a asi z piatich metrov nedal šancu domácemu brankárovi. 0:1. Práve aj Polyák je jeden z mladíkov, ktorého tréner Bakoš povolal na tento zápas. Svoje strelecké schopnosti predviedol aj Šoltés, ktorý po výkope Kardosa zaspomínal na 25 strelených gólov v minulej sezóne. 0:2. Drnava po dvoch strelených góloch opäť vypustila, no domáci sa nevedeli presadiť. Brankár žiakov Drnavy si udržal čistý štít aj vo svojom prvom polčase vo vyššej kategórií a tak na prestávku sa šlo za stavu 0:2.
Štvrtoligisti z Drnavy druhý polčas začali vo väčšom tempe. Pár minút po zmene strán sa dočkal J. Maliňák, na ktorého delovku brankár nemal šancu reagovať. 0:3. J. Kovács sa posunul z obrany do zálohy a svoj dobrý výkon korenil skvelou nahrávkou na Šoltésa, ktorý pomedzi brankárove nohy zvyšoval už na rozdiel štyroch gólov. 0:4. Po hodine hry sa dočkal aj Emödi, ktorý po individuálnej akcii, vonkajškom vsietil už piaty gól zápasu. 0:5. Drnava pri tých góloch pozahadzovala aj množstvo šancí, ktoré sa na konci začali vyplácať. Dvoma zlepenými gólmi sa domáci vyškriabali naspäť na rodziel troch gólov. 2:5. Posledné slovo však mali hostia. Po skvelej spolupráci s Emödim a Szöcsöm sa topkanonier Šoltés odhodlal k strele a nechytateľne poslal loptu do pavučiny. 2:6.
Výsledok je skvelý, na hre je ešte čo popracovať, no Drnava nastúpila aj s piatimi žiakmi v zostave, a preto môžeme povedať, že mládežnícky futbal v Drnave neupadá, práve naopak, je zo dňa na deň silnejší.
Zostava Drnavy: Halász - J. Kovács, Szűcs, Kardos, Čelovský - Szöcs, F. Emödi, Maliňák, B. Šoltés - K. Šoltés, Polyák. Striedali: L. Emödi, Keller.
Florian Emödi
sobota, 16 júl 2011 22:10
Drnavský mládežnícky futbal sa aktívne pripravuje na nový ročník 4. dorasteneckej ligy Doporučený
Napísal(a) F. Emödi
Krásnohorská Dlhá Lúka - DRNAVA 2:6 (0:2), góly Drnavy: K. Šoltés 3, Polyák, Maliňák, Emödi. V sobotu 16.7. 2011 mladíci z Drnavy cestovali na prípravný zápas do Krásnohorskej Dlhej Lúky. Cieľom tohto zápasu bolo vyskúšať nových, mladých hráčov, ktorí hrávajú, alebo hrávali za drnavských žiakov. Hralo sa v pekelnom teple a zápas rozhodoval tréner Drnavčanov Bakoš.
Na začiatku nebolo badať rozdiel v tom, že Drnava hrá vyššiu súťaž ako domáci. Hralo sa vyrovnane a boli to práve domáci, ktorí pohrozili prví - zvonila však len konštrukcia brány. Na druhej strane po prvej pätnásťminútovke sa dočkali hostia - skvele sa predral pred bránu Polyák
Zverejnené v
Futbal
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.