Do druhého polčasu nastupovala Drnava s vedomím, že ďalší gól, ktorý môžu vsietiť, bude stý v sezóne, a neočakávaným strelcom 100. gólu bol Görgei hneď v 3. minúte druhého polčasu. Drnave sa nedarilo zvyšovať skóre ďalej: Šance mal Mázik, Petro i F. Kovács.
Domáci boli tiež nepresní celý druhý polčas, no v
Zostava Drnavy: Zakhar - Búlik, J. Kovács ml., R. Kovács, Bukovič - Emödi, Petro, Mázik, F. Kovács - Orbán, Fábián, striedali: Görgei, Krága.
HC_Košice19
Výsledky II. triedy 22. kolo: Čoltovo - Drnava 0:3, Dedinky - Ml. Brzotín 2:3, Nižná Slaná - Gem. Poloma B 7:0, Pača - Kečovo 6:0, Kovstav - Hrhov 2:8, Jovice - Rož. Bystré 2:4.
TABUĽKA II. TRIEDY PO 22. kole
|
1. |
Drnava |
19 |
18 |
1 |
0 |
100:15 |
55 |
|
2. |
Rožňavské Bystré |
19 |
13 |
2 |
4 |
71:37 |
41 |
|
3. |
Slavošovce |
18 |
13 |
0 |
5 |
73:32 |
39 |
|
4. |
Pača |
19 |
12 |
1 |
6 |
62:27 |
37 |
|
5. |
Hrhov |
18 |
12 |
0 |
6 |
69:36 |
36 |
|
6. |
Bohúňovo |
19 |
10 |
5 |
4 |
46:27 |
35 |
|
7. |
Čoltovo |
18 |
8 |
2 |
8 |
47:44 |
26 |
|
8. |
Kečovo |
18 |
6 |
5 |
7 |
49:42 |
23 |
|
9. |
Dedinky |
18 |
6 |
5 |
7 |
34:49 |
23 |
|
10. |
Nižná Slaná |
19 |
7 |
1 |
11 |
46:63 |
22 |
|
11. |
Jovice |
20 |
5 |
2 |
13 |
38:76 |
17 |
|
12. |
Ml. Brzotín |
20 |
5 |
1 |
14 |
39:70 |
16 |
|
13. |
Kovstav |
20 |
4 |
0 |
16 |
29:72 |
12 |
|
14. |
Gem. Poloma B |
20 |
1 |
1 |
18 |
17:126 |
4 |
I. TRIEDA 19. kolo:
Hráčom Rudnej pomohlo v polčase zápasu s Vlachovom umývanie hláv
Vlachovo - Rudná 1:4. Domácemu kolektívu chýbali niekoľkí hráči a v zápase sa veľmi trápili. Aj hosťom dvaja kľúčoví hráči chýbali a v prvom polčase to bolo aj na ich hre vidieť. Domácí sa ujali po hrúbke v obrane hostí vedenia, keď skóroval Šivec. Mali aj niekoľko ďalších šancí, ale obrana hostí už stála na pevných nohách.
V druhom polčase hostia začali hrať svoju hru a padali aj góly. V 68. min.domáci hráč si vyslúžil červenú kartu za hodenie v prerušenej hre loptu do tváre protihráča. Oslabil tak iba svoje mužstvo. V zápase skóroval Šivec a za hostí po dvakrát Dávid Kovács a Sanislo. Polčas 1:1. Tréner domácich pán Hajduk:“Máme mladé ešte neskúsené mužstvo, nie sú zohratí, ale futbalisti z Rudnej vyhrali zaslúžene.“ Tréner hostí pán Kurian: „Začali sme ležérne, súpera sme v prvom polčase podcenili, ale po umývaní hláv v prestávke chlapci začali behať, a už sme boli pánmi na ihrisku. Vyhrali sme zaslúžene.“ Pred 40 divákmi dobre rozhodoval Július Gyenes. Delegátom zápasu bol
Ladislav Székely.
Výsledky 19. kola I. triedy: Lipovník - Dlhá Ves 4:0, Jablonov - Krh. Dlhá Lúka 0:2, Betliar - Honce 1:0, V. Slaná - Gem. Poloma 2:2, Kružná - Plešivec 6:1, Brzotín - Dobšiná 1:1, Vlachovo - Rudná 1:4.
TABUĽKA I. TRIEDY PO 19. KOLE
|
1. |
Lipovník |
19 |
14 |
3 |
2 |
55:17 |
45 |
|
2. |
Dobšiná |
19 |
12 |
5 |
2 |
57:16 |
41 |
|
3. |
Krh. Dlhá Lúka |
19 |
11 |
2 |
6 |
46:30 |
35 |
|
4. |
Kružná |
19 |
11 |
1 |
7 |
62:32 |
34 |
|
5. |
Rudná |
19 |
10 |
4 |
5 |
55:30 |
34 |
|
6. |
Gem. Poloma |
19 |
10 |
4 |
5 |
35:29 |
34 |
|
7. |
Jablonov n/T |
19 |
9 |
4 |
6 |
36:31 |
31 |
|
8. |
Vyšná Slaná |
19 |
6 |
7 |
6 |
36:38 |
25 |
|
9. |
Brzotín |
19 |
7 |
4 |
8 |
28:40 |
25 |
|
10. |
Dlhá Ves |
19 |
6 |
3 |
10 |
34:37 |
21 |
|
10. |
Betliar |
19 |
5 |
6 |
8 |
19:34 |
21 |
|
12. |
Plešivec |
19 |
4 |
1 |
14 |
19:65 |
13 |
|
13. |
Vlachovo |
19 |
4 |
0 |
15 |
20:61 |
12 |
|
14. |
Honce |
19 |
2 |
0 |
17 |
14:55 |
6 |
NASLEDUJÚCE ZÁPASY
I. TRIEDA 20. kolo – 8.5.2011: Dlhá Ves – Vlachovo, Rudná – Brzotín, Dobšiná – Kružná, Plešivec – Vyšná Slaná, Gemerská Poloma – Betliar, Honce – Jablonov n/T. Krh. Dlhá Lúka – Lipovník.
II. TRIEDA 23. kolo: Jovice a Ml. Brzotín majú voľno, Rožňavské Bystré – Kovstav, Hrhov – Pača, Kečovo – Nižná Slaná, Gem. Poloma B – Dedinky, Bohúňovo – Čoltovo, Drnava – Slavošovce.
{jcomments on}






























Čoltovo - DRNAVA 0:3 (0:2), góly: Orbán, Petro, Görgei. Hralo sa bez kariet. V nedeľu predpoludní Drnava cestovala do Čoltova s cieľom získať v 22. kole II. triedy ďalšie dôležité tri body. Zápas sa začínal o 10:30 hod. a kôli tomuto nezvyčajnému začiatku sa Drnavčania len ťažko zbierali na zápas. Veľa hráčov vyťahovali z postele, aby prišli hrať. Takým bol aj dorastenec Attila Görgei, ktorý prvýkrát nastúpil za tím dospelých. Po zranení Emödiho sa skoro dostal aj na ihrisko a nakoniec to bol on, ktorý vsietil 100. gól Drnavy v tejto sezóne. Na zápas bolo zvedavých asi 30 divákov, rozhodoval J. Chomjak.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937).
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo.
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.