Zápas mal jednoznačný priebeh. Domáci sa smelo zahryzli do hostí a bolo len otázkou času, kedy padne gól. Množstvo nevyužitých šancí zo strany Vyšnoslancov dlho držal oslabený kolektív Bohúňova nad vodou. Polčas sa skončil 1:0.
O výsledku sa prakticky rozhodlo až v druhom polčase, na čom má veľký podiel najmä strelec P. Zábrel, ktorý vsietil tri góly do bránky Bohúňova. Jeden aj s prispevním obrancu hostí. Jeden pridal Liptaj.
Pod Adamovou bolo príjemné futbalové počasie a aj vďaka výsledku odchádzali najmä domáci fanúšikovia zo zápasu spokojní. Riekou Slanou sa však do Bohúňova plavila o zápase nie veselá správa.
Vyšná Slaná si týmto výsledkom vybojovala v jesennej tabuľke lichotivé štvrté miesto a tak poskočila s 22 bodmi pred Rudnú i Rožňavské Bystré.
MG
TABUĽKA I. TRIEDY PO 14. KOLE

Ostatné futbalové výsledky mužstiev horného Gemera:
IV. Liga JUH (dospelí) 17. kolo:
V. Folkmár - V. Kapušany 7:0
Strážske - V. Revištia 0:1
Štítnik - Sobrance 0:3
Smižany - Čaňa 1:1
Kr. Chlmec - Sp. Vlachy 3:1
Krompachy – Poproč 3:1
Rudňany - Medzev 2:0
Rožňava - Turňa n/B 3:1
V. Liga KG (dospelí) 15. kolo:
Kokšov-Bakša - M. Ida 3:1
Ruskov - Myslava 1:0
Kalša - Koš. N. Ves 5:2
Ťahanovce - Geča 6:1
Šaca - Dobšina 4:0
Gem. Hôrka - Lipovník 1:1
Krh. Podhradie - Gem. Poloma 5:0
{jcomments on}

































Vyšná Slaná – Bohúňovo 4:1 (1:0). Góly za domácich: Zabrel 3, Liptaj 1. Do úplného konca jesennej časti I. triedy vo futbale ostalo dohrať iba jeden zápas Vyšná Slaná – Bohúňovo, ktorý sa odohral v nedeľu 13. novembra 2011. Kým domáci futbalisti nastúpili na zápas ako ostrieľaní účastníci I. triedy, hostia sa dostali do tejto súťaže po jej rozšírení na úkor Plešivca, a bolo to dobre rozoznať aj ich postavením v tohtoročnej tabuľke. Vyšnoslanci do tohto zápasu sa držali na šiestom mieste, Bohúňovčanom patrí iba druhé miesto od jej konca. Navyše na tento zápas z odloženého 7. kola prišli hostia pod Radzim iba s desiatimi futbalistami. Už to svedčí o tom, že neprišli s tým, aby proti tomuto 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a