že našiel optimálnu zostavu. Úvodnú akciu hostí po rozohratí zastavil až predstopér Prónai. Po piatich minútach oťukávania prevzali režisérsku taktovku domáci hráči. Strední záložníci Cangár a D. Hajči ovládli stred poľa a zakladali útočné akcie domácich. Prvú šancu síce Valko nepremenil, ujala sa však akcia Cangára s Hajčim po pravom krídle, Cangár dobre mierenou strelou prekonal brankára hostí. 1:0. Po góle bola hra naďalej v réžii domácich, viaceré príležitosti však ostali nevyužité. Pri nedorozumení brankára hostí so stopérom mal šancu Valko, no nepremenil ju. Domáci predviedli viacero pekných akcií, strelecky sa im nepodarilo presadiť. Akciu dvoch ľavákov na krajoch zálohy zakončil O. Junger nepresne, strela D. Hajčiho iba opečiatkovala ľavú žrď brány hostí. Až po polhodine pridali domáci druhý gól, keď po jednoduchej akcii skóroval Slovák. 2:0 Hostia bránu domácich výraznejšie neohrozili, brankár domácich raz dobre vybehol a zmaril akciu hostí. Domáci pokračovali vo svojej hre, z troch rohov, ktoré zahrával Leštach si výraznejšiu šancu nevytvorili. Neskôr trochu poľavili, hostia mali dve šance na strelenie gólu, najprv po ľavej strane domácej obrany sa predral hráč s č.2, jeho prihrávka však nenašla adresáta. Neskôr mali ďalšiu šancu, lopta však v rozhodujúcom momente útočníkovi hostí preskočila nohu. To sa stalo aj po peknej akcii Slováka s Hajčim, keď Valko mal pred sebou voľnú bránu, prihrávka mu však nohu preskočila. Neskôr ešte zahrával priamy kop z väčšej vzdialenosti Prónai, jeho strieľaný center však adresáta nenašiel. V zápase predviedol každý obranca pár dobrých zásahov, brankár tak nemal veľa práce. V závere polčasu sa domácim akcia nevydarila, a tak sa polčas skončil výsledkom 2:0.
V druhom polčase nebola hra domácich až na takej úrovni ako v tom prvom, napriek tomu sa im podarilo streliť dva góly. Po viacerých nepresných akciách na domácej strane sa ujala jednoduchá spolupráca po aute Slováka, akciu im zastavil hráč hostí pred šestnástkou len za cenu faulu. Priamy kop zahrával Leštach, brankár hostí si múr nepostavil, jeho dobrú strelu brankár len vyrazil, ale na následnú dorážku Hajčiho nestačil. 3:0. Po pár minútach prišli na ihrisko obaja náhradníci, brankári sa vymenili a namiesto O. Jungera prišiel T. Pitoňák. Domácim sa podarilo svoju hru zlepšiť, gólovo sa však nepresadili. Striedajúci Pitoňák nevyužil chybu brankára hostí, jeho strela netrafila bránu hostí. Domáci mali viacero sľubných akcií, Valko však z peknej akcie neskóroval, keď bol zoči-voči brankárovi hostí. Z viacerých striel sa neujala žiadna, jedna skončila aj za ihriskom. Udrelo na opačnej strane, keď po ojedinelom brejku a následnom súboji Karasa s hráčom hostí nasledovala penalta. Brankár síce smer uhádol, lopta sa však po odraze od jamy ponad neho odrazila. 3:1. To sa však domácim nepáčilo a odpovedali na to gólom Cangára na 4:1. Po góle mali z hry viac domáci, napriek ďalším príležitostiam sa im gól streliť nepodarilo. Z rohov si už vytvorili lepšie šance ako v prvom polčase, hlavičky či strely zo šestnástky boli nepresné. Na druhej strane zaujala akcia hostí, keď sa zdalo, že hráč hostí bude zakončovať, loptu mu čistým spôsobom odobral Miloš Schwarz. Po tomto momente hra oboch celkov upadla a zápas sa hral medzi oboma šestnástkami. Zápas ukončila nepresná akcia domácich.
Pred 25 divákmi rozhodoval Marián Nemčko, na čiarach mu pomáhali Štefan Czakoi a Tomáš Gyenes.
Sumár výsledkov Nižnej Slanej na jeseň 2011
Kečovo - Nižná Slaná 2:0 (2:0)
Nižná Slaná - Rožňava B 1:1 (0:0), gól domácich: Martin Hajči
Čoltovo - Nižná Slaná 1:2 (0:2), góly hostí: Matúš Pitoňák, Juraj Cangár
Nižná Slaná - Jovice 1:1, gól domácich: Peter Slovák
Štítnik - Nižná Slaná 3:3 (1:3), góly hostí: Peter Milko, Tomáš Pitoňák, Dušan Valko
Honce - Nižná Slaná 2:3 (0:3), góly hostí: Peter Milko, Matúš Pitoňák 2
Nižná Slaná - Pača 0:2 (0:0)
Ml. Brzotín - Nižná Slaná 4:4 (0:1), góly hostí: Miroslav Prónai, Dušan Valko, Vladimír Karas 2
Nižná Slaná - Dedinky 1:3 (0:2), gól domácich: Juraj Leštach
Rakovnica - Nižná Slaná 0:1 (0:1), gól hostí: Juraj Leštach
Nižná Slaná - Plešivec 4:1 (2:0), góly domácich: Juraj Cangár 2, Dalibor Hajči, Peter Slovák
Poradie strelcov Nižnej Slanej po jesennej časti:
3 góly: Matúš Pitoňák, Juraj Cangár,
2 góly: Peter Milko, Vladimír Karas, Juraj Leštach, Dušan Valko, Peter Slovák,
1 gól: Martin Hajči, Miroslav Prónai, Tomáš Pitoňák, Dalibor Hajči
Bc. Štefan Tomášik
Ostatné výsledky zápasov II. triedy v 11. kole:
Čoltovo - Honce 4:3
Jovice - Rožňava "B" 4:2
Štítnik "B" - Kečovo 3:0
Pača - Rakovnica 6:2
Brzotín – Dedinky nehralo sa!
TABUĽKA II. TRIEDY PO neúplnom 11. KOLE:
{jcomments on}

































Nižná Slaná - Plešivec 4:1 (2:0). Góly za domácich: Juraj Cangár 2, Dalibor Hajči, Peter Slovák. V poslednom domácom zápase jesennej časti II. triedy OM privítala Nižná Slaná súpera z Plešivca. Nevedela, čo môže od tohto súpera čakať, keďže vypadol z 1. triedy po prehratej baráži s Hrhovom. Spolu s Nižnou Slanou a Dedinkami je to už tretí expiatoligista v najnižšej okresnej súťaži. Domáci sa na zápas zišli v dostatočnom počte, zo stabilných hráčov nechýbal nikto. Zranenie z minulého kola nedovolilo nastúpiť Gállovi. Hostia prišli len desiati, a podľa slov jedného z členov vedenia prišli zápas len „odohrať“. Tréner domácich veľké zmeny v zostave oproti minulému kolu nespravil, zdá sa,
Do základnej školy chodil v Dobšinej, študoval na strednej škole v Rožňave, Kežmarku, Košiciach a Banskej Štiavnici, kde v roku 1869 získal titul banského inžiniera. Po štúdiách sa vrátil do Dobšinej ako banský merač a hutný inšpektor. Roku 1872 ho zvolili za riaditeľa dobšinských baní a súčasne ho poverili vykonávaním mestských inžinierskych prác. Staral sa aj o reguláciu ulíc mesta a najmä o kanalizáciu. Jeho zásluhou mala Dobšiná vynikajúco riešenú kanalizáciu. V r. 1872 – 1895 z vlastnej iniciatívy usporiadal a viedol 6 dvojročných banských školení. V roku 1870 v Slovenskom raji v doline Hnilca spolu s A. Megom a G. Langom objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu, ktorej venoval veľkú pozornosť. Zameral ju, vyhotovil mapy, publikoval správy o jaskyni, vysvetľoval vznik ľadových útvarov, ich trvácnosť a rast. Bol aj priekopníkom rozvoja cestovného ruchu v okolí jaskyne. Na jeho počesť bola jeho menom pomenovaná Základná škola v Dobšinej.. -MM-
Niektoré zdroje uvádzajú, že miestom jeho rodiska boli Košice. Svoje detstvo prežil vo Vlachove. Po skončení štúdií v rôznych mestách Európy sa začala jeho politická kariéra ako poslanca Uhorského snemu za Turniansku župu. Bol riadnym členom Uhorskej akadémie vied. V rokoch 1867 – 1881 bol gemerským županom, od roku 1881 poslanec Uhorského snemu za Rožňavu. Jeho pozornosť sa sústreďovala na výtvarné umenie, na starožitnosti a rôzne kuriozity, archeológiu, numizmatiku či na predmety viažuce sa na uhorské národné dejiny. Svoje zbierky sústreďoval na svojich sídlach. Začiatkom 80. rokov 19. storočia sa pustil do veľkej prestavby rodového sídla v Betliari. Vlastnil bane a huty na Gemeri, ktoré zmodernizoval, vo veľkej miere zasiahol do vývoja podnikania v oblasti ťažby a spracovania železnej rudy. Pochovaný je v rodinnej hrobke na Krásnej Hôrke v sarkofágu, ktorý zdobia skrížené banícke kladivá a nápis s titulom Železný gróf. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. V r. 1940 prišiel do Továrne na káble v Bratislave, kde pracoval do roku 1944. V roku 1944 sa podieľal na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil vo funkcii vedúceho odboru rekonštrukcie a plánovania Povereníctva priemyslu a obchodu v Košiciach, pracoval aj na ministerstve ľahkého priemyslu, stavebníctva, ťažkého priemyslu. Od roku 1963 bol ministrom stavebníctva. V rokoch 1968 – 1971 vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia. -MM-
Základnú školu navštevoval v Rožňave, potom v Revúcej, študoval na gymnáziu v Rožňave, ev. lýceu v Bratislave a na univerzite v Berlíne. V rokoch 1850 – 1852 pôsobil ako učiteľ v Ožďanoch a od 1853 v Rimavskej Sobote, kde bol prvým riaditeľom zjednoteného protestantského gymnázia, potom ako riaditeľ učiteľského ústavu v Lučenci. Organizátor stredného školstva v Gemeri a Novohrade. Bol aj literárne činný, písal príležitostnú poéziu, vydal učebnicu maďarského jazyka pre stredné školy, publikoval články a štúdie z oblasti pedagogiky a filozofie. -MM-
V detstve pôsobil ako mendík, od roku 1816 hlásnik v Kokave a Polome, od roku 1829 žil v Hačave a pracoval ako kolportér slovenských a českých kníh. Napriek vrodenej zrakovej chybe prechodil nielen celé Slovensko, ale aj Prahu, Viedeň, Pešť a Dolnú zem. Predaj kníh, ktoré mu zverovali vydavatelia, spájal i s poúčaním a národným uvedomovaním, šíril kultúru a osvetu. Autor príležitostných a gratulačných veršov na melódie ľudových a duchovných piesní. Zbieral ľudové piesne a rozprávky. Životné osudy a zážitky opísal vo Vlastnom životopise. Svoje knižné zbierky daroval študentským knižniciam, Matici slovenskej a revúckemu gymnáziu. V Hačave je jeho pamätník s bustou od J. Hovorku (1968). Je hrdinom historického románu Ľuda Zúbka V službách Mateja Hrebendu. Jeho menom je pomenovaná Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobota a špeciálna Knižnica pre nevidiach Mateja Hrebendu v Levoči. Od roku 2000 sa v rámci dňa mesta Hnúšťa koná literárna súťaž v poézii a próze pod názvom Hrebendova kapsa. -MM-
Po maturite v Leviciach študoval na Prírodovedeckej fakulte KU v Prahe. Pôsobil ako učiteľ na rôznych miestach, od r. 1935 na gymnáziu v Leviciach, ktorého bol niekoľko rokov aj riaditeľom. Na každom svojom pôsobisku vedel u žiakov vzbudzovať záujem o štúdium matematiky a dosahovať výborné vyučovacie výsledky. Počas pôsobenia v Banskej Bystrici sa zúčastnil SNP ako člen Revolučného národného výboru. Bol jedným zo zakladateľov Pobočky JSMF v Nitre, ktorá mu pri jeho 75. narodeninách udelila Medailu za zásluhy o rozvoj matematiky a fyziky a vyslovila mu uznanie za dlhoročnú pedagogickú prácu. Pedantným plnením povinností bol vzorom svojim žiakom i svojim kolegom. Gymnázium v Leviciach nesie jeho meno. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rimavskej Sobote a v Kežmarku, potom absolvoval štúdium na lesnísckom odbore Baníckej a lesnej akadémie v Banskej Štiavnici. Od r. 1897 zamestnanec koburgovského veľkostatku v Jelšave, neskôr vedúci štátnej lesnej správy v Spišskej Sobote a na lesnom oddelení v Poprade, v rokoch 1928 – 1937 bol vedúcim lesného oddelenia Krajinského úradu v Bratislave. Zameriaval sa na dozor nad hospodárením v štátnych a niektorých súkromných lesoch i v lesoch spoločenstiev. Zorganizoval účinnú pomoc pri odstraňovaní následkov víchrice vo Vysokých Tatrách (1915). Prispieval odbornými článkami do časopisu Slovenské lesné a drevárske hospodárstvo. V roku 1935 bol založený Zimanov fond na podporu študentov Štátnej vyššej lesníckej školy v Banskej Štiavnici. V rokoch 1938 – 1941 bol predsedom Zväzu loveckých ochranných spolkov na Slovensku.
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici, potom učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesní Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, z maďarčiny do slovenčiny preložil Droppove Dejiny hradu Muráň. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
V roku 1886 zložila poštársku skúšku v Revúcej, potom celý život žila v Blatnici. Prvé poznatky z botaniky získala od Václava Vraného, svojho učiteľa v ľudovej škole v Jelšave. Jej meno sa natrvalo zapísalo do botanickej nomenklatúry v roku 1893, keď na vrchu Tlstá objavila dosiaľ neznámy zaujímavý bodliak, ktorý neskôr pomenovali podľa nej. Zbierala a určovala rastliny, popísala ich viac než sto. Svoje poznatky publikovala v odborných časopisoch, zväčša pod pseudonymom. Udržiavala kontakty s poprednými slovenskými a maďarskými botanikmi. Jej rozsiahly herbár (4874 položiek) je uložený na Katedre botaniky Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Venovala sa aj hvezdárstvu, mineralógii a speleológii, zbierala tiež dialektologický materiál. -MM-
Maliarstvo študoval v Budapešti. Na Slovensku reštauroval nástenné maľby, najmä v oblasti Gemera a Malohontu. Odkrýval a dokumentoval nástenné maľby v kostole v Štítniku, kde aj architektonicky dotvoril jeho interiér, a v gemerských obciach Ochtiná, Koceľovce, Chyžné, Rybník, Žíp, Rákoš, Šivetice, Rimavská Baňa a mnohých iných mimo tohto regiónu. Pri reštaurácii postupoval ako výskumník a dokumentarista nálezov, ktoré starostlivo kopíroval. Jeho akvarelové kópie sú dôležitým dokladom pri štúdiu slovenskej stredovekej nástennej maľby. Jeho manželka Anna Héneszová pochádzala z Rožňavy. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave, na lýceu v Bratislave, medicínu na univerzite vo Viedni. Od roku 1830 lekár v Rožňave, od 1834 hlavný lekár Gemersko-malohontskej stolice, od 1850 lekár nemocnice v Rimavskej Sobote, od 1857 domáci lekár J. Andrássyho a lekár panstva kniežat z rodu Coburg vo Veľkom Blhu. V roku 1831 založil v Rožňave kasíno. Publikoval odborné práce o liečivých minerálnych prameňoch v Číži a tlačou vydal niekoľko prác z oblasti verejného zdravotníca. V roku 1867 bol zakladateľom a takmer štvrťstoročie prvým predsedom Gemerskej lekárskej a lekárnickej spoločnosti so sídlom v Rožňave a podieľal sa aj na jej prednáškovej a publikačnej činnosti. Na znak ocenenia jeho práce mu bol udelený Vojvodcovský saský – ernestínsky domáci Rad. Súhlas na nosenie udeleného rytierskeho kríža dostal od cisára Františka – Jozefa I. v roku 1879. -MM-
Pracovník Zemského vojenského veliteľstva v Bratislave, vládny komisár, verejný a štátny notár v Rimavskej Sobote, neskoršie v Tisovci, kde bol spoluzakladateľom sokolskej jednoty ako súčasti hasičského zboru. Od r. 1945 až do dôchodku pôsobil ako štátny notár opäť v Rimavskej Sobote. Ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády bol v ruskom zajatí a bol spolutvorcom čs. légií. Počas SNP pracovník veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku v Banskej Bystrici, zástupca hlavného veliteľa a vedúci osobného oddelenia Hlavného štábu partizánskych oddielov na Slovensku. Účastník moskovských rokovaní o zložení novej vlády (1945). Po oslobodení dôstojník ČSĽA. V r. 1922 bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom 1918, v r. 1950 Radom SNP II. triedy. -MM-