Konečná tabuľka
TABUĽKA
| Klub |
Z
|
V
|
R
|
P
|
S |
B
|
|
|---|---|---|---|---|---|---|---|
|
1. |
Kovstav |
26 |
17 |
4 |
5 |
72:40 |
55 |
|
2. |
Lipovník |
26 |
16 |
2 |
8 |
74:35 |
50 |
|
3. |
Jablonov n/T |
26 |
13 |
7 |
6 |
69:34 |
46 |
|
4. |
Vlachovo |
26 |
14 |
3 |
9 |
56:49 |
45 |
|
5. |
Nižná Slaná |
26 |
13 |
5 |
8 |
56:42 |
44 |
|
6. |
Famstav |
26 |
12 |
5 |
9 |
46:40 |
41 |
|
7. |
VTJ Jelšava |
26 |
9 |
5 |
12 |
59:65 |
32 |
|
8. |
Vyšná Slaná |
26 |
10 |
2 |
14 |
41:61 |
32 |
|
9. |
Muráň |
26 |
9 |
4 |
13 |
40:56 |
31 |
|
10. |
Dlhá Ves |
26 |
10 |
3 |
13 |
49:66 |
30 |
|
11. |
Dedinky |
26 |
10 |
0 |
16 |
30:30 |
28 |
|
12. |
Rudná |
26 |
7 |
7 |
12 |
38:48 |
28 |
|
13. |
Sirk |
26 |
7 |
5 |
14 |
41:57 |
26 |
|
14. |
Honce |
26 |
6 |
6 |
14 |
31:57 |
24 |
Poznámka: ŠTK odrátala Dlhej Vsi 3 body
Ročník 1997/1998
Do kádra pribudli Ján Krak a Vladimír Karas – končiaci dorastenci. V zimnom prestupovom termíne káder opustil Miroslav Plačko. Hrávať po jeseni prestal Stanislav Drábik. Na jar sa až tak nedarilo – domáca prehra s Rožňavským Bystrým, prehry vo Vyšnej Slanej a Rejdovej. Do kádra sa vrátil Ján Šlosárik, ktorý bol aj trénerom. Do Kobeliarova odišli Ján Vieloha, Róbert Bendík a Peter Bolaček.
TABUĽKA
| Klub |
Z
|
V
|
R
|
P
|
S |
B
|
|
|---|---|---|---|---|---|---|---|
|
1. |
Jablonov n/T |
26 |
16 |
3 |
7 |
71:39 |
51 |
|
2. |
Kružná |
26 |
13 |
6 |
7 |
78:50 |
45 |
|
3. |
Lipovník |
26 |
14 |
2 |
10 |
56:40 |
44 |
|
4. |
Kovstav |
26 |
12 |
7 |
7 |
65:49 |
43 |
|
5. |
Nižná Slaná |
26 |
14 |
1 |
11 |
62:55 |
43 |
|
6. |
Dedinky |
26 |
12 |
3 |
11 |
62:43 |
39 |
|
7. |
Krh. Podhradie |
26 |
12 |
2 |
12 |
49:51 |
38 |
|
8. |
Dobšiná |
26 |
11 |
3 |
12 |
67:57 |
36 |
|
9. |
Rožň. Bystré |
26 |
10 |
3 |
12 |
50:74 |
33 |
|
10. |
Vyšná Slaná |
26 |
10 |
2 |
14 |
50:74 |
32 |
|
11. |
Rejdová |
26 |
8 |
6 |
12 |
44:66 |
30 |
|
12. |
Vlachovo |
26 |
9 |
3 |
14 |
44:64 |
30 |
|
13. |
Dlhá Ves |
26 |
9 |
2 |
15 |
45:68 |
29 |
|
14. |
Rudná |
26 |
7 |
6 |
13 |
39:53 |
27 |
Roky 2000 – 2002
Na jeseň 2000 káder doplnili brankár Ivan Plačko, zranení hráči z predošlej sezóny už boli uzdravení – Vladimír Hlaváč, Vladimír Karas, Karol Kováč a Ján Bobrík. Naopak z kádra odišiel Jaroslav Sklenár.
Už jesenná časť niečo naznačila – druhé miesto. A to pred jarou odišli z kádra Stanislav Drábik a Miroslav Plačko. Novým hráčom bol Ladislav Zerola. V prvom jarnom kole mužstvo remizovalo v Plešivci, potom však nebodovalo len v poslednom kole v Kružnej. To už bolo o postupe do 5. ligy – JZ dávno rozhodnuté.
TABUĽKA
| Klub |
Z
|
V
|
R
|
P
|
S |
B
|
|
|---|---|---|---|---|---|---|---|
|
1. |
Nižná Slaná |
24 |
18 |
3 |
3 |
78:31 |
57 |
|
2. |
Plešivec |
24 |
16 |
3 |
5 |
64:29 |
51 |
|
3. |
Dobšiná |
24 |
14 |
4 |
6 |
74:35 |
46 |
|
4. |
RVB Lipovník |
24 |
13 |
5 |
6 |
74:41 |
44 |
|
5. |
Kovstav |
24 |
12 |
2 |
10 |
53:46 |
38 |
|
6. |
Dedinky |
24 |
10 |
4 |
10 |
68:65 |
34 |
|
7. |
Krh. Podhradie |
24 |
10 |
2 |
12 |
52:57 |
32 |
|
8. |
Kružná |
24 |
10 |
1 |
13 |
44:64 |
31 |
|
9. |
Vyšná Slaná |
24 |
8 |
4 |
12 |
30:53 |
28 |
|
10. |
Dlhá Ves |
24 |
8 |
3 |
13 |
31:62 |
27 |
|
11. |
Vlachovo |
24 |
6 |
3 |
15 |
44:80 |
21 |
|
12. |
Štítnik |
24 |
4 |
6 |
14 |
32:52 |
18 |
|
13. |
Hrhov |
24 |
4 |
6 |
14 |
36:69 |
18 |
Pred jeseňou 2001 káder doplnili brankár Roman Lindák a hráči Július Turcsányi a Jozef Gunár.
Do Honiec odišiel Stanislav Drábik. Striedavý štart mal Drahoslav Grančák.
Doma mužstvo stratilo body viackrát – remíza s Helcmanovcami, prehry s Košickou Novou Vsou a Rudňanmi. Vonku bodovalo len v Kluknave, kde uhralo remízu 1:1.
Pred jarou 2002 absolvovalo mužstvo sústredenie na Štrbskom Plese. Káder doplnili z dorastu Rožňavy Vlastimil Cangár a z Vlachova staronový hráč Marián Adam. Žiaľ, ako kľúčový možno označiť domáci zápas s Vyšným Opátskym 2:2. Došlo tak k vypadnutiu z 11. priečky.
Čo mohlo byť inak:
- Doma s Košickou Novou Vsou, doma so Smižanmi a v Jablonove n / T. zaradiť na post krajného obrancu M. Dovca a nie M. Bobera.
- Vybaviť hosťovanie R. Čuchrana – trénoval s mužstvom v zimnej príprave, hosťovanie sa nevybavilo.
- V zápase s Lokomotívou Košice B a Košickou Novou Vsou striedať J. Turcsányiho, tak ako to bolo v Kluknave.
- Vyskúšať J. Turcsányiho aj v zálohe – v Kunovej Teplici bol záložníkom.
TABUĽKA
| Klub |
Z
|
V
|
R
|
P
|
S |
B
|
|
|---|---|---|---|---|---|---|---|
|
1. |
Košická Nová Ves |
26 |
21 |
3 |
2 |
91:26 |
66 |
|
2. |
Rudňany |
26 |
17 |
5 |
4 |
62:22 |
56 |
|
3. |
Smižany |
26 |
13 |
5 |
8 |
47:30 |
44 |
|
4. |
Nálepkovo |
26 |
11 |
5 |
10 |
51:48 |
38 |
|
5. |
Harichovce |
26 |
11 |
4 |
11 |
57:49 |
37 |
|
6. |
Helcmanovce |
26 |
11 |
3 |
12 |
37:49 |
36 |
|
7. |
Prakovce |
26 |
11 |
2 |
13 |
52:50 |
35 |
|
8. |
Jablonov n/T |
26 |
10 |
4 |
12 |
29:39 |
34 |
|
9. |
Vyšné Opátske |
26 |
9 |
6 |
11 |
57:58 |
33 |
|
10. |
Kráľovce |
26 |
10 |
2 |
14 |
46:46 |
32 |
|
11. |
Nižná Slaná |
26 |
9 |
3 |
14 |
46:59 |
30 |
|
12. |
Kluknava |
26 |
9 |
3 |
14 |
34:70 |
30 |
|
13. |
Teplička |
26 |
10 |
2 |
14 |
37:55 |
29 |
|
14. |
Lokomotíva Košice B |
26 |
6 |
1 |
19 |
38:83 |
19 |
Poznámka: Tepličke po skončení súťaže ŠTK odrátala 3 body
Z a u j í m a v o s t i
Rýchly gól
- Ján Keršák – 1997 – v Dlhej Vsi
- Gustáv Keršák – 2001 – proti Kovstavu
Pekný gól
- Piatoligové
- Marián Adam – hlavička do vinkla doma s Vyšným Opátskym po rohu Gustáva Keršáka
- Ján Keršák – po sóle strela z 30 metrov, doma s Tepličkou
- Karol Kováč – strela z 30 metrov do vinkla vo Vyšnom Opátskom
- Dušan Vandrášik – sólo od polovice ihriska v Kluknave
- 2000/2001
- Štefan Ruszó – sólo od polovice ihriska v Krásnohorskom Podhradí
- Ján Krak – sólo vo Vyšnej Slanej
Viete, že
- Gustáv Keršák chcel pomôcť mužstvu v Nálepkove, a tak nastúpil aj napriek horúčke, zaradený bol ako ľavý obranca
- Jaroslav Plačko zneškodnil penaltu proti Lokomotíve Košice B
- Ivan Plačko zneškodnil penaltu vo Vyšnej Slanej
Súpisky
1995-1996: Jaroslav Hajči, Jaroslav Plačko – Gustáv Keršák, Ján Keršák, Maroš Dovec, Štefan Dovec, Marián Černaj, Marián Ondrej, Marián Adam, Milan Macko, Miroslav Plačko, Gejza Valentko, Zdenko Müller, Stanislav Drábik, Stanislav Joščák, Peter Bolaček, Róbert Bendík.
1997-1998: Jaroslav Sklenár, Jaroslav Hajči – Gustáv Keršák, Ján Keršák, Stanislav Drábik, Stanislav Joščák, Ján Krak, Karol Kováč, Milan Macko, Marián Adam, Vladimír Karas, Ján Krak, Ján Šlosárik, Milan Sura, Miroslav Plačko, Marián Černaj, Maroš Dovec, Štefan Dovec, Gejza Valentko, Marián Ondrej
2000 až 2002: Roman Lindák, Jaroslav Plačko, Ivan Plačko – Jozef Gunár, Július Turcsányi, Marián Adam, Vlastimil Cangár, Maroš Dovec, Štefan Dovec, Ján Bobrík, Milan Bober, Gustáv Keršák Ján Keršák, Ján Krak, Gejza Valentko, Štefan Ruszó, Ján Vieloha, Vladimír Hlaváč, Vladimír Karas, Miroslav Plačko, Stanislav Drábik, Ladislav Zerola, Karol Kováč, Dušan Vandrášik
Tréneri
1995/1996: Štefan Gazdík
1997/1998: Mgr. Ján Šlosárik
2000/2001: Štefan Gazdík
2001/2002: do jesenného zápasu s Vyšným Opátskym (vrátane) Štefan Gazdík, po ňom Karol Kováč
Herné systémy
1995/1996: väčšinou 4 – 4 – 2
1997/1998: 4 – 3 – 3
2000/2001: 4 – 4 – 2
2001/2002: väčšinou 4 – 4 – 2, ale: v Rudňanoch 4 – 5 – 1, pripravená zostava s Lokomotívou Košice B 4 – 3 – 3
Predseda klubu
1995/1996 a 1997/1998: Ing. Marián Ondrej
2000 – 2002: Dušan Vandrášik
Najlepší strelec
1996: Zdenko Müller, Gustáv Keršák po 10
1998: Gustáv Keršák – 15
2001: Gustáv Keršák – 21
2002: Gejza Valentko – 10
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).