Po prestávke domáci pokračovali v nasadenom tempe. Koncepciu hry narušilo zranenie J. Galla, farára, ktorý po kontakte s hráčom Slavošoviec v blízkosti bočného zábradlia a následnom náraze na železnú rúru musel byť prevezený na ošetrenie do nemocnice. Valiace sa útoky na bránu hostí však neustávali, no tutovky Minčíka, Lenga, Rusza, žrď Urbana a ďalšie príležitosti ostali nevyužité. Hostia v závere zápase ešte stihli znížiť Vargom na 4:2. Bystrania podali v tomto zápase svoj najlepší jarný výkon a víťazstvo si jednoznačne zaslúžili. Pred 90 divákmi rozhodoval J. Gyenes.
Zostava Rožňavského Bystrého: Koncz - Jaro Gallo, Ján Gallo, Valent, Krága, Čapó, Leng, Ján Gallo (farár), Urban ml., Minčík, Ruszó. Striedali: Galata, J. Urban st.
Miloš Leng
Foto: J. Urban st., J. Molnár, S. Lengová
{gallery}futbal/2012/slavos{/gallery}
Nasledujúce zápasy I. triedy - 19. kolo - 29.4.2012
Krásnohorská Dlhá Lúka - Rožňavské Bystré
Jablonov n/T - Vlachovo
Hrhov - Rudná
Betliar - Bohúňovo
FK Brzotín - Dlhá Ves
Drnava - Slavošovce
{jcomments on}

































Rožňavské Bystré - Slavošovce 4:2 (4:1). Góly : Čapó, Minčík, Urban ml., ( 11 ), Leng, za hostí 2x Varga. Na dobre pripravenom ihrisku Bystrania nič nenechali na náhodu a od úvodných minút nedali hosťom zo Slavošoviec poriadne vydýchnuť. Bystranom v tomto zápase chýbal vylúčený Kuchta a zranený Dorkin. Už v 5. minúte sa rútil sám na brankára Urban ml., no jeho strela šla ponad bránu. V 7. minúte po centri Urbana ml., sa dostal k lopte Čapó, ktorý strelou z 13. metrov nedal Karalovi v bráne hostí šancu. 1:0. Bystrania pokračovali v nátlakovej hre, no ďalšie ich akcie končili nepresnými strelami. V 25. minúte odvážne prenikol stredom obrany Slavošoviec Minčík a strelou z 12 metrov pod
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a