Vyšná Slaná – Bohúňovo 4:1 (1:0). Góly za domácich: Zabrel 3, Liptaj 1. Do úplného konca jesennej časti I. triedy vo futbale ostalo dohrať iba jeden zápas Vyšná Slaná – Bohúňovo, ktorý sa odohral v nedeľu 13. novembra 2011. Kým domáci futbalisti nastúpili na zápas ako ostrieľaní účastníci I. triedy, hostia sa dostali do tejto súťaže po jej rozšírení na úkor Plešivca, a bolo to dobre rozoznať aj ich postavením v tohtoročnej tabuľke. Vyšnoslanci do tohto zápasu sa držali na šiestom mieste, Bohúňovčanom patrí iba druhé miesto od jej konca. Navyše na tento zápas z odloženého 7. kola prišli hostia pod Radzim iba s desiatimi futbalistami. Už to svedčí o tom, že neprišli s tým, aby proti tomuto Zápas mal jednoznačný priebeh. Domáci sa smelo zahryzli do hostí a bolo len otázkou času, kedy padne gól. Množstvo nevyužitých šancí zo strany Vyšnoslancov dlho držal oslabený kolektív Bohúňova nad vodou. Polčas sa skončil 1:0.
O výsledku sa prakticky rozhodlo až v druhom polčase, na čom má veľký podiel najmä strelec P. Zábrel, ktorý vsietil tri góly do bránky Bohúňova. Jeden aj s prispevním obrancu hostí. Jeden pridal Liptaj.
Pod Adamovou bolo príjemné futbalové počasie a aj vďaka výsledku odchádzali najmä domáci fanúšikovia zo zápasu spokojní. Riekou Slanou sa však do Bohúňova plavila o zápase nie veselá správa.
Vyšná Slaná si týmto výsledkom vybojovala v jesennej tabuľke lichotivé štvrté miesto a tak poskočila s 22 bodmi pred Rudnú i Rožňavské Bystré.
MG
TABUĽKA I. TRIEDY PO 14. KOLE
Ostatné futbalové výsledky mužstiev horného Gemera:
IV. Liga JUH (dospelí) 17. kolo:
V. Folkmár - V. Kapušany 7:0
Strážske - V. Revištia 0:1
Štítnik - Sobrance 0:3
Smižany - Čaňa 1:1
Kr. Chlmec - Sp. Vlachy 3:1
Krompachy – Poproč 3:1
Rudňany - Medzev 2:0
Rožňava - Turňa n/B 3:1
V. Liga KG (dospelí) 15. kolo:
Kokšov-Bakša - M. Ida 3:1
Ruskov - Myslava 1:0
Kalša - Koš. N. Ves 5:2
Ťahanovce - Geča 6:1
Šaca - Dobšina 4:0
Gem. Hôrka - Lipovník 1:1
Krh. Podhradie - Gem. Poloma 5:0
{jcomments on}
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.