druhého polčasu stav ešte zrovnali. Potom už do brány súpera triafali iba domáci. Červenú kartu obdržal hosťujúci brankár asi štvrťhodinu pred koncom zápasu a Hončania tak dohrávali iba desiati. Hrhovčania aj vo Vlachove potvrdili, že na jar hrajú dobré zápasy. Nad súperom z konca tabuľky zvíťazili hoci tesne 1:0 a odviezli si cenné tri body. V Rožňavskom Bystrom sa stretli súperi, ktorí bojujú o tretie miesto v tabuľke. Keďže Drnavčania v ňom nestrelili ani gól, zápas sa skončil 2:0 pre domácich. Nakoniec zápas s najväčším počtom gólov - Krásnohorská Dlhá Lúka - Slavošovce 9:2. Priebeh hry i výsledok potvrdzujú, že išlo o jednoznačný zápas v prospech domácich, ktorí patria medzi lepšie mužstvá súťaže, kým hostia sa dostali minulý týždeň na chvost tabuľky. Navyše sa u hostí prejavil nižší stav hráčov o jedného s akým na zápas nastúpili. Dlholúčania majú najlepší útok súťaže, ktorý má blízko pred sebou hranicu stého gólu v tomto ročníku, keď doteraz už vsietili súperom 92 gólov.
Výsledky 20. kola I. triedy: Štítnik - Dlhá Ves 1:1 (1:1). G: Eltschläger, Flander, ŽK: Kolesár - Ferdinand, Dusza, Beke, R: Haviarik, Repaský, DP: Bodnár, D: 100. Rudná - Jablonov n/T 3:1 (1:0). G: Čapó, R. Jakab, Rabas - Szillasi. ŽK: Jakab - 0, R: Nemčko, T. Gyénes, DP: Šmelko, Dedinky - Honce 6:2 (2:1). G: Franko 2, Putnocký, Majerčák (11m), Révay - R. Kuzma, Drenko, ŽK: Putnocký - ČK: 76´ L. Fabián, R: Galík, Schvarz, DP: Hadar, D: 50. Rožňavské Bystré - Drnava 2:0 (1:0). Góly: Lompart a Jaro Gallo, ŽK: Lompart a Dorkin - M. Maliňák, Čeľovský, Dókus, R: S. Gallo, A. Farkaš, DP: Z. Kovács, D: 90. Krh. Dlhá Lúka - Slavošovce 9:2 (3:2). G: Čižmár, Klinko, Bodnár a Rigo po 2, Klárik - Oravec 2, ŽK: Korintuš, Klinko - S. Lalik, Kúdela, Dzureň, R: L. Gyénes, Zsebík,DP: Šimšík, D: 100, Vlachovo - Hrhov 0:1 (0:1). G: Bernáth, ŽK: Hricko, Leskovjanský - Zsigrai, Bodnár, Herczeg, D: 70.
NEÚPLNÁ TABUĽKA I. TRIEDY PO 20. KOLE:
1. Rudná 20 17 2 1 60:20 53
2. Krh. Dlhá Lúka 20 14 2 4 92:33 44
3. Rožň. Bystré 20 12 3 5 54:25 39
4. Drnava 20 12 3 5 63:40 39
5. Vyšná Slaná 19 10 3 6 54:37 33
6. Honce 20 10 2 8 39:61 32
7. Jablonov n/T 20 10 0 10 48:42 30
8. Dlhá Ves 20 8 3 9 39:51 27
9. Hrhov 20 8 2 10 37:50 26
10. Štítnik 20 6 3 11 45:42 21
11. Bohúňovo 19 6 2 11 33:42 20
12. Vlachovo 20 5 0 15 27:55 15
13. Dedinky 20 3 4 13 31:60 13
14. Slavošovce 20 3 1 16 24:88 10
Výsledky 20.kola II. triedy vo futbale: Dobšiná B - Krh. Dlhá Lúka B 3:1, Nižná Slaná - Kružná 2:3, Ml. Brzotín - Pača 1:3.
Tabulka II. triedy po 20 kolách:
1. Lipovník 14 9 5 0 41:9 32
2. Pača 14 9 2 3 33:17 29
3. Kružná 15 6 2 7 31:36 20
4. Jovice 13 6 1 6 29:28 19
5. Nižná Slaná 15 6 1 8 31:36 19
6. Krh. Dlhá Lúka B 14 5 3 6 32:31 18
7. Dobšiná B 12 6 0 6 26:30 18
8. Gem. Hôrka B 14 5 3 6 29:35 18
9. Ml. Brzotín 15 3 3 9 21:42 12
10. Plešivec 12 3 2 7 19:28 11
MG































Dvadsiate kolo I. triedy vo futbale bolo v prvý májový víkend na hornom Gemeri neúplné. Aj keď bolo priaznivé počasie na futbal, jediný súper, ktorým futbal v nedeľu "nevoňal" boli futbalisti B
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.