Do druhého polčasu sa posunul na post stopéra Emödi, na jeho miesto sa vysunul Jano Kovács. Drnava začala viac kombinovať vpredu a vzadu obrana robila menej chýb. Aj preto si Drnava udržala prijateľné skóre v Jaklovciach. Jediný gól inkasovala Drnava, no bol to gól z kategórie nechytateľných. 4:1. Po hodine hry musel striedať Čelovský, na jeho miesto naskočil Soják. Drnava si vypracovala šance no premeniť sa im nepodarilo. Ku koncu zápasu sa zranil aj tretí hráč Drnavy - Cseh, ktorého brutálne poslali na zem. Našťastie vedel aj on pokračovať no na jeho hre bolo vidno, že niečo nie je v poriadku. V posledných minútach vyskúšal ešte Emödi brankára domácich, ktorý fantastickým zákrokom vyčaroval na roh priamy kop kapitána hostí. Konečný výsledok 4:1.
Zostava Drnavy: Vozár - J. Kovács, P. Kovács, Kardos, Herczeg, Szöcs - Čelovský, Görgei, Emödi, Cseh – Šoltés.
HCKošice_19
VÝSLEDKY 11. KOLA DORASTENECKEJ V. LIGY JZ: Domaňovce – Valaliky 2:2, Kechnec – Helcmanovce 6:1, V. Folkmar – Rudňany 4:1, Jasov – Slovinky 4:0, Medzev – V. Ida 8:2, Jaklovce – Drnava 4:1.
TABUĽKA PO 11. KOLE
|
1. |
Jasov |
11 |
8 |
1 |
2 |
32:17 |
25 |
|
2. |
Jaklovce |
11 |
7 |
1 |
3 |
34:16 |
22 |
|
3. |
Kechnec |
11 |
6 |
2 |
3 |
46:20 |
20 |
|
4. |
Helcmanovce |
10 |
6 |
1 |
3 |
35:22 |
19 |
|
5. |
Drnava |
11 |
6 |
0 |
5 |
42:27 |
18 |
|
6. |
Domaňovce |
10 |
5 |
2 |
3 |
21:18 |
17 |
|
7. |
Valaliky |
10 |
5 |
1 |
4 |
26:22 |
16 |
|
8. |
Medzev |
10 |
4 |
1 |
5 |
20:23 |
13 |
|
9. |
V. Folkmar |
11 |
4 |
0 |
7 |
20:33 |
12 |
|
10. |
Rudňany |
10 |
3 |
1 |
6 |
28:24 |
10 |
|
11. |
Slovinky |
10 |
3 |
0 |
7 |
12:40 |
9 |
|
12. |
V. Ida |
11 |
1 |
0 |
10 |
13:67 |
3 |
{jcomments on}





























Jaklovce - Drnava 4:1 (3:1) gól za hostí: Šoltés, ŽK: Čelovský.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.