Dvadsiate kolo I. triedy vo futbale bolo v prvý májový víkend na hornom Gemeri neúplné. Aj keď bolo priaznivé počasie na futbal, jediný súper, ktorým futbal v nedeľu "nevoňal" boli futbalisti Bdruhého polčasu stav ešte zrovnali. Potom už do brány súpera triafali iba domáci. Červenú kartu obdržal hosťujúci brankár asi štvrťhodinu pred koncom zápasu a Hončania tak dohrávali iba desiati. Hrhovčania aj vo Vlachove potvrdili, že na jar hrajú dobré zápasy. Nad súperom z konca tabuľky zvíťazili hoci tesne 1:0 a odviezli si cenné tri body. V Rožňavskom Bystrom sa stretli súperi, ktorí bojujú o tretie miesto v tabuľke. Keďže Drnavčania v ňom nestrelili ani gól, zápas sa skončil 2:0 pre domácich. Nakoniec zápas s najväčším počtom gólov - Krásnohorská Dlhá Lúka - Slavošovce 9:2. Priebeh hry i výsledok potvrdzujú, že išlo o jednoznačný zápas v prospech domácich, ktorí patria medzi lepšie mužstvá súťaže, kým hostia sa dostali minulý týždeň na chvost tabuľky. Navyše sa u hostí prejavil nižší stav hráčov o jedného s akým na zápas nastúpili. Dlholúčania majú najlepší útok súťaže, ktorý má blízko pred sebou hranicu stého gólu v tomto ročníku, keď doteraz už vsietili súperom 92 gólov.
Výsledky 20. kola I. triedy: Štítnik - Dlhá Ves 1:1 (1:1). G: Eltschläger, Flander, ŽK: Kolesár - Ferdinand, Dusza, Beke, R: Haviarik, Repaský, DP: Bodnár, D: 100. Rudná - Jablonov n/T 3:1 (1:0). G: Čapó, R. Jakab, Rabas - Szillasi. ŽK: Jakab - 0, R: Nemčko, T. Gyénes, DP: Šmelko, Dedinky - Honce 6:2 (2:1). G: Franko 2, Putnocký, Majerčák (11m), Révay - R. Kuzma, Drenko, ŽK: Putnocký - ČK: 76´ L. Fabián, R: Galík, Schvarz, DP: Hadar, D: 50. Rožňavské Bystré - Drnava 2:0 (1:0). Góly: Lompart a Jaro Gallo, ŽK: Lompart a Dorkin - M. Maliňák, Čeľovský, Dókus, R: S. Gallo, A. Farkaš, DP: Z. Kovács, D: 90. Krh. Dlhá Lúka - Slavošovce 9:2 (3:2). G: Čižmár, Klinko, Bodnár a Rigo po 2, Klárik - Oravec 2, ŽK: Korintuš, Klinko - S. Lalik, Kúdela, Dzureň, R: L. Gyénes, Zsebík,DP: Šimšík, D: 100, Vlachovo - Hrhov 0:1 (0:1). G: Bernáth, ŽK: Hricko, Leskovjanský - Zsigrai, Bodnár, Herczeg, D: 70.
NEÚPLNÁ TABUĽKA I. TRIEDY PO 20. KOLE:
1. Rudná 20 17 2 1 60:20 53
2. Krh. Dlhá Lúka 20 14 2 4 92:33 44
3. Rožň. Bystré 20 12 3 5 54:25 39
4. Drnava 20 12 3 5 63:40 39
5. Vyšná Slaná 19 10 3 6 54:37 33
6. Honce 20 10 2 8 39:61 32
7. Jablonov n/T 20 10 0 10 48:42 30
8. Dlhá Ves 20 8 3 9 39:51 27
9. Hrhov 20 8 2 10 37:50 26
10. Štítnik 20 6 3 11 45:42 21
11. Bohúňovo 19 6 2 11 33:42 20
12. Vlachovo 20 5 0 15 27:55 15
13. Dedinky 20 3 4 13 31:60 13
14. Slavošovce 20 3 1 16 24:88 10
Výsledky 20.kola II. triedy vo futbale: Dobšiná B - Krh. Dlhá Lúka B 3:1, Nižná Slaná - Kružná 2:3, Ml. Brzotín - Pača 1:3.
Tabulka II. triedy po 20 kolách:
1. Lipovník 14 9 5 0 41:9 32
2. Pača 14 9 2 3 33:17 29
3. Kružná 15 6 2 7 31:36 20
4. Jovice 13 6 1 6 29:28 19
5. Nižná Slaná 15 6 1 8 31:36 19
6. Krh. Dlhá Lúka B 14 5 3 6 32:31 18
7. Dobšiná B 12 6 0 6 26:30 18
8. Gem. Hôrka B 14 5 3 6 29:35 18
9. Ml. Brzotín 15 3 3 9 21:42 12
10. Plešivec 12 3 2 7 19:28 11
MG
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).