Hostia aj naďalej pokračovali vo svojej hre, dokonca sa o niečo častejšie dostávali na polovicu súpera. Najväčšiu šancu mal Valko, jeho strela zo šestnástky bola nepresná. Domáci viackrát pohrozili po brejkoch, cez stopéra hostí sa nepresadili. Po ľavej strane sa hostia síce občas presadili, výraznú šancu si nevytvorili. Naopak, skúsenejší hráči domácich začali útočiť po pravej strane, kde sa cez Schwarza nepresadili alebo jednu strelu chytil brankár. Mužstvá mali k dispozícii po jednom rohu, nebezpečnejší bol domáci roh. V závere polčasu sa hralo v strede ihriska.
Do druhého polčasu išli hostia v zmenenej zostave, keď Jur. Jungera vymenil Ján Junger. Domáci útočili, brankár hostí musel zasahovať. Výrazne sa voči hosťom nevedeli presadiť, keď obrana ich akcie odvracala. Hostia sa začali voči domácim presadzovať po akciách G. Keršáka. Najprv bola strela Valka nepresná. Neskôr po prihrávke od J. Geldu sa dostal k lopte Ján Junger. Ten strelou takmer do pravého vinkla prekonal domáceho brankára. 1:1. Domáci sa snažili streliť gól, obrana hostí hrala pomerne dobre. Došlo k striedaniu, ľavého obrancu hral Seman. Hra sa vyrovnala. Za hostí ohrozil Lindáka Cangár. Domáci odpovedali brejkami, ktoré dvakrát zastavil ofsajd. Napokon však domácim pomohla ku gólu pomerne prísna penalta. Tej predchádzal faul Schwarza na ľavého útočníka domácich. Fifik z penalty skóroval. 2:1. Hostia nerezignovali. Domáci však mali viac síl, či vedeli si vytvoriť dostatok streleckých príležitostí. Hostia odpovedali ojedinelými akciami, ktoré zakončovali Valko a Ján Junger. Domáci si vytvorili prevahu. Priamy kop P. Rogosa brankár hostí chytil. Domáci mali šancu aj po ľavej strane, kde však hráč na loptu nedosiahol. Domáci pridali tretí gól, rozohrávka hosťom nevyšla. K lopte sa dostal domáci hráč, strelou asi z jedenástich metrov skóroval. 3:1. Domáci útočili naďalej, z prečíslenia však gól nestrelili. Neskôr však boli po centri voľní dvaja hráči, z ktorých jeden skóroval. 4:1. Domáci sa s náskokom uspokojili, hra sa vyrovnala. Hostia si výraznú šancu nevytvorili a tak zápas skončil 4:1.
Nižná Slaná sa v zápase o 3. miesto stretla s Dobšinou, ktorá po penaltách prehrala s účastníkom 1. triedy ObFZ Zvolen, FK Podzámček. Zápas o 3. miesto rozhodli iba penalty. Za Nižnú Slanú kopali penalty: Ján Junger, M. Gelda, D. Valko, Ondrej Junger a Jur. Junger. Po piatich penaltách na oboch stranách bol stav vyrovnaný 4:4, za Nižnú Slanú nepremenil M. Gelda, za Dobšinú Július Strelka. Následne boli ďalší dvaja strelci úspešní. Potom však bol úspešný iba hráč Nižnej Slanej.
Nižná Slaná tak obsadila 3. miesto, umiestnila sa pred šiestoligistom z Dobšinej. Mužstvo opäť prehralo s Vyšnou Slanou, tentokrát menším rozdielom. Keďže málo trénuje, zdá sa, že momentálne na viac nemá. Z mužstva zrejme odchádza Štefan Müller, ktorý nastúpil za domácich.
OFK Vyšná Slaná – FK Baník Nižná Slaná 4:1 (1:0). Gól hostí: Ján Junger. Zostava Nižnej Slanej: Š. Tomášik – O. Junger, P. Slovák, M. Prónai, Mil. Schwarz – M. Gelda, G. Keršák, J. Cangár, J. Gelda – D. Valko, Jur. Junger. Striedali: Ján Junger, M. Seman. Zápas rozhodoval Norbert Bakoš, na čiare bol Slavomír Haviarik.
Výsledky turnaja:
Vyšná Slaná - Nižná Slana 4:1 (1:1),
Dobšiná - Podzámčok 0:0 (na pk 3:5).
O tretie miesto:
Dobšiná - Nižná Slaná 5:6 na pk.
Finále:
Vyšná Slaná - Podzámčok 0:1.
Konečné poradie:
1. Podzámčok, 2. Vyšná Slaná, 3. Nižná Slaná, 4. Dobšiná.
Priateľský zápas:
Internacionáli V. Slaná - Internacionáli Slovenska 3:8 (0:3).
Štefan Tomášik
{jcomments on}
































Po týždňovej prestávke sa FK Baník Nižná Slaná zúčastnil ďalšieho turnaja. Po turnaji v Dobšinej to bol 21. júla 2012 tentokrát Memoriál Mgr. Jána Lukáča a Erika Vysokého vo Vyšnej Slanej. Mužstvo pricestovalo s oneskorením v oslabenej zostave, keď chýbalo ešte viac hráčov ako naposledy. Do zostavy sa vrátili G. Keršák a Cangár. Podľa programu turnaja malo hrať prvý zápas o 9.00 hod. proti domácemu klubu, OFK Vyšná Slaná. Domáci mali k dispozícii viac hráčov, za hostí opäť museli nastúpiť mladí hráči Seman a M. Gelda. Zápas začal rozohrávkou domácich. Ich úvodný tlak sa hosťom podarilo ustáť. Domáci útočili asi prvých pätnásť minút. Gól však nestrelili, po čase
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-