Jarné zápasy dvoch futbalových súťaží okresu Rožňava začali tromi zápasmi už v sobotu popoludní na ihriskách v Slavošovciach, Kunovej Teplici a v Krásnohorskej Dlhej Lúke. Príklad pre strelcov I. triedy udali najmä v Slavošovciach hráči z Rožňavského Bystrého, ktorí sa zrejme aj lepšie na zápas pripravili než domáci a preto aj vysoko zvíťazili. Po troch góloch sa zapísali Jano Urban a Lompart. Smolu neprelomili Štítničania s Dlholúčanmi, ktorí síce v tabuľke stoja vysoko nad domácimi, ale herne nepresvedčili. Bez gólov sa skončil zápas II. triedy v Krh. Dlhej Lúke s Pačou.padali jedna radosť a po zápase v jeseni si domáci od hostí „vyslúžili“ až 15 gólov. V prvom jarnom zápase sa najviac darilo Urbanovi i Lompartovi, ktorí si polepšili do tabuľky strelcov po troch góloch.
Štítnik – Krh. Dlhá Lúka A 1:1 (1:0), Góly: Bene – Bodnár, R: L. Gyenes, Molnár, DS: Gonos, D: 100, ŽK: Kolesár, Bene, M. Gallo, resp.: Čižmár, Klárik, Anna, Korintuš.
Hostia neprišli do Kunovej Teplici v najsilnejšej zostave, čo sa prejavilo aj na ich hre. Päť zranených hráčov Dlholúčanov veľmi poznačilo ich hru. Za celý zápas si nevypracovali ani jednu gólovú príležitosť a prehrávali od začiatku zápasu. Využili však jedinú štandardnú situáciu, po ktorej vyrovnali na 1:1. Výsledok je pre hostí viac ako potešujúci.
Hrhov – Bohúňovo 2:1 (2:0). Góly: R. Kardoš, D. Dunka, resp.: A. Borbély, ŽK: N. Bodnár – Šušán, Váradi, R: Uharček, S. Gallo, DS: Vysoký, D: 110.
Honce – Jablonov n/T 4:2 (3:1). Góly: R. Kuzma 3, Pástor –Šalata 2, R: Iglai, ČK: Pástor a J. Strelka.
Zápas bol dosť nervózny. Kým hostia boli herne lepší, gólovo sa viac presadili na začiatku iba domáci. Mladí Jablonovčania si vypracovali aj dosť gólových príležítostí, ale neskúsenosť im zväzovala nohy a zahodili aj vyložené šance. Spravodlivejšia by bola remíza. Dve červené karty domácich vyplývali z ich bojovnejšej hry a boli preto aj zbytočné.
Dlhá Ves – Vlachovo 2:0 (1:0). G: Flander, Blatník, ŽK: 0 - Mi. Gál, I. Gallo, F. Šivec, R: Šalamon, Zsebík, DP: Heveši, D: 50.
Drnava - Rudná 1:1 (1:0), G: Rencsok - Šimon (z 11 m), ŽK: Gergeli, Mázik – 0, R: Repaský, Nemčko, DP: Bodnár, D: 100
Vyšná Slaná - Dedinky 3:0 (2:0), G: Gallo, Fifík, Zábrel, ŽK: 0 – T. Revay, Grančák, ČK: Sýkora (Dedinky UR 55.min.), R: Béreš, T. Gyenes, DP: Šimšík, D: 60.
II. trieda – 15. kolo:
Krh. Dlhá Lúka B – Pača 0:0, ŽK: A. Emodi, Danko, ČK: A. Emodi, resp.: ŽK: Bubenčík, Sústrik, Pisár, R: Drenko, V. Gallo, DP: Z. Kovács, D: 50. Ako povedal predseda domáceho klubu pán Soltés, zápas prvého jarného kola bol ani nemastný ani neslaný. Nepadali totiž ani góly, a to z obidvoch strán rovnako. Aj keď si hostia vypracovali gólové šance, výborný brankár domáceho béčka Máté si príkladne zastal svoje miesto a nedovolil Pačanom skórovať. Výsledok je preto pre domácich cennejší, než pre hostí.
Gemerská Hôrka B - Kružná 3:3 (2:2), G: Lokos, Zsóri, Šofranko, resp. A. Polyák 3. ŽK: J. Varga, resp.: R. Polyák, Szabó, R: J. Gyenes, DP: Bobrík, D: 80
Jovice - Nižná Slaná 5:1 (2:0), Góly: Mário Lovas 3, Z. Juhász 2 - D. Valko, ŽK: 0 - R. Nemec, Schvarz, R: Poťmák, A. Farkaš, DP: Šmelko, D: 50.
Video z prípravného zápasu dorastu
Rožňavské Bystré - Gemerská Poloma 3:0. Ukážkový gól Denisa Koncza takmer z polovice ihriska. Kamera Maroš Dorkin:
TABUĽKY FUTBALOVÝCH SÚŤAŽÍ R. 2013-2014
| TABUĽKA V. LIGY JUH PO 19. KOLE: | TABUĽKA VI. LIGY KG PO ODSTÚPENÍ FK Vyšné Opátske B | ||||||||||||||||
| 1. | FK Šaca | 19 | 14 | 4 | 1 | 65:17 | 46 | 1. | TJ Družstevník Malá Ida | 14 | 9 | 0 | 5 | 25:18 | 27 | ||
| 2. | Veľký Horeš | 19 | 9 | 8 | 2 | 40:14 | 35 | 2. | FK Geča 73 | 14 | 7 | 4 | 3 | 44:17 | 25 | ||
| 3. | Veľké Kapušany | 19 | 8 | 8 | 3 | 29:22 | 32 | 3. | TJ Cementár Turňa nad Bodvou | 14 | 7 | 4 | 3 | 28:17 | 25 | ||
| 4. | MFK Sobrance | 19 | 10 | 0 | 9 | 62:31 | 30 | 4. | FK Krásnohorské Podhradie | 14 | 7 | 3 | 4 | 28:23 | 24 | ||
| 5. | Medzev | 19 | 9 | 3 | 7 | 46:30 | 30 | 5. | TJ Gemerská Poloma | 14 | 7 | 3 | 4 | 21:16 | 24 | ||
| 6. | Veľký Folkmár | 19 | 8 | 6 | 5 | 35:27 | 30 | 6. | MFK Ťahanovce | 14 | 7 | 2 | 5 | 40:27 | 23 | ||
| 7. | Rožňava | 19 | 8 | 5 | 6 | 34:23 | 29 | 7. | MŠK Ďurkov | 14 | 6 | 4 | 4 | 36:23 | 22 | ||
| 8. | Spišské Vlachy | 19 | 8 | 5 | 6 | 30:26 | 29 | 8. | FK Gemerská Hôrka | 13 | 5 | 3 | 5 | 24:23 | 18 | ||
| 9. | Mladosť Kalša | 19 | 7 | 7 | 5 | 34:22 | 28 | 9. | FK Košická Nová Ves | 14 | 5 | 3 | 6 | 21:21 | 18 | ||
| 10. | Kráľ. Chlmec | 19 | 7 | 6 | 6 | 32:26 | 27 | 10. | TJ Tatran Betliar | 14 | 5 | 3 | 6 | 31:35 | 18 | ||
| 11. | FK Čaňa | 19 | 8 | 1 | 10 | 25:32 | 25 | 11. | TJ Kokšov - Bakša | 13 | 4 | 4 | 5 | 25:28 | 16 | ||
| 12. |
|
19 | 8 | 1 | 10 | 20:48 | 25 | 12. | MFK Dobšiná A | 14 | 1 | 4 | 9 | 20:40 | 7 | ||
| 13. | Strážske | 19 | 6 | 6 | 7 | 21:35 | 24 | 13. |
|
14 | 1 | 1 | 12 | 14:73 | 4 | ||
| 14. | Rudňany | 19 | 4 | 4 | 11 | 26:57 | 16 | 14. | TJ FK Vyšné Opátske B (odst.) | 0 | 0 | 0 | 0 | 34:30 | 0 | ||
| 15. | Sokoľany | 19 | 2 | 2 | 15 | 17:61 | 8 | ||||||||||
| 16. | Poproč | 19 | 2 | 2 | 15 | 15:60 | 8 | ||||||||||
| TABUĽKA I. TRIEDY PO 15. KOLE | TABUĽKA II. TRIEDY PO 15. KOLE | ||||||||||||||||
| 1. | Rudná | 15 | 12 | 2 | 1 | 42:17 | 38 | 1. | Lipovník | 10 | 6 | 4 | 0 | 28:6 | 22 | ||
| 2. | Krh. Dlhá Lúka A | 15 | 10 | 2 | 3 | 65:23 | 32 | 2. | Pača | 10 | 6 | 2 | 2 | 23:9 | 20 | ||
| 3. | Vyšná Slaná | 15 | 10 | 2 | 3 | 49:23 | 32 | 3. | Krh. Dlhá Lúka B | 11 | 5 | 2 | 4 | 28:23 | 17 | ||
| 4. | Rožňavské Bystré | 15 | 9 | 3 | 3 | 44:19 | 30 | 4. | Kružná | 11 | 5 | 1 | 5 | 25:25 | 16 | ||
| 5. | Drnava | 15 | 9 | 3 | 3 | 46:27 | 30 | 5. | Jovice | 11 | 5 | 1 | 5 | 24:24 | 16 | ||
| 6. | Honce | 15 | 8 | 2 | 5 | 30:41 | 26 | 6. | Gemerská Hôrka B | 11 | 4 | 3 | 4 | 22:22 | 15 | ||
| 7. | Dlhá Ves | 15 | 8 | 0 | 7 | 35:42 | 24 | 7. | Nižná Slaná | 11 | 5 | 0 | 6 | 19:26 | 15 | ||
| 8. | Jablonov nad Turnou | 15 | 7 | 0 | 8 | 34:34 | 21 | 8. | Dobšiná B | 9 | 4 | 0 | 5 | 21:28 | 12 | ||
| 9. | Bohúňovo | 15 | 6 | 2 | 7 | 32:29 | 20 | 9. | Plešivec | 10 | 2 | 2 | 6 | 16:23 | 8 | ||
| 10. | Štítnik | 15 | 5 | 1 | 9 | 37:32 | 16 | 10. | Ml. Brzotín | 10 | 2 | 1 | 7 | 12:32 | 7 | ||
| 11. | Hrhov | 15 | 3 | 2 | 10 | 25:49 | 11 | ||||||||||
| 12. | Slavošovce | 15 | 3 | 1 | 11 | 17:62 | 10 | ||||||||||
| 13. |
|
15 | 3 | 0 | 12 | 19:44 | 9 | ||||||||||
| 14. | Dedinky | 15 | 1 | 2 | 12 | 18:50 | 5 | ||||||||||
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).