Ak sa pozrieme na tabuľku, tak sme si mohli všimnúť, že jediný sobotňajší zápas z 11. kola II. triedy je aj šlágrom kola. Krásnohorská Dlhá Lúka B vďaka svojej dominantnosti na domácej pôde sa udržiava v popredí, a hostia z Čoltova okupujú skvelé 2. miesto. V prípade víťazstva domácich o 2 góly vďaka skóre by sa Krh. Dlhá Lúka B mohla dostať pred svojho súpera a stali by sa druhým vážnym prenasledovateľom lídra z Lipovníka.Pod sprchy musel putovať Váradi, keď prvú žltú kartu vyfasoval ešte za reklamovanie po prvom góle zápasu, a tu druhú za taktický faul v strede ihriska v 37. min. Druhá polovica prvého polčasu sa niesla v duchu nepresností na oboch stranách a tak na polčas sa šlo za stavu 1:1.
Priebeh druhého polčasu bol ako na kolíske, každý chvíľku ťahal pílku. Domáci za 3 minúty spravili dve kombinačné akcie a zdalo sa, že je rozhodnuté. Najprv vyšla kombinácia F. Emödiho a Gorgeiho, na konci ktorej bol striedajúci Zsilla. 2:1. Zsilla potom vrátil asistenciu Gorgeimu a ten zvyšoval na 3:1. Po týchto góloch sa domáci uspokojili a nepochopiteľne sa stiahli. Po hodine hry hostia dostali ďalšiu penaltu. Brankár Máte vyrazil na A. Emödiho strelu, ktorého lopta trafila do stehna a na chybné avizovanie postranného rozhodcu hlavný rozhodca nariadil penaltu. Lopta sa jeho ruky nedotkla, ale pravda sa nakoniec ukázala, keď Máté penaltu kryl. O 5 minút však predsa len došlo k skorigovaniu stavu. Orbán pekne prenikol a znížil na 3:2. Radosť hostí trvala len krátko, v 70. min. Zsilla dostal skvelú nahrávku od obrancu a popri brankárovi skóroval. 4:2. Opäť sa zdalo, že je rozhodnuté, ale šou sa len práve rozbiehala. Domáci vytvárali obrovské chyby a za tri minúty hostia zmazali dvojgólové manko. Najprv prekrásnou strelou z obrovskej diaľky skóroval G. Máté. 4:3. V 76.min sa presadil aj útočník Röcei a zrazu to vyzeralo na deľbu bodov. 4:4. 
Domáci však našli v sebe sily, aby ešte rozhodli. Skvele sa prezentoval striedajúci M. Emödi, ktorý po fantastickej nahrávke Gorgeiho preloboval brankára a rozhodol! 5:4! Stalo sa to všetko v 80. min. M. Emödi sa dočkal aj druhýkrát, po skvelom centri F. Emödiho volejom prekonal brankára. Gólu pomohol aj teč obrancu, ale na výsledku to nič nemení. 6:4 – konečný hvizd. Dramatický zápas, ale slabší zápas od domácich hráčov, naopak hostia sa prezentovali skvelým výkonom a poriadne potrápili domácich. No nič nemení na fakte, že Krh. Dlhá Lúka B sa vďaka tejto výhre stala najväčším prenasledovateľom Lipovníka v súťaži.
Zostava domácich: M. Máté – A. Emödi, Gyenes, Csobádi, Mihók, Gorgei, F. Emödi, Luspaj, Ulman, Podraczky, Lakomi. Striedali: Zsilla, Kórintuš, M. Emödi
Zostava hostí: Jónás – Zs. Lázok, G. Máté, G. Molnár, N. Molnár, Váradi, Džobák, Orbán, Röcei, Karász, V. Máté. Striedal: G. Lázok.
Florian Emödi
POZNÁMKA MG: Hostia prišli na zápas bez najlepšieho strelca súťaže Baláža a v nekompletnej zostave. Ťažké srdce majú na hlavného rozhodcu, ktorý mal niektoré chybné verdikty a po úmyselnom zahraní rukou v 16-ke mal vylúčiť domáceho hráča. Mrzí ich aj nepremenenie druhej 11-ky i vylúčenie hráča.
NAJLEPŠÍ STRELCI II. TRIEDY PO 11. KOLE:
15 gólov – M. Baláž (Čoltovo)
8 gólov – V. Zsóri (Gem. Hôrka B)
7 gólov – B. Röczei (Čoltovo), A. Gorgei (Krh. D. Lúka B)
6 gólov – Podracký (Jovice), A. Polák (Kružná),
5 gólov – D. Klárik, M. Emödi (obaja Krh. D. Lúka B), Volčko (Plešivec
4 góly – J. Gulykás (Pača), O. Kerekes, R. Zagiba, N. Zupko (všetci Lipovník), atď.
{jcomments on}
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).