Aj keď sa už pred týždňom rozhodlo o víťazovi futbalového majstrovstva okresu Rožňava v I. i II. triede, ktorými sa stali futbalisti Rudnej a Lipovníka, obidve súťaže sa dohrávali 26. kolom. V ňom sa udialo niekoľko zaujímavostí. Jednou z nich bol zápas vo Vyšnej Slanej, kde už istý víťaz I. triedy Rudná nastúpila len aby sa rozlúčila so súťažou, ktorú prvýkrát v histórii klubu vyhrala. Prím preto vo veľmi slušnom stretnutí hrali iba domáci, ktorí o svojom víťazstve rozhodli za 15 minút prvého polčasu troma gólmi za sebou. K lepšiemu ako piatemu miestu im to tohto roku nestačilo. Druhou zaujímavosťou je, že zápas rozhodovala dvojica rozhodcov Gyénesovcov. Otec i syn dobre držali taktovku v rukách. Mladší syn Tomáš bol svojmu o 27 rokov staršiemu otcovi Júliusovi dobrým pomocníkom pri rozhodovaní. Otec rodiny sa mal v ten deň veľkú radosť, pretože tretí z rodiny Lukáš bol postranným rozhodcom v Krásnohorskej Dlhej Lúke, kde domáce béčko dlho vzdorovalo favoritovi súťaže z Lipovníka, aby nakoniec tri body putovali do susedov. Vyše 120 divákov potvrdilo, že v tejto obci je záujem o futbal veľký a tešia sa aj z druhého miesta svojho áčka v I. triede. Keby však každáfutbalová rodina mala takýto podiel na výchove rozhodcov ako Gyénesovci z Rožňavy, zrejme by bol problém na dlhé roky v tomto okrese zažehnaný. My si len prajme, aby sa naďalej zvyšovala kvalita rozhodovania týchto mladých rozhodcov.
Sobota 14. júna sa nevyplatila pre futbalistov Vlachova, ktorí dlho bojovali s uchovaním I. triedy v budúcom ročníku. Namiesto spokojnosti z dosiahnutia cieľa však do Kunovej Teplice, kde hrá domáce zápasy Štítnik, prišli iba ôsmi. Debakel v podobe 8:0 ich však priniesol do hladiny smútku, a tak pre odstúpenie jedného hráča Vlachova musel hlavný rozhodca ešte pred uplynutím prvého polčasu odpískať koniec zápasu. Malá túžba po úspechu Vlachovčanov so Štítnikom sa im teda vypomstila. Priniesla zato pekné góly Štítničanov, medzi ktorými sa zaskvel Patrik Bene, ktorý vsietil štyri góly. Dvakrát skóroval Ľubo Orabinec a po jednom góly si pripísali na svoje konto Jano Rochl a Viktor Eltschläger.
Hrhovčania sa podpísali pod ďalšie malé prekvapenie, keď po nevyrovnaných výkonoch v závere súťaže dokázali remízovať v Drnave 2:2. Najviac z remízy vyťažil však domáci hráč Jozef Rencsok, ktorý si dvoma gólmi poistil tohtoročné víťazstvo v streleckej súťaži futbalistov I. triedy. Posledné kolo malo ďalšie pozitívum. Odohrali sa všetky zápasy tak, ako boli vyžrebované. Športovo sa postavili aj Slavošovčania, ktorí sa prišli rozlúčiť s týmto ročníkom do Bohúňova, kde zápas sledovalo až sto divákov.
Výsledky 26. kola I. triedy: Rožň. Bystré - Honce 4:1 (0:0), Vyšná Slaná - Rudná 4:0 (4:0), G: Barnák, M. Gallo, Kračún, Liptai, ŽK: bez kariet, R: J. Gyenes, T. Gyenes, DP: Bodnár, D: 50. Dlhá Ves - Jablonov n/T 3:1 (2:1), G: Novák 2, Flander - Šaláta, ŽK: Orel - Pál Baláž, R: Šalamon, Poťmák, DP: Hadar, D: 50. Drnava - Hrhov 2:2 (1:1), G: Rencsok 2 - Kuru, Ribár, ŽK: Rencsok - Bernáth, R: Macko, R. Farkáš, DP: - D: 150. Štítnik - Vlachovo 8:0 (8:0), G: Bene 4, Orabinec 2, Ján Rochl, Eltschläger, ŽK: bez kariet, R: Schvarz, Czakói, Džubák, D: 60. Dedinky - Kr. Dlhá Lúka 3:5 (1:3). , G: Palán 2, Šipula - Klinko 2, Szaniszló, Rigo, Čižmár, ŽK: Putnocký, Novák, Franko - Anna, Albert, Kovács, R: L. Gyenes, V. Gallo, DP: Šmelko, D: 80. Bohúňovo - Slavošovce 4:1 (1:0), G: Csík 2, Izák, L. Kovács - Brdár, ŽK: bez kariet, R: Molnár, DP: Kovács, D: 100.
TABUĽKA I. TRIEDY PO 26. KOLE:
| 1. | Rudná | 26 | 20 | 3 | 3 | 78 | : | 30 | 63 |
| 2. | Krh. Dlhá Lúka | 26 | 18 | 3 | 5 | 110 | : | 44 | 57 |
| 3. | Drnava | 26 | 16 | 4 | 6 | 91 | : | 46 | 52 |
| 4. | Rožň. Bystré | 26 | 15 | 3 | 8 | 71 | : | 36 | 48 |
| 5. | Vyšná Slaná | 26 | 14 | 3 | 9 | 75 | : | 48 | 45 |
| 6. | Jablonov n/T | 26 | 13 | 0 | 13 | 56 | : | 53 | 39 |
| 7. | Dlhá Ves | 26 | 11 | 4 | 11 | 54 | : | 71 | 37 |
| 8. | Štítnik | 26 | 11 | 3 | 12 | 77 | : | 50 | 36 |
| 9. | Hrhov | 26 | 10 | 4 | 12 | 48 | : | 64 | 34 |
| 10. | Honce | 26 | 10 | 2 | 14 | 48 | : | 89 | 32 |
| 11. | Bohúňovo | 26 | 9 | 3 | 14 | 43 | : | 53 | 30 |
| 12. | Vlachovo | 26 | 7 | 1 | 18 | 35 | : | 76 | 22 |
| 13. | Dedinky | 26 | 4 | 6 | 16 | 41 | : | 78 | 18 |
| 14. | Slavošovce | 26 | 4 | 1 | 21 | 31 | : | 122 | 13 |
LIPOVNÍKU VÍŤAZSTVO V II. TRIEDE Už NEUŠLO
| Krh. Dlhá Lúka B | - | Lipovník | 0 | : | 2 |
| Jovice | - | Pača | 2 | : | 4 |
| Plešivec | - | Ml. Brzotín | 4 | : | 0 |
| Dobšiná B | - | Nižná Slaná | 0 | : | 2 |
| 1. | Lipovník | 18 | 12 | 5 | 1 | 56 | : | 14 | 41 |
| 2. | Pača | 18 | 12 | 2 | 4 | 45 | : | 21 | 38 |
| 3. | Gem. Hôrka B | 18 | 9 | 3 | 6 | 38 | : | 37 | 30 |
| 4. | Jovice | 18 | 8 | 2 | 8 | 40 | : | 38 | 26 |
| 5. | Kružná | 18 | 8 | 2 | 8 | 37 | : | 43 | 26 |
| 6. | Nižná Slaná | 18 | 8 | 1 | 9 | 38 | : | 42 | 25 |
| 7. | Krh. Dlhá Lúka B | 18 | 5 | 5 | 8 | 34 | : | 37 | 20 |
| 8. | Dobšiná B | 18 | 6 | 0 | 12 | 31 | : | 46 | 18 |
| 9. | Plešivec | 18 | 5 | 3 | 10 | 27 | : | 42 | 18 |
| 10. | Ml. Brzotín | 18 | 4 | 3 | 11 | 25 | : | 51 | 15 |
MG - OD
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.