Rožňavské Bystré - Drnava 2:0 (1:0). Góly: Lompart, Jaro Gallo. Vo veternom počasí mohli prítomní diváci vidieť kvalitný zápas 20. kola I. triedy, o ktorý sa pričinili obidve mužstvá. Po opatrnom začiatku vyslal na bránu hostí prvú strelu Lipták, ktorú brankár hostí vyrazil na roh. Drnavčania vyslali na Koncza v bráne domácich prvú strelu v 15. minúte z ich ľavej strany. Hostia s podporou silného vetra sa pokúšali v ďalších minútach o streľbu spoza 16-ky, no ich strely zasiahli len domácich obrancov. V 20. minúte mali dobrú príležitosť po rohu skórovať hostia, ale hlavička drnavského hráča tesne minula domácu bránu. Bystrania podnikli v 26. minúte rýchly protiútok na konci ktorého Minčíkovu strelu pod brvno vyrážal na roh brankár hostí. V poslednej minúte 1. polčasu zahrával z ľavej strany Bystranov priamy kop Lipták. Jeho tvrdú strelu brankár len vyrazil pred seba, a najaktívnejší hráč domácich Lompart túto odrazenú loptu poslal do brány Drnavy. 1:0. Druhý polčas bol opäť vyrovnaný, a už v 46. minúte musel Koncz Rencsokovu strelu zblízka reflexívne pravou nohou vyraziť na roh. Útočné akcie sa striedali na oboch stranách. Najskôr Mázik svojou strelou z 20 metrov opečiatkoval brvno domácej brány a o pár minút strela Jána Urbana tiež zazvonila na brvne drnavskej brány. V 82. minúte kopol technickou strelou po zemi vedľa múru priamy kop Jaro Gallo, a jeho strela skončila na radosť Bystranov v bráne Drnavy. 2:0. V závere zápasu sa Drnavčania ešte pokúšali o vabank a spravili závar pred Konczovou bránou, no opäť dobre hrajúca obrana domácich už zmenu skóre nedovolila. Pred 120 divákmi rozhodoval Slavo Gallo. Zostava Bystrého: Koncz - Kuchta, Jaro Gallo, Ján Gallo, Dorkin, Filip Čapó, Lompart, Ján Gonos, Lipták, Urban, Minčík. Striedali: Galata, Leng, Tomko.
Zostava Drnavy: 1 - Zakhar, - 14 - Róbert Kovác, 9 - Róbert Dókus, 6 - Michal Maliňák, 17- Jakub Čeľovský, 16 - Miroslav Mázik, 3 - Dávid Vozár, 4 - Jakub Maliňák, 10 - Kilián Šoltés, 11 - Jozef Rencsok, 7 - Peter Búlik. Striedali: Erik Polyák, Brian Šoltés, Jozef Gorgei.
Text i foto: Miloš LENG
|
1. |
Hrhov |
6 |
6 |
0 |
0 |
16 |
: |
3 |
18 |
|
2. |
Rudná |
6 |
5 |
1 |
0 |
19 |
: |
4 |
16 |
|
3. |
Krh. Dlhá Lúka |
6 |
4 |
1 |
1 |
28 |
: |
11 |
13 |
|
4. |
Rožň. Bystré |
6 |
4 |
0 |
2 |
19 |
: |
7 |
12 |
|
5. |
Drnava |
6 |
3 |
1 |
2 |
18 |
: |
14 |
10 |
|
6. |
Jablonov n/T |
6 |
3 |
0 |
3 |
16 |
: |
12 |
9 |
|
7. |
Honce |
6 |
3 |
0 |
3 |
13 |
: |
22 |
9 |
|
8. |
Dedinky |
6 |
2 |
2 |
2 |
13 |
: |
13 |
8 |
|
9. |
Štítnik |
6 |
1 |
3 |
2 |
9 |
: |
11 |
6 |
|
10. |
Dlhá Ves |
6 |
1 |
3 |
2 |
6 |
: |
9 |
6 |
|
11. |
Vlachovo |
6 |
2 |
0 |
4 |
8 |
: |
13 |
6 |
|
12. |
Vyšná Slaná |
5 |
1 |
1 |
3 |
8 |
: |
14 |
4 |
|
13. |
Bohúňovo |
5 |
0 |
0 |
5 |
4 |
: |
17 |
0 |
|
14. |
Slavošovce |
6 |
0 |
0 |
6 |
8 |
: |
35 |
0 |
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.