nehral. Už prvý zápas na Dedinkách ukázal, že toto mužstvo má patričnú silu a určite bude hrať o popredné priečky v tabuľke. Po víťazstve na Dedinkách 0:4 pokračovali Bystrania v kvalitných výkonoch. Slavošovce zdolali 6:0.
Z favorizovanej Vyšnej Slanej si odniesli bod po remíze 1:1. Doma následne porazili Jablonov nad Turňou 3:0. V derby zápase so Štítnikom, ktorý sa hral v Kunovej Teplici pred peknou diváckou kulisou, zvíťazili 2:4, keď prehrávali už 2:0. Zlepšenou hrou v druhom polčase však nakoniec zápas dotiahli do víťazného konca, keď sa štyrmi gólmi blysol Ján Urban. Potom prišlo domáce víťazstvo s Hrhovom 3:1 a o týždeň neskôr si priniesli cenný skalp z Drnavy po výhre 1:2. V ďalšom domácom zápase porazili Vlachovo 2:0. Po ôsmich kolách tak Bystrania mali 7 víťazstiev, 1 remízu a žiadnu prehru, čo znamenalo vedenie v tabuľke. Prvá prehra prišla v nasledujúcom zápase v Dlhej Vsi, kde sa Bystranom už tradične nedarí, a odniesli si päťgólovú nádielku. Domácim vyšlo všetko na čo siahli, Bystranom naopak nevychádzalo nič. Potom prišla domáca prehra s veľmi dobre hrajúcou Rudnou 0:1, kde mali Bystrania remízu na dosah. V Bohúňove o týždeň neskôr Bystrania len remizovali 1:1 a bolo už badať, že kvalita sa vytráca a strelcovi Jánovi Urbanovi sa prestáva dariť. Trápenie pokračovalo aj v ďalšom domácom zápase proti Krásnohorskej Dlhej Lúke, ktorý prehrali 1:4. V ďašom derby zápase v Honciach pred návštevou kola Bystrania uhrali remízu 1:1. Začiatkom novembra sa stihla odohrať ešte aj predohrávka jarného kola. Bystrania tu jednoznačne rozdrvili Dedinky 8:2 a čiastočne si napravili svoj kredit. Bystrania tak zimujú na 5. priečke s 27 bodmi. Treba tiež poznamenať, že majú druhú najlepšiu obranu v súťaži, keď inkasovali 18-krát, na čom má najväčšiu zásluhu brakár Csaba Koncz, ktorý svojimi zákrokmi neraz privádzal súperových hráčov do zúfalstva. Najlepším strelcom mužstva je Ján Urban so 16 gólmi. V zimnom období pravdepodobne nedôjde k zmenám v kádri, určite však príde zmena na poste predsedu klubu, keď doterajší predseda Miloš Leng sa rozhodol ukončiť pôsobenie v tejto funkcii. Momentálne sa hráči stretávajú na tréningoch dvakrát v týždni. Raz v telocvični v Rožňave a raz na umelej tráve v Štítniku. Organizovaný tréningový proces by sa mal začať koncom januára pod vedením trénera a manažéra Ľuba Galla. Treba veriť, že mužstvo sa na jarnú časť súťaže zodpovedne pripraví a nadviaže na dobré výsledky z úvodu súťažného ročníka.“
Tréner Ľubomír Gallo: „Pred sezónou sme mali obavy, či vôbec budeme hrať, pretože sa nám zúžil káder a nemali sme dostatok futbalistov. No získali sme na prestup Joža Liptáka a Lomparta zo Slavošoviec, Laca Fabiana z Rakovnice a Iva Demjana z Pače na hosťovanie a striedavý štart aj za družstvo dospelých mal Filip Čapó. Sezónu sme odštartovali 11. augusta zápasom na Dedinkách výhrou 4:0. V dobrých výsledkoch sme pokračovali až do 8. kola.
Za 8 kôl sme nenašli premožiteľa a viedli sme tabuľku OM I. triedy. Až v 9. kole sme prehrali na ihrisku v Dlhej Vsi vysoko 5:0 a potom nasledovali 5 zápasov, v ktorých sme získali len 2 body za remízy v Bohúňove a v Honciach. Bolo to zapríčinené tým, že sa nám nedarilo v posledných piatich zápasoch premieňať gólové príležitosti. Jeseň sme ukončili zápasom doma predohrávkou 1. jarného kola s Dedinkami naším najvyšším víťazstvom v sezóne 8:2. Naše zápasy boli viackrát stredobodom pozornosti fanúšikov futbalu v celom okrese. Boli to zápasy s Vyšnou Slanou, Drnavou, Rudnou, Krásnohorskou Dlhou Lúkou, ale najmä derby zápas v Honciach, ktorý prilákal veľa priaznivcov futbalu. No asi najkrajší zážitok pre svojich fanúšikov sme pripravili v zápase so Štítnikom, kde sme prehrávali 2:0, no nakoniec sme sa radovali z víťazstva 2:4.

FUTBALOVÁ JESEŇ 2013 V ČÍSLACH:
Rožňavské Bystré 14 8 3 3 3 5:18 27 b.
doma 7 5 0 2 2 3: 8 15
vonku 7 3 3 1 1 2:10 12
Jesennú časť futbalového diania sme ukončili 15. novembra 2013 vyhodnotením v kultúrnom dome, kde sme sa zišli spolu aj s manželkami, priateľkami. Medzi nami sme privítali tiež starostku obce pani Želmíru Gonosovú s poslancami i skalnými fanúšikmi a sponzormi. Kladieme v klube dôraz aj na kultúrno-spoločenskú úroveň, a preto sme sa chceli aj spoločne zabaviť.“
Pripravil: Ondrej Doboš
Fotografie: Miloš Leng
































Futbalové ihrisko v Moste, ako túto časť chotára v Rožňavskom Bystrom nazývajú, zažilo v jesennej časti futbalového ročníka 2013-2014, a najmä domáci hráči TJ Baník akúsi renesanciu. Úspešný vstup do súťaže I. triedy vyniesol zdatných futbalistov na výslnie a sedem kôl boli na čele tabuľky. Mnohí fanúškovia začali uvažovať o ich technickej hre, že ak ju udržia, budú schopní hrať aj vyššiu súťaž. Potom však prišiel zlom, ktorý si nevedia vysvetliť a jeseň ich zastavila až na 5 mieste.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).