Futbalové ihrisko v Moste, ako túto časť chotára v Rožňavskom Bystrom nazývajú, zažilo v jesennej časti futbalového ročníka 2013-2014, a najmä domáci hráči TJ Baník akúsi renesanciu. Úspešný vstup do súťaže I. triedy vyniesol zdatných futbalistov na výslnie a sedem kôl boli na čele tabuľky. Mnohí fanúškovia začali uvažovať o ich technickej hre, že ak ju udržia, budú schopní hrať aj vyššiu súťaž. Potom však prišiel zlom, ktorý si nevedia vysvetliť a jeseň ich zastavila až na 5 mieste. nehral. Už prvý zápas na Dedinkách ukázal, že toto mužstvo má patričnú silu a určite bude hrať o popredné priečky v tabuľke. Po víťazstve na Dedinkách 0:4 pokračovali Bystrania v kvalitných výkonoch. Slavošovce zdolali 6:0. 
Z favorizovanej Vyšnej Slanej si odniesli bod po remíze 1:1. Doma následne porazili Jablonov nad Turňou 3:0. V derby zápase so Štítnikom, ktorý sa hral v Kunovej Teplici pred peknou diváckou kulisou, zvíťazili 2:4, keď prehrávali už 2:0. Zlepšenou hrou v druhom polčase však nakoniec zápas dotiahli do víťazného konca, keď sa štyrmi gólmi blysol Ján Urban. Potom prišlo domáce víťazstvo s Hrhovom 3:1 a o týždeň neskôr si priniesli cenný skalp z Drnavy po výhre 1:2. V ďalšom domácom zápase porazili Vlachovo 2:0. Po ôsmich kolách tak Bystrania mali 7 víťazstiev, 1 remízu a žiadnu prehru, čo znamenalo vedenie v tabuľke. Prvá prehra prišla v nasledujúcom zápase v Dlhej Vsi, kde sa Bystranom už tradične nedarí, a odniesli si päťgólovú nádielku. Domácim vyšlo všetko na čo siahli, Bystranom naopak nevychádzalo nič. Potom prišla domáca prehra s veľmi dobre hrajúcou Rudnou 0:1, kde mali Bystrania remízu na dosah. V Bohúňove o týždeň neskôr Bystrania len remizovali 1:1 a bolo už badať, že kvalita sa vytráca a strelcovi Jánovi Urbanovi sa prestáva dariť. Trápenie pokračovalo aj v ďalšom domácom zápase proti Krásnohorskej Dlhej Lúke, ktorý prehrali 1:4. V ďašom derby zápase v Honciach pred návštevou kola Bystrania uhrali remízu 1:1. Začiatkom novembra sa stihla odohrať ešte aj predohrávka jarného kola. Bystrania tu jednoznačne rozdrvili Dedinky 8:2 a čiastočne si napravili svoj kredit. Bystrania tak zimujú na 5. priečke s 27 bodmi. Treba tiež poznamenať, že majú druhú najlepšiu obranu v súťaži, keď inkasovali 18-krát, na čom má najväčšiu zásluhu brakár Csaba Koncz, ktorý svojimi zákrokmi neraz privádzal súperových hráčov do zúfalstva. Najlepším strelcom mužstva je Ján Urban so 16 gólmi. V zimnom období pravdepodobne nedôjde k zmenám v kádri, určite však príde zmena na poste predsedu klubu, keď doterajší predseda Miloš Leng sa rozhodol ukončiť pôsobenie v tejto funkcii. Momentálne sa hráči stretávajú na tréningoch dvakrát v týždni. Raz v telocvični v Rožňave a raz na umelej tráve v Štítniku. Organizovaný tréningový proces by sa mal začať koncom januára pod vedením trénera a manažéra Ľuba Galla. Treba veriť, že mužstvo sa na jarnú časť súťaže zodpovedne pripraví a nadviaže na dobré výsledky z úvodu súťažného ročníka.“
Tréner Ľubomír Gallo: „Pred sezónou sme mali obavy, či vôbec budeme hrať, pretože sa nám zúžil káder a nemali sme dostatok futbalistov. No získali sme na prestup Joža Liptáka a Lomparta zo Slavošoviec, Laca Fabiana z Rakovnice a Iva Demjana z Pače na hosťovanie a striedavý štart aj za družstvo dospelých mal Filip Čapó. Sezónu sme odštartovali 11. augusta zápasom na Dedinkách výhrou 4:0. V dobrých výsledkoch sme pokračovali až do 8. kola.
Za 8 kôl sme nenašli premožiteľa a viedli sme tabuľku OM I. triedy. Až v 9. kole sme prehrali na ihrisku v Dlhej Vsi vysoko 5:0 a potom nasledovali 5 zápasov, v ktorých sme získali len 2 body za remízy v Bohúňove a v Honciach. Bolo to zapríčinené tým, že sa nám nedarilo v posledných piatich zápasoch premieňať gólové príležitosti. Jeseň sme ukončili zápasom doma predohrávkou 1. jarného kola s Dedinkami naším najvyšším víťazstvom v sezóne 8:2. Naše zápasy boli viackrát stredobodom pozornosti fanúšikov futbalu v celom okrese. Boli to zápasy s Vyšnou Slanou, Drnavou, Rudnou, Krásnohorskou Dlhou Lúkou, ale najmä derby zápas v Honciach, ktorý prilákal veľa priaznivcov futbalu. No asi najkrajší zážitok pre svojich fanúšikov sme pripravili v zápase so Štítnikom, kde sme prehrávali 2:0, no nakoniec sme sa radovali z víťazstva 2:4.
FUTBALOVÁ JESEŇ 2013 V ČÍSLACH:
Rožňavské Bystré 14 8 3 3 3 5:18 27 b.
doma 7 5 0 2 2 3: 8 15
vonku 7 3 3 1 1 2:10 12
Jesennú časť futbalového diania sme ukončili 15. novembra 2013 vyhodnotením v kultúrnom dome, kde sme sa zišli spolu aj s manželkami, priateľkami. Medzi nami sme privítali tiež starostku obce pani Želmíru Gonosovú s poslancami i skalnými fanúšikmi a sponzormi. Kladieme v klube dôraz aj na kultúrno-spoločenskú úroveň, a preto sme sa chceli aj spoločne zabaviť.“
Pripravil: Ondrej Doboš
Fotografie: Miloš Leng
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.