Štrnásť majstrovských futbalových zápasov vyžrebovaných tohto roku v odvetnej časti I. triedy bolo v dôsledku dlhej zimy a nespôsobilých ihrísk preložených na neskorší termín. Termíny sa uvádzajú v úradných správach ObFZ Rožňava. Osemnáste kolo i napriek tomu nebolo ani tentoraz kompletné, pretože sneh na ihrisku v Dedinkách je „tvrdohlavý“ a nie a nie ho odtiaľ dostať preč. Preto Dedinky požiadali o preloženie zápasu s Rudnou tiež na iný termín. Bude takto neodohratým už pätnástym zápasom súťaže. Voľno však využili na odohratie prípravného zápasu so Štítnikom, ktorý tiež mal v II. triede voľno. Výsledok je priaznivý pre Dedinky, ktoré vyhrali 3:0 i napriek tomu, že domáci dosiahli v príprave viacero pekných výsledkov, a to i s mužstvami hrajúcimi o dve triedy vyššie.
Tak dlhoočakávané víkendové zápasy 17. kalendárneho týždňa pritiahli znovu svojich divákov, ktorým tentoraz prialo aj počasie. Pozrime sa, ako sa im odvďačili futbalisti svojou hrou a výsledkami:
Výsledky I. triedy - 18. kolo:
Rožň. Bystré – Kr. Dlhá Lúka 2:1 (0:1)
Drnava - Slavošovce 2:3 (1:2) !!!
Dedinky - Rudná (preložené)
Dlhá Ves - Bohúňovo 1:2 (0:1)
Betliar - Vyš. Slaná 8:2 (1:2)
Vlachovo - Brzotín 3:3 (1:1)
Hrhov - Jablonov n/T 1:2 (0:1)
Výsledky II. triedy - 18. kolo:
Gem. Hôrka "B" - Honce 2:3 (0:3)
Niž. Slaná - Pača 6:0 (4:0)
Čoltovo - Kružná 5:2 (2:1)
Ml. Brzotín - Kečovo 2:1 (0:0)
Výsledky: V. liga skupina JUH – 22.kolo:
V. Kapušany – Michaľany 2:0
Poproč – Turňa n/B 2:3
V. Folkmár – Sokoľany 2:2
Krompachy – Rožňava 2:1
Sp. Vlachy – Kráľ. Chlmec 0:1
Strážske – Sobrance 1:1
Rudňany – Medzev 1:0
Šaca – Čaňa 1:4
|
1. |
Krompachy |
19 |
13 |
4 |
2 |
37:11 |
43 |
|
2. |
Čaňa |
20 |
13 |
1 |
6 |
52:23 |
40 |
|
3. |
Sobrance |
19 |
11 |
4 |
4 |
50:15 |
37 |
|
4. |
V. Folkmar |
18 |
11 |
3 |
4 |
39:19 |
36 |
|
5. |
Medzev |
20 |
9 |
5 |
6 |
39:30 |
32 |
|
6. |
Šaca |
19 |
9 |
3 |
7 |
29:29 |
30 |
|
7. |
Sokoľany |
19 |
8 |
5 |
6 |
39:28 |
29 |
|
8. |
Kr. Chlmec |
19 |
8 |
5 |
6 |
24:17 |
29 |
|
9. |
Michaľany |
19 |
8 |
1 |
10 |
31:28 |
25 |
|
10. |
Rudňany |
19 |
7 |
3 |
9 |
24:38 |
24 |
|
11. |
V. Kapušany |
19 |
7 |
1 |
11 |
19:29 |
22 |
|
12. |
Rožňava |
19 |
7 |
0 |
12 |
26:41 |
21 |
|
13. |
Strážske |
19 |
6 |
2 |
11 |
17:32 |
20 |
|
14. |
Poproč |
19 |
5 |
2 |
12 |
18:42 |
17 |
|
15. |
Sp. Vlachy |
19 |
4 |
4 |
11 |
16:35 |
16 |
|
16. |
Turňa n/B |
18 |
4 |
1 |
13 |
26:69 |
13 |
Výsledky VI. ligy skupina K-G 18. kolo:
M. Ida - Krh. Podhradie 1:1
Budimír - Dobšiná 2:4
Koš. N. Ves - Gem. Hôrka 2:0
Kalša - Gem. Poloma 1:0
Ruskov - V. Opátske B 1:0
Geča - Kokšov-Bakša 3:1
Ťahanovce - Seňa 6:0
|
1. |
Geča |
16 |
8 |
8 |
0 |
45:12 |
32 |
|
2. |
Budimír |
16 |
10 |
2 |
4 |
47:33 |
32 |
|
3. |
K. Bakša |
17 |
9 |
4 |
4 |
38:23 |
31 |
|
4. |
Kalša |
16 |
9 |
2 |
5 |
35:19 |
29 |
|
5. |
Ťahanovce |
16 |
8 |
2 |
6 |
44:33 |
26 |
|
6. |
M. Ida |
16 |
8 |
1 |
7 |
35:33 |
25 |
|
7. |
G. Poloma |
17 |
8 |
1 |
8 |
38:38 |
25 |
|
8. |
Kr. Podhradie |
16 |
6 |
5 |
5 |
33:25 |
23 |
|
9. |
G. Hôrka |
16 |
7 |
2 |
7 |
21:21 |
23 |
|
10. |
Koš. N. Ves |
15 |
5 |
5 |
5 |
19:18 |
20 |
|
11. |
Dobšina |
16 |
6 |
1 |
9 |
28:43 |
19 |
|
12. |
V. Opátske "B" |
16 |
3 |
5 |
8 |
22:28 |
14 |
|
13. |
Ruskov |
16 |
3 |
1 |
12 |
16:52 |
10 |
|
14. |
Seňa |
17 |
2 |
3 |
12 |
19:62 |
9 |
{jcomments on}
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.