Hostia sa však nevzdávali a bojovali ďalej, no kondične lepšie pripravení domáci ich preháňali na väčšom ihrisku. V 38. minúte sa hosťom podarilo znížiť. Po priamom kope I. Lörincza bol úspešným strelcom Laco Varga. Domáci potom mohli ešte do polčasu opäť získať na svoju stranu dvojgólové vedenie, no Betliarčanov po strele z priameho kopu zachránilo brvno.
Druhý polčas začal striedaním na strane hostí, keď namiesto Vargu nastúpil Ľ. Árvay. V úvode druhého polčasu si vybrali hráči Tatrana slabšiu chvíľku, keď v priebehu desiatich minút inkasovali dva góly. Najprv sa v 48. minúte presadil Krompaský a v 58. minúte zvýšil na 4:1 Knap. Hostia napriek nepriaznivému stavu útočili, no chýbalo zakončenie. V 72. minúte sa aj dočkali, keď Vávra znížil stav stretnutia na 2:4 z pohľadu hostí. Domáci však odpovedali takmer okamžite, keď Mihok zvýšil na 5:2. Hostia sa snažili ešte zmierniť prehru, no nedarilo sa. Ich šance na skórovanie sa ešte viac znížili po tom, ako Knap fauloval Vávru, ktorý musel kvôli zraneniu achilovky striedať. Potom sa zápas už len dohrával. Betliar si tak aj v treťom kole pripísal na svoje konto prehru.
Veronika Vávrova (fktatranbetliar.webnode.sk)
{jcomments on}

































FK Vyšné Opátske B - Tatran Betliar 5:2 (2:1). Góly za hostí: 38ʼ Ladislav Varga na 2:1, 71ʼ Vladislav Vávra na 4:2. Žltá karta za hostí: 42ʼ Zsolt Barkasz. Pred približne 100 divákmi rozhodoval František Sendek z Prešova. Zostava Betliara: Marcel Uharček - Asmir Cilovič, Ladislav Varga (46ʼ Ľubomír Árvay), Ivan Lörincz (C), Erik Herchl - Martin Árvay, Ján Gonos (57ʼ Ján Benedikty), Zsolt Barkasz, Tomáš Handlovič - Vladislav Vávra (84ʼ Samuel Cirbus), Ladislav Lörincz.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a