vzájomných zápasoch. Zdá sa, že toto mužstvo si ale uvedomilo svoju situáciu na chvoste tabuľky a začalo na jar zbierať aj body. Najmä doma. Najhoršie kolo dopadlo pre Slavošovčanov, ktorí v Rudnej schytali toho naozaj dosť a nemôže ich prehru ospravedlniť ani to, že domáci diváci majú čo robiť, aby si odvykli od nemiestneho pokrikovania. Peknú šnúru v odvete si držia futbalisti Betliara a Rožňavského Bystrého, ktorí ešte neprehrali, ale aj Jablonova a Vyšnej Slanej , ktorí tvoria trojicu so ziskom 15 bodov v odvetnej časti. Na tretie miesto tabuľky sa dostali Dlholúčania, so získom 42 bodov, rovnako ako Bystrania, ktorí sú len horším skóre za nimi. Pomaly klesajú nižšie a nižšie Drnavčania, ktorí dlho udávali tón súťaže. Tentoraz zakotvili až na 5. mieste.
Výsledky 21. kola I. triedy: Vlachovo – Rožň. Bystré 0:0, Hrhov – Betliar 0:4, JAblonov n/T – Dlhá Ves 3:0, Brzotín – Dedinky 2:2, Vyšná Slaná – Drnava 2:1, Bohúňovo – Krh. Dlhá Lúka 1:4, Rudná – Slavošovce 7:4.
PRIEBEŽNÁ TABUĽKA PO ODOHRATÍ NEÚPLNÝCH 20. KOLÁCH:

{jcomments on}

































Nedeľa a 21. kolo I. triedy vo futbale pre štyri mužstvá horného Gemera nepriniesli ani jeden gól, kým v jednom zápase ich bolo neúrekom – až jedenásť. Keby sme sa chceli zamyslieť nad tým, komu priniesla nedeľa najväčší úspech, museli by sme napísať, že najmä Krásnohorskej Dlhej Lúke, ktorá si z Bohúňova odniesla 3 cenné body. Od Betliara sa očakávalo víťazstvo v Hrhove, ale Vlachovo s Rožňavským Bystrým získalo aspoň bod na domácej pôde po dlhých neúrodných rokoch vo 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a