z viacerých šancí sa ujala iba jediná. 2:1. Za hostí mohol vyrovnať Müller, zblízka však trafil len do domáceho brankára. Potvrdilo sa nedáš - dostaneš, keď krátko pred koncom polčasu domáci pridali ďalší gól po hlavičke. 3:1.
V druhom polčase si domáci dvoma gólmi vytvorili dostatočný náskok a prenechali iniciatívu v strede poľa hosťom. Za hostí korigoval prízemnou strelou na 5:2 Ján Junger. Nižnoslanci boli v nasledujúcich minútach lepším mužstvom, ich strely však boli buď nepresné, alebo mali nepresné finálne prihrávky. Domáci pridali ešte jeden gól, keď po centri domáci hráč strelou z prvej prekonal hosťujúceho brankára. Hostia znížili gólom Müllera po prihrávke od Jána Jungera. Záverečné slovo mal opäť Müller, ktorý znížil na prijateľných 6:4.
Zostava hostí: Krnáč (Tomášik) - O. Junger, Karas, Prónai, Jur. Junger – Ambróz (Müller), Slovák, Cangár, M. Pitoňák (Ján Junger) – Valko (Gál), T. Pitoňák.
Štefan Tomášik
{jcomments on}
sobota, 30 júl 2011 21:20
Baníci z Nižnej Slanej uhrali so súperom z vyššej súťaže prijateľný výsledok Doporučený
Napísal(a) Štefan Tomášik
Betliar - Nižná Slaná 6:4 (3:1). Góly hostí: T. Pitoňák, Ján Junger, Š. Müller 2. Vo štvrtom prípravnom zápase na jesennú časť II. triedy OM cestovali 30.7.2011 futbalisti Nižnej Slanej do neďalekého Betliara. Do zostavy hostí sa vrátili niektorí hráči, avšak títo ešte nehrali v najsilnejšom zložení. Hru na poste stopéra si tentokrát vyskúšal Karas.
Pre Baník sa začal zápas nečakane dobre, chybu domácich využil T. Pitoňák a krížnou strelou otvoril skóre zápasu. 0:1. Po tomto góle síce domáci gól dosiahli, ale rozhodca ho pre ofsajd uznať nemohol. Potom hostia faulovali domáceho hráča na rohu šestnástky, ale nepokrytý hráč Betliara vyrovnal. 1:1. Domáci mali naďalej územnú prevahu, no
Zverejnené v
Futbal


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a