pätnástym zápasom súťaže. Voľno však využili na odohratie prípravného zápasu so Štítnikom, ktorý tiež mal v II. triede voľno. Výsledok je priaznivý pre Dedinky, ktoré vyhrali 3:0 i napriek tomu, že domáci dosiahli v príprave viacero pekných výsledkov, a to i s mužstvami hrajúcimi o dve triedy vyššie.
Tak dlhoočakávané víkendové zápasy 17. kalendárneho týždňa pritiahli znovu svojich divákov, ktorým tentoraz prialo aj počasie. Pozrime sa, ako sa im odvďačili futbalisti svojou hrou a výsledkami:
Výsledky I. triedy - 18. kolo:
Rožň. Bystré – Kr. Dlhá Lúka 2:1 (0:1)
Drnava - Slavošovce 2:3 (1:2) !!!
Dedinky - Rudná (preložené)
Dlhá Ves - Bohúňovo 1:2 (0:1)
Betliar - Vyš. Slaná 8:2 (1:2)
Vlachovo - Brzotín 3:3 (1:1)
Hrhov - Jablonov n/T 1:2 (0:1)

Výsledky II. triedy - 18. kolo:
Gem. Hôrka "B" - Honce 2:3 (0:3)
Niž. Slaná - Pača 6:0 (4:0)
Čoltovo - Kružná 5:2 (2:1)
Ml. Brzotín - Kečovo 2:1 (0:0)

Výsledky: V. liga skupina JUH – 22.kolo:
V. Kapušany – Michaľany 2:0
Poproč – Turňa n/B 2:3
V. Folkmár – Sokoľany 2:2
Krompachy – Rožňava 2:1
Sp. Vlachy – Kráľ. Chlmec 0:1
Strážske – Sobrance 1:1
Rudňany – Medzev 1:0
Šaca – Čaňa 1:4
|
1. |
Krompachy |
19 |
13 |
4 |
2 |
37:11 |
43 |
|
2. |
Čaňa |
20 |
13 |
1 |
6 |
52:23 |
40 |
|
3. |
Sobrance |
19 |
11 |
4 |
4 |
50:15 |
37 |
|
4. |
V. Folkmar |
18 |
11 |
3 |
4 |
39:19 |
36 |
|
5. |
Medzev |
20 |
9 |
5 |
6 |
39:30 |
32 |
|
6. |
Šaca |
19 |
9 |
3 |
7 |
29:29 |
30 |
|
7. |
Sokoľany |
19 |
8 |
5 |
6 |
39:28 |
29 |
|
8. |
Kr. Chlmec |
19 |
8 |
5 |
6 |
24:17 |
29 |
|
9. |
Michaľany |
19 |
8 |
1 |
10 |
31:28 |
25 |
|
10. |
Rudňany |
19 |
7 |
3 |
9 |
24:38 |
24 |
|
11. |
V. Kapušany |
19 |
7 |
1 |
11 |
19:29 |
22 |
|
12. |
Rožňava |
19 |
7 |
0 |
12 |
26:41 |
21 |
|
13. |
Strážske |
19 |
6 |
2 |
11 |
17:32 |
20 |
|
14. |
Poproč |
19 |
5 |
2 |
12 |
18:42 |
17 |
|
15. |
Sp. Vlachy |
19 |
4 |
4 |
11 |
16:35 |
16 |
|
16. |
Turňa n/B |
18 |
4 |
1 |
13 |
26:69 |
13 |
Výsledky VI. ligy skupina K-G 18. kolo:
M. Ida - Krh. Podhradie 1:1
Budimír - Dobšiná 2:4
Koš. N. Ves - Gem. Hôrka 2:0
Kalša - Gem. Poloma 1:0
Ruskov - V. Opátske B 1:0
Geča - Kokšov-Bakša 3:1
Ťahanovce - Seňa 6:0
|
1. |
Geča |
16 |
8 |
8 |
0 |
45:12 |
32 |
|
2. |
Budimír |
16 |
10 |
2 |
4 |
47:33 |
32 |
|
3. |
K. Bakša |
17 |
9 |
4 |
4 |
38:23 |
31 |
|
4. |
Kalša |
16 |
9 |
2 |
5 |
35:19 |
29 |
|
5. |
Ťahanovce |
16 |
8 |
2 |
6 |
44:33 |
26 |
|
6. |
M. Ida |
16 |
8 |
1 |
7 |
35:33 |
25 |
|
7. |
G. Poloma |
17 |
8 |
1 |
8 |
38:38 |
25 |
|
8. |
Kr. Podhradie |
16 |
6 |
5 |
5 |
33:25 |
23 |
|
9. |
G. Hôrka |
16 |
7 |
2 |
7 |
21:21 |
23 |
|
10. |
Koš. N. Ves |
15 |
5 |
5 |
5 |
19:18 |
20 |
|
11. |
Dobšina |
16 |
6 |
1 |
9 |
28:43 |
19 |
|
12. |
V. Opátske "B" |
16 |
3 |
5 |
8 |
22:28 |
14 |
|
13. |
Ruskov |
16 |
3 |
1 |
12 |
16:52 |
10 |
|
14. |
Seňa |
17 |
2 |
3 |
12 |
19:62 |
9 |
{jcomments on}




























Štrnásť majstrovských futbalových zápasov vyžrebovaných tohto roku v odvetnej časti I. triedy bolo v dôsledku dlhej zimy a nespôsobilých ihrísk preložených na neskorší termín. Termíny sa uvádzajú v úradných správach ObFZ Rožňava. Osemnáste kolo i napriek tomu nebolo ani tentoraz kompletné, pretože sneh na ihrisku v Dedinkách je „tvrdohlavý“ a nie a nie ho odtiaľ dostať preč. Preto Dedinky požiadali o preloženie zápasu s Rudnou tiež na iný termín. Bude takto neodohratým už
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937).
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo.
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.