Dvadsiate kolo I. triedy vo futbale bolo v prvý májový víkend na hornom Gemeri neúplné. Aj keď bolo priaznivé počasie na futbal, jediný súper, ktorým futbal v nedeľu "nevoňal" boli futbalisti Bdruhého polčasu stav ešte zrovnali. Potom už do brány súpera triafali iba domáci. Červenú kartu obdržal hosťujúci brankár asi štvrťhodinu pred koncom zápasu a Hončania tak dohrávali iba desiati. Hrhovčania aj vo Vlachove potvrdili, že na jar hrajú dobré zápasy. Nad súperom z konca tabuľky zvíťazili hoci tesne 1:0 a odviezli si cenné tri body. V Rožňavskom Bystrom sa stretli súperi, ktorí bojujú o tretie miesto v tabuľke. Keďže Drnavčania v ňom nestrelili ani gól, zápas sa skončil 2:0 pre domácich. Nakoniec zápas s najväčším počtom gólov - Krásnohorská Dlhá Lúka - Slavošovce 9:2. Priebeh hry i výsledok potvrdzujú, že išlo o jednoznačný zápas v prospech domácich, ktorí patria medzi lepšie mužstvá súťaže, kým hostia sa dostali minulý týždeň na chvost tabuľky. Navyše sa u hostí prejavil nižší stav hráčov o jedného s akým na zápas nastúpili. Dlholúčania majú najlepší útok súťaže, ktorý má blízko pred sebou hranicu stého gólu v tomto ročníku, keď doteraz už vsietili súperom 92 gólov.
Výsledky 20. kola I. triedy: Štítnik - Dlhá Ves 1:1 (1:1). G: Eltschläger, Flander, ŽK: Kolesár - Ferdinand, Dusza, Beke, R: Haviarik, Repaský, DP: Bodnár, D: 100. Rudná - Jablonov n/T 3:1 (1:0). G: Čapó, R. Jakab, Rabas - Szillasi. ŽK: Jakab - 0, R: Nemčko, T. Gyénes, DP: Šmelko, Dedinky - Honce 6:2 (2:1). G: Franko 2, Putnocký, Majerčák (11m), Révay - R. Kuzma, Drenko, ŽK: Putnocký - ČK: 76´ L. Fabián, R: Galík, Schvarz, DP: Hadar, D: 50. Rožňavské Bystré - Drnava 2:0 (1:0). Góly: Lompart a Jaro Gallo, ŽK: Lompart a Dorkin - M. Maliňák, Čeľovský, Dókus, R: S. Gallo, A. Farkaš, DP: Z. Kovács, D: 90. Krh. Dlhá Lúka - Slavošovce 9:2 (3:2). G: Čižmár, Klinko, Bodnár a Rigo po 2, Klárik - Oravec 2, ŽK: Korintuš, Klinko - S. Lalik, Kúdela, Dzureň, R: L. Gyénes, Zsebík,DP: Šimšík, D: 100, Vlachovo - Hrhov 0:1 (0:1). G: Bernáth, ŽK: Hricko, Leskovjanský - Zsigrai, Bodnár, Herczeg, D: 70.
NEÚPLNÁ TABUĽKA I. TRIEDY PO 20. KOLE:
1. Rudná 20 17 2 1 60:20 53
2. Krh. Dlhá Lúka 20 14 2 4 92:33 44
3. Rožň. Bystré 20 12 3 5 54:25 39
4. Drnava 20 12 3 5 63:40 39
5. Vyšná Slaná 19 10 3 6 54:37 33
6. Honce 20 10 2 8 39:61 32
7. Jablonov n/T 20 10 0 10 48:42 30
8. Dlhá Ves 20 8 3 9 39:51 27
9. Hrhov 20 8 2 10 37:50 26
10. Štítnik 20 6 3 11 45:42 21
11. Bohúňovo 19 6 2 11 33:42 20
12. Vlachovo 20 5 0 15 27:55 15
13. Dedinky 20 3 4 13 31:60 13
14. Slavošovce 20 3 1 16 24:88 10
Výsledky 20.kola II. triedy vo futbale: Dobšiná B - Krh. Dlhá Lúka B 3:1, Nižná Slaná - Kružná 2:3, Ml. Brzotín - Pača 1:3.
Tabulka II. triedy po 20 kolách:
1. Lipovník 14 9 5 0 41:9 32
2. Pača 14 9 2 3 33:17 29
3. Kružná 15 6 2 7 31:36 20
4. Jovice 13 6 1 6 29:28 19
5. Nižná Slaná 15 6 1 8 31:36 19
6. Krh. Dlhá Lúka B 14 5 3 6 32:31 18
7. Dobšiná B 12 6 0 6 26:30 18
8. Gem. Hôrka B 14 5 3 6 29:35 18
9. Ml. Brzotín 15 3 3 9 21:42 12
10. Plešivec 12 3 2 7 19:28 11
MG
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.