Po týždňovej prestávke sa FK Baník Nižná Slaná zúčastnil ďalšieho turnaja. Po turnaji v Dobšinej to bol 21. júla 2012 tentokrát Memoriál Mgr. Jána Lukáča a Erika Vysokého vo Vyšnej Slanej. Mužstvo pricestovalo s oneskorením v oslabenej zostave, keď chýbalo ešte viac hráčov ako naposledy. Do zostavy sa vrátili G. Keršák a Cangár. Podľa programu turnaja malo hrať prvý zápas o 9.00 hod. proti domácemu klubu, OFK Vyšná Slaná. Domáci mali k dispozícii viac hráčov, za hostí opäť museli nastúpiť mladí hráči Seman a M. Gelda. Zápas začal rozohrávkou domácich. Ich úvodný tlak sa hosťom podarilo ustáť. Domáci útočili asi prvých pätnásť minút. Gól však nestrelili, po čase Hostia aj naďalej pokračovali vo svojej hre, dokonca sa o niečo častejšie dostávali na polovicu súpera. Najväčšiu šancu mal Valko, jeho strela zo šestnástky bola nepresná. Domáci viackrát pohrozili po brejkoch, cez stopéra hostí sa nepresadili. Po ľavej strane sa hostia síce občas presadili, výraznú šancu si nevytvorili. Naopak, skúsenejší hráči domácich začali útočiť po pravej strane, kde sa cez Schwarza nepresadili alebo jednu strelu chytil brankár. Mužstvá mali k dispozícii po jednom rohu, nebezpečnejší bol domáci roh. V závere polčasu sa hralo v strede ihriska.
Do druhého polčasu išli hostia v zmenenej zostave, keď Jur. Jungera vymenil Ján Junger. Domáci útočili, brankár hostí musel zasahovať. Výrazne sa voči hosťom nevedeli presadiť, keď obrana ich akcie odvracala. Hostia sa začali voči domácim presadzovať po akciách G. Keršáka. Najprv bola strela Valka nepresná. Neskôr po prihrávke od J. Geldu sa dostal k lopte Ján Junger. Ten strelou takmer do pravého vinkla prekonal domáceho brankára. 1:1. Domáci sa snažili streliť gól, obrana hostí hrala pomerne dobre. Došlo k striedaniu, ľavého obrancu hral Seman. Hra sa vyrovnala. Za hostí ohrozil Lindáka Cangár. Domáci odpovedali brejkami, ktoré dvakrát zastavil ofsajd. Napokon však domácim pomohla ku gólu pomerne prísna penalta. Tej predchádzal faul Schwarza na ľavého útočníka domácich. Fifik z penalty skóroval. 2:1. Hostia nerezignovali. Domáci však mali viac síl, či vedeli si vytvoriť dostatok streleckých príležitostí. Hostia odpovedali ojedinelými akciami, ktoré zakončovali Valko a Ján Junger. Domáci si vytvorili prevahu. Priamy kop P. Rogosa brankár hostí chytil. Domáci mali šancu aj po ľavej strane, kde však hráč na loptu nedosiahol. Domáci pridali tretí gól, rozohrávka hosťom nevyšla. K lopte sa dostal domáci hráč, strelou asi z jedenástich metrov skóroval. 3:1. Domáci útočili naďalej, z prečíslenia však gól nestrelili. Neskôr však boli po centri voľní dvaja hráči, z ktorých jeden skóroval. 4:1. Domáci sa s náskokom uspokojili, hra sa vyrovnala. Hostia si výraznú šancu nevytvorili a tak zápas skončil 4:1.
Nižná Slaná sa v zápase o 3. miesto stretla s Dobšinou, ktorá po penaltách prehrala s účastníkom 1. triedy ObFZ Zvolen, FK Podzámček. Zápas o 3. miesto rozhodli iba penalty. Za Nižnú Slanú kopali penalty: Ján Junger, M. Gelda, D. Valko, Ondrej Junger a Jur. Junger. Po piatich penaltách na oboch stranách bol stav vyrovnaný 4:4, za Nižnú Slanú nepremenil M. Gelda, za Dobšinú Július Strelka. Následne boli ďalší dvaja strelci úspešní. Potom však bol úspešný iba hráč Nižnej Slanej.
Nižná Slaná tak obsadila 3. miesto, umiestnila sa pred šiestoligistom z Dobšinej. Mužstvo opäť prehralo s Vyšnou Slanou, tentokrát menším rozdielom. Keďže málo trénuje, zdá sa, že momentálne na viac nemá. Z mužstva zrejme odchádza Štefan Müller, ktorý nastúpil za domácich.
OFK Vyšná Slaná – FK Baník Nižná Slaná 4:1 (1:0). Gól hostí: Ján Junger. Zostava Nižnej Slanej: Š. Tomášik – O. Junger, P. Slovák, M. Prónai, Mil. Schwarz – M. Gelda, G. Keršák, J. Cangár, J. Gelda – D. Valko, Jur. Junger. Striedali: Ján Junger, M. Seman. Zápas rozhodoval Norbert Bakoš, na čiare bol Slavomír Haviarik.
Výsledky turnaja:
Vyšná Slaná - Nižná Slana 4:1 (1:1),
Dobšiná - Podzámčok 0:0 (na pk 3:5).
O tretie miesto:
Dobšiná - Nižná Slaná 5:6 na pk.
Finále:
Vyšná Slaná - Podzámčok 0:1.
Konečné poradie:
1. Podzámčok, 2. Vyšná Slaná, 3. Nižná Slaná, 4. Dobšiná.
Priateľský zápas:
Internacionáli V. Slaná - Internacionáli Slovenska 3:8 (0:3).
Štefan Tomášik
{jcomments on}
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.