Hostia sa však nevzdávali a bojovali ďalej, no kondične lepšie pripravení domáci ich preháňali na väčšom ihrisku. V 38. minúte sa hosťom podarilo znížiť. Po priamom kope I. Lörincza bol úspešným strelcom Laco Varga. Domáci potom mohli ešte do polčasu opäť získať na svoju stranu dvojgólové vedenie, no Betliarčanov po strele z priameho kopu zachránilo brvno.
Druhý polčas začal striedaním na strane hostí, keď namiesto Vargu nastúpil Ľ. Árvay. V úvode druhého polčasu si vybrali hráči Tatrana slabšiu chvíľku, keď v priebehu desiatich minút inkasovali dva góly. Najprv sa v 48. minúte presadil Krompaský a v 58. minúte zvýšil na 4:1 Knap. Hostia napriek nepriaznivému stavu útočili, no chýbalo zakončenie. V 72. minúte sa aj dočkali, keď Vávra znížil stav stretnutia na 2:4 z pohľadu hostí. Domáci však odpovedali takmer okamžite, keď Mihok zvýšil na 5:2. Hostia sa snažili ešte zmierniť prehru, no nedarilo sa. Ich šance na skórovanie sa ešte viac znížili po tom, ako Knap fauloval Vávru, ktorý musel kvôli zraneniu achilovky striedať. Potom sa zápas už len dohrával. Betliar si tak aj v treťom kole pripísal na svoje konto prehru.
Veronika Vávrova (fktatranbetliar.webnode.sk)
{jcomments on}































FK Vyšné Opátske B - Tatran Betliar 5:2 (2:1). Góly za hostí: 38ʼ Ladislav Varga na 2:1, 71ʼ Vladislav Vávra na 4:2. Žltá karta za hostí: 42ʼ Zsolt Barkasz. Pred približne 100 divákmi rozhodoval František Sendek z Prešova. Zostava Betliara: Marcel Uharček - Asmir Cilovič, Ladislav Varga (46ʼ Ľubomír Árvay), Ivan Lörincz (C), Erik Herchl - Martin Árvay, Ján Gonos (57ʼ Ján Benedikty), Zsolt Barkasz, Tomáš Handlovič - Vladislav Vávra (84ʼ Samuel Cirbus), Ladislav Lörincz.
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.