MFK Ťahanovce – Tatran Betliar 4:1 (2:1). Góly: 34ʼ Branislav Čišovský 1:0, 41ʼ Ivan Lörincz (z pok. kopu) 1:1, 45ʼ Branislav Čišovský (z pok. kopu) 2:1, 59ʼ Róbert Kalinka 3:1, 80ʼ Tomáš Koľvek 4:1. Žlté karty: 25ʼ Zsolt Barkasz, 85ʼ Martin Árvay. Červené karty: 34ʼ Ján Fekete (Ťahanovce), 34ʼ Juraj Kelíšek (Betliar). Pred asi 50 divákmi rozhodoval Július Dušek.
útočník Demeter to mal proti dobre fungujúcej obrane domácich zložité. Po úvodnom tlaku sa hra postupne vyrovnala. V 21. minúte mohol otvoriť skóre Barkasz, ktorého strela skončila na brvne domácej brány. V 34. minúte sa predsa len domáci ujali vedenia. Po góle nasledoval nedovolený atak hráča domácich Feketeho na betliarskeho gólmana, ktorý následne oplácal, za čo si obaja vyslúžili po červenej karte. Do brány hostí tak musel ísť mladý Cirbus, ktorý vystriedal Benediktyho. Vyrovnanie priniesla 41. minúta. Po faule na M. Árvaya mali hostia výhodu pokutového kopu. Loptu si na biely bod postavil I. Lörincz a s prehľadom zrovnal stav na 1:1. Keď už sa zdalo, že do kabín pôjdu súperi za nerozhodného stavu, nariadil hlavný rozhodca v 45. minúte spornú penaltu v prospech domácich, ktorú Čišovský premenil.
Aj úvod druhého polčasu patril, tak ako úvod toho prvého, domácim. V 56. minúte domáci pohrozili strelou, ktorá len tesne minula pravú tyč Cirbusovej brány. O 3 minúty na to však po akcii stredom ihriska odskočili Ťahanovce svojmu súperovi na rozdiel dvoch gólov – 3:1. Po góle domáci kontrolovali hru a hráčom Tatrana trochu trvalo kým sa dostali do šancí. V gólových šanciach sa v 73. a 77. minte ocitol M. Árvay. V prvom prípade už prekonaného brankára domácich zastúpil v poslednej chvíli jeden z obrancov, v druhom mieril z pomerne ťažkého uhla vedľa. Definitívu priniesla 80. minúta, keď po brejku zvýšili domáci už na 4:1. Prehru mohol zmierniť v 83. minúte striedajúci L. Lörincz, no ten v obrovskej šanci trafil iba do tyče. Tatran si tak z Ťahanoviec domov odviezol prehru 1:4, ktorá ale celkom neodrzkadľovala dianie na ihrisku, hoci treba uznať, že domáci boli o niečo lepší.
Autor: www.fktatranbetliar.webnode.sk
Ostatné výsledky 1. kola mužstiev VI. ligy z horného Gemera:
Geča - Gem. Poloma 2:2, Krh. Podhradie - Ďurkov 2:0, Dobšiná A - Budimír 4:0, Vyšné Opátske B - Gem. Hôrka 1:1.
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.