Nižná Slaná - Plešivec 4:1 (2:0). Góly za domácich: Juraj Cangár 2, Dalibor Hajči, Peter Slovák. V poslednom domácom zápase jesennej časti II. triedy OM privítala Nižná Slaná súpera z Plešivca. Nevedela, čo môže od tohto súpera čakať, keďže vypadol z 1. triedy po prehratej baráži s Hrhovom. Spolu s Nižnou Slanou a Dedinkami je to už tretí expiatoligista v najnižšej okresnej súťaži. Domáci sa na zápas zišli v dostatočnom počte, zo stabilných hráčov nechýbal nikto. Zranenie z minulého kola nedovolilo nastúpiť Gállovi. Hostia prišli len desiati, a podľa slov jedného z členov vedenia prišli zápas len „odohrať“. Tréner domácich veľké zmeny v zostave oproti minulému kolu nespravil, zdá sa, že našiel optimálnu zostavu. Úvodnú akciu hostí po rozohratí zastavil až predstopér Prónai. Po piatich minútach oťukávania prevzali režisérsku taktovku domáci hráči. Strední záložníci Cangár a D. Hajči ovládli stred poľa a zakladali útočné akcie domácich. Prvú šancu síce Valko nepremenil, ujala sa však akcia Cangára s Hajčim po pravom krídle, Cangár dobre mierenou strelou prekonal brankára hostí. 1:0. Po góle bola hra naďalej v réžii domácich, viaceré príležitosti však ostali nevyužité. Pri nedorozumení brankára hostí so stopérom mal šancu Valko, no nepremenil ju. Domáci predviedli viacero pekných akcií, strelecky sa im nepodarilo presadiť. Akciu dvoch ľavákov na krajoch zálohy zakončil O. Junger nepresne, strela D. Hajčiho iba opečiatkovala ľavú žrď brány hostí. Až po polhodine pridali domáci druhý gól, keď po jednoduchej akcii skóroval Slovák. 2:0 Hostia bránu domácich výraznejšie neohrozili, brankár domácich raz dobre vybehol a zmaril akciu hostí. Domáci pokračovali vo svojej hre, z troch rohov, ktoré zahrával Leštach si výraznejšiu šancu nevytvorili. Neskôr trochu poľavili, hostia mali dve šance na strelenie gólu, najprv po ľavej strane domácej obrany sa predral hráč s č.2, jeho prihrávka však nenašla adresáta. Neskôr mali ďalšiu šancu, lopta však v rozhodujúcom momente útočníkovi hostí preskočila nohu. To sa stalo aj po peknej akcii Slováka s Hajčim, keď Valko mal pred sebou voľnú bránu, prihrávka mu však nohu preskočila. Neskôr ešte zahrával priamy kop z väčšej vzdialenosti Prónai, jeho strieľaný center však adresáta nenašiel. V zápase predviedol každý obranca pár dobrých zásahov, brankár tak nemal veľa práce. V závere polčasu sa domácim akcia nevydarila, a tak sa polčas skončil výsledkom 2:0.
V druhom polčase nebola hra domácich až na takej úrovni ako v tom prvom, napriek tomu sa im podarilo streliť dva góly. Po viacerých nepresných akciách na domácej strane sa ujala jednoduchá spolupráca po aute Slováka, akciu im zastavil hráč hostí pred šestnástkou len za cenu faulu. Priamy kop zahrával Leštach, brankár hostí si múr nepostavil, jeho dobrú strelu brankár len vyrazil, ale na následnú dorážku Hajčiho nestačil. 3:0. Po pár minútach prišli na ihrisko obaja náhradníci, brankári sa vymenili a namiesto O. Jungera prišiel T. Pitoňák. Domácim sa podarilo svoju hru zlepšiť, gólovo sa však nepresadili. Striedajúci Pitoňák nevyužil chybu brankára hostí, jeho strela netrafila bránu hostí. Domáci mali viacero sľubných akcií, Valko však z peknej akcie neskóroval, keď bol zoči-voči brankárovi hostí. Z viacerých striel sa neujala žiadna, jedna skončila aj za ihriskom. Udrelo na opačnej strane, keď po ojedinelom brejku a následnom súboji Karasa s hráčom hostí nasledovala penalta. Brankár síce smer uhádol, lopta sa však po odraze od jamy ponad neho odrazila. 3:1. To sa však domácim nepáčilo a odpovedali na to gólom Cangára na 4:1. Po góle mali z hry viac domáci, napriek ďalším príležitostiam sa im gól streliť nepodarilo. Z rohov si už vytvorili lepšie šance ako v prvom polčase, hlavičky či strely zo šestnástky boli nepresné. Na druhej strane zaujala akcia hostí, keď sa zdalo, že hráč hostí bude zakončovať, loptu mu čistým spôsobom odobral Miloš Schwarz. Po tomto momente hra oboch celkov upadla a zápas sa hral medzi oboma šestnástkami. Zápas ukončila nepresná akcia domácich.
Pred 25 divákmi rozhodoval Marián Nemčko, na čiarach mu pomáhali Štefan Czakoi a Tomáš Gyenes.
Sumár výsledkov Nižnej Slanej na jeseň 2011
Kečovo - Nižná Slaná 2:0 (2:0)
Nižná Slaná - Rožňava B 1:1 (0:0), gól domácich: Martin Hajči
Čoltovo - Nižná Slaná 1:2 (0:2), góly hostí: Matúš Pitoňák, Juraj Cangár
Nižná Slaná - Jovice 1:1, gól domácich: Peter Slovák
Štítnik - Nižná Slaná 3:3 (1:3), góly hostí: Peter Milko, Tomáš Pitoňák, Dušan Valko
Honce - Nižná Slaná 2:3 (0:3), góly hostí: Peter Milko, Matúš Pitoňák 2
Nižná Slaná - Pača 0:2 (0:0)
Ml. Brzotín - Nižná Slaná 4:4 (0:1), góly hostí: Miroslav Prónai, Dušan Valko, Vladimír Karas 2
Nižná Slaná - Dedinky 1:3 (0:2), gól domácich: Juraj Leštach
Rakovnica - Nižná Slaná 0:1 (0:1), gól hostí: Juraj Leštach
Nižná Slaná - Plešivec 4:1 (2:0), góly domácich: Juraj Cangár 2, Dalibor Hajči, Peter Slovák
Poradie strelcov Nižnej Slanej po jesennej časti:
3 góly: Matúš Pitoňák, Juraj Cangár,
2 góly: Peter Milko, Vladimír Karas, Juraj Leštach, Dušan Valko, Peter Slovák,
1 gól: Martin Hajči, Miroslav Prónai, Tomáš Pitoňák, Dalibor Hajči
Bc. Štefan Tomášik
Ostatné výsledky zápasov II. triedy v 11. kole:
Čoltovo - Honce 4:3
Jovice - Rožňava "B" 4:2
Štítnik "B" - Kečovo 3:0
Pača - Rakovnica 6:2
Brzotín – Dedinky nehralo sa!
TABUĽKA II. TRIEDY PO neúplnom 11. KOLE:
{jcomments on}
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.