Po týždňovej prestávke sa FK Baník Nižná Slaná zúčastnil ďalšieho turnaja. Po turnaji v Dobšinej to bol 21. júla 2012 tentokrát Memoriál Mgr. Jána Lukáča a Erika Vysokého vo Vyšnej Slanej. Mužstvo pricestovalo s oneskorením v oslabenej zostave, keď chýbalo ešte viac hráčov ako naposledy. Do zostavy sa vrátili G. Keršák a Cangár. Podľa programu turnaja malo hrať prvý zápas o 9.00 hod. proti domácemu klubu, OFK Vyšná Slaná. Domáci mali k dispozícii viac hráčov, za hostí opäť museli nastúpiť mladí hráči Seman a M. Gelda. Zápas začal rozohrávkou domácich. Ich úvodný tlak sa hosťom podarilo ustáť. Domáci útočili asi prvých pätnásť minút. Gól však nestrelili, po čase Hostia aj naďalej pokračovali vo svojej hre, dokonca sa o niečo častejšie dostávali na polovicu súpera. Najväčšiu šancu mal Valko, jeho strela zo šestnástky bola nepresná. Domáci viackrát pohrozili po brejkoch, cez stopéra hostí sa nepresadili. Po ľavej strane sa hostia síce občas presadili, výraznú šancu si nevytvorili. Naopak, skúsenejší hráči domácich začali útočiť po pravej strane, kde sa cez Schwarza nepresadili alebo jednu strelu chytil brankár. Mužstvá mali k dispozícii po jednom rohu, nebezpečnejší bol domáci roh. V závere polčasu sa hralo v strede ihriska.
Do druhého polčasu išli hostia v zmenenej zostave, keď Jur. Jungera vymenil Ján Junger. Domáci útočili, brankár hostí musel zasahovať. Výrazne sa voči hosťom nevedeli presadiť, keď obrana ich akcie odvracala. Hostia sa začali voči domácim presadzovať po akciách G. Keršáka. Najprv bola strela Valka nepresná. Neskôr po prihrávke od J. Geldu sa dostal k lopte Ján Junger. Ten strelou takmer do pravého vinkla prekonal domáceho brankára. 1:1. Domáci sa snažili streliť gól, obrana hostí hrala pomerne dobre. Došlo k striedaniu, ľavého obrancu hral Seman. Hra sa vyrovnala. Za hostí ohrozil Lindáka Cangár. Domáci odpovedali brejkami, ktoré dvakrát zastavil ofsajd. Napokon však domácim pomohla ku gólu pomerne prísna penalta. Tej predchádzal faul Schwarza na ľavého útočníka domácich. Fifik z penalty skóroval. 2:1. Hostia nerezignovali. Domáci však mali viac síl, či vedeli si vytvoriť dostatok streleckých príležitostí. Hostia odpovedali ojedinelými akciami, ktoré zakončovali Valko a Ján Junger. Domáci si vytvorili prevahu. Priamy kop P. Rogosa brankár hostí chytil. Domáci mali šancu aj po ľavej strane, kde však hráč na loptu nedosiahol. Domáci pridali tretí gól, rozohrávka hosťom nevyšla. K lopte sa dostal domáci hráč, strelou asi z jedenástich metrov skóroval. 3:1. Domáci útočili naďalej, z prečíslenia však gól nestrelili. Neskôr však boli po centri voľní dvaja hráči, z ktorých jeden skóroval. 4:1. Domáci sa s náskokom uspokojili, hra sa vyrovnala. Hostia si výraznú šancu nevytvorili a tak zápas skončil 4:1.
Nižná Slaná sa v zápase o 3. miesto stretla s Dobšinou, ktorá po penaltách prehrala s účastníkom 1. triedy ObFZ Zvolen, FK Podzámček. Zápas o 3. miesto rozhodli iba penalty. Za Nižnú Slanú kopali penalty: Ján Junger, M. Gelda, D. Valko, Ondrej Junger a Jur. Junger. Po piatich penaltách na oboch stranách bol stav vyrovnaný 4:4, za Nižnú Slanú nepremenil M. Gelda, za Dobšinú Július Strelka. Následne boli ďalší dvaja strelci úspešní. Potom však bol úspešný iba hráč Nižnej Slanej.
Nižná Slaná tak obsadila 3. miesto, umiestnila sa pred šiestoligistom z Dobšinej. Mužstvo opäť prehralo s Vyšnou Slanou, tentokrát menším rozdielom. Keďže málo trénuje, zdá sa, že momentálne na viac nemá. Z mužstva zrejme odchádza Štefan Müller, ktorý nastúpil za domácich.
OFK Vyšná Slaná – FK Baník Nižná Slaná 4:1 (1:0). Gól hostí: Ján Junger. Zostava Nižnej Slanej: Š. Tomášik – O. Junger, P. Slovák, M. Prónai, Mil. Schwarz – M. Gelda, G. Keršák, J. Cangár, J. Gelda – D. Valko, Jur. Junger. Striedali: Ján Junger, M. Seman. Zápas rozhodoval Norbert Bakoš, na čiare bol Slavomír Haviarik.
Výsledky turnaja:
Vyšná Slaná - Nižná Slana 4:1 (1:1),
Dobšiná - Podzámčok 0:0 (na pk 3:5).
O tretie miesto:
Dobšiná - Nižná Slaná 5:6 na pk.
Finále:
Vyšná Slaná - Podzámčok 0:1.
Konečné poradie:
1. Podzámčok, 2. Vyšná Slaná, 3. Nižná Slaná, 4. Dobšiná.
Priateľský zápas:
Internacionáli V. Slaná - Internacionáli Slovenska 3:8 (0:3).
Štefan Tomášik
{jcomments on}
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).