1997 – v Dlhej Vsi
- Gustáv Keršák – 2001 – proti Kovstavu
Pekný gól
- Piatoligové
- Marián Adam – hlavička do vinkla doma s Vyšným Opátskym po rohu Gustáva Keršáka
- Ján Keršák – po sóle strela z 30 metrov, doma s Tepličkou
- Karol Kováč – strela z 30 metrov do vinkla vo Vyšnom Opátskom
- Dušan Vandrášik – sólo od polovice ihriska v Kluknave
- 2000/2001
- Štefan Ruszó – sólo od polovice ihriska v Krásnohorskom Podhradí
- Ján Krak – sólo vo Vyšnej Slanej
Viete, že
- Gustáv Keršák chcel pomôcť mužstvu v Nálepkove, a tak nastúpil aj napriek horúčke, zaradený bol ako ľavý obranca
- Jaroslav Plačko zneškodnil penaltu proti Lokomotíve Košice B
- Ivan Plačko zneškodnil penaltu vo Vyšnej Slanej
Súpisky
1995-1996: Jaroslav Hajči, Jaroslav Plačko – Gustáv Keršák, Ján Keršák, Maroš Dovec, Štefan Dovec, Marián Černaj, Marián Ondrej, Marián Adam, Milan Macko, Miroslav Plačko, Gejza Valentko, Zdenko Müller, Stanislav Drábik, Stanislav Joščák, Peter Bolaček, Róbert Bendík.
1997-1998: Jaroslav Sklenár, Jaroslav Hajči – Gustáv Keršák, Ján Keršák, Stanislav Drábik, Stanislav Joščák, Ján Krak, Karol Kováč, Milan Macko, Marián Adam, Vladimír Karas, Ján Krak, Ján Šlosárik, Milan Sura, Miroslav Plačko, Marián Černaj, Maroš Dovec, Štefan Dovec, Gejza Valentko, Marián Ondrej
2000 až 2002: Roman Lindák, Jaroslav Plačko, Ivan Plačko – Jozef Gunár, Július Turcsányi, Marián Adam, Vlastimil Cangár, Maroš Dovec, Štefan Dovec, Ján Bobrík, Milan Bober, Gustáv Keršák Ján Keršák, Ján Krak, Gejza Valentko, Štefan Ruszó, Ján Vieloha, Vladimír Hlaváč, Vladimír Karas, Miroslav Plačko, Stanislav Drábik, Ladislav Zerola, Karol Kováč, Dušan Vandrášik
Tréneri
1995/1996: Štefan Gazdík
1997/1998: Mgr. Ján Šlosárik
2000/2001: Štefan Gazdík
2001/2002: do jesenného zápasu s Vyšným Opátskym (vrátane) Štefan Gazdík, po ňom Karol Kováč
Herné systémy
1995/1996: väčšinou 4 – 4 – 2
1997/1998: 4 – 3 – 3
2000/2001: 4 – 4 – 2
2001/2002: väčšinou 4 – 4 – 2, ale: v Rudňanoch 4 – 5 – 1, pripravená zostava s Lokomotívou Košice B 4 – 3 – 3
Predseda klubu
1995/1996 a 1997/1998: Ing. Marián Ondrej
2000 – 2002: Dušan Vandrášik
Najlepší strelec
1996: Zdenko Müller, Gustáv Keršák po 10
1998: Gustáv Keršák – 15
2001: Gustáv Keršák – 21
2002: Gejza Valentko – 10
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály.
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“.
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.