Do druhého polčasu nastupovala Drnava s vedomím, že ďalší gól, ktorý môžu vsietiť, bude stý v sezóne, a neočakávaným strelcom 100. gólu bol Görgei hneď v 3. minúte druhého polčasu. Drnave sa nedarilo zvyšovať skóre ďalej: Šance mal Mázik, Petro i F. Kovács.
Domáci boli tiež nepresní celý druhý polčas, no v
Zostava Drnavy: Zakhar - Búlik, J. Kovács ml., R. Kovács, Bukovič - Emödi, Petro, Mázik, F. Kovács - Orbán, Fábián, striedali: Görgei, Krága.
HC_Košice19
Výsledky II. triedy 22. kolo: Čoltovo - Drnava 0:3, Dedinky - Ml. Brzotín 2:3, Nižná Slaná - Gem. Poloma B 7:0, Pača - Kečovo 6:0, Kovstav - Hrhov 2:8, Jovice - Rož. Bystré 2:4.
TABUĽKA II. TRIEDY PO 22. kole
|
1. |
Drnava |
19 |
18 |
1 |
0 |
100:15 |
55 |
|
2. |
Rožňavské Bystré |
19 |
13 |
2 |
4 |
71:37 |
41 |
|
3. |
Slavošovce |
18 |
13 |
0 |
5 |
73:32 |
39 |
|
4. |
Pača |
19 |
12 |
1 |
6 |
62:27 |
37 |
|
5. |
Hrhov |
18 |
12 |
0 |
6 |
69:36 |
36 |
|
6. |
Bohúňovo |
19 |
10 |
5 |
4 |
46:27 |
35 |
|
7. |
Čoltovo |
18 |
8 |
2 |
8 |
47:44 |
26 |
|
8. |
Kečovo |
18 |
6 |
5 |
7 |
49:42 |
23 |
|
9. |
Dedinky |
18 |
6 |
5 |
7 |
34:49 |
23 |
|
10. |
Nižná Slaná |
19 |
7 |
1 |
11 |
46:63 |
22 |
|
11. |
Jovice |
20 |
5 |
2 |
13 |
38:76 |
17 |
|
12. |
Ml. Brzotín |
20 |
5 |
1 |
14 |
39:70 |
16 |
|
13. |
Kovstav |
20 |
4 |
0 |
16 |
29:72 |
12 |
|
14. |
Gem. Poloma B |
20 |
1 |
1 |
18 |
17:126 |
4 |
I. TRIEDA 19. kolo:
Hráčom Rudnej pomohlo v polčase zápasu s Vlachovom umývanie hláv
Vlachovo - Rudná 1:4. Domácemu kolektívu chýbali niekoľkí hráči a v zápase sa veľmi trápili. Aj hosťom dvaja kľúčoví hráči chýbali a v prvom polčase to bolo aj na ich hre vidieť. Domácí sa ujali po hrúbke v obrane hostí vedenia, keď skóroval Šivec. Mali aj niekoľko ďalších šancí, ale obrana hostí už stála na pevných nohách.
V druhom polčase hostia začali hrať svoju hru a padali aj góly. V 68. min.domáci hráč si vyslúžil červenú kartu za hodenie v prerušenej hre loptu do tváre protihráča. Oslabil tak iba svoje mužstvo. V zápase skóroval Šivec a za hostí po dvakrát Dávid Kovács a Sanislo. Polčas 1:1. Tréner domácich pán Hajduk:“Máme mladé ešte neskúsené mužstvo, nie sú zohratí, ale futbalisti z Rudnej vyhrali zaslúžene.“ Tréner hostí pán Kurian: „Začali sme ležérne, súpera sme v prvom polčase podcenili, ale po umývaní hláv v prestávke chlapci začali behať, a už sme boli pánmi na ihrisku. Vyhrali sme zaslúžene.“ Pred 40 divákmi dobre rozhodoval Július Gyenes. Delegátom zápasu bol
Ladislav Székely.
Výsledky 19. kola I. triedy: Lipovník - Dlhá Ves 4:0, Jablonov - Krh. Dlhá Lúka 0:2, Betliar - Honce 1:0, V. Slaná - Gem. Poloma 2:2, Kružná - Plešivec 6:1, Brzotín - Dobšiná 1:1, Vlachovo - Rudná 1:4.
TABUĽKA I. TRIEDY PO 19. KOLE
|
1. |
Lipovník |
19 |
14 |
3 |
2 |
55:17 |
45 |
|
2. |
Dobšiná |
19 |
12 |
5 |
2 |
57:16 |
41 |
|
3. |
Krh. Dlhá Lúka |
19 |
11 |
2 |
6 |
46:30 |
35 |
|
4. |
Kružná |
19 |
11 |
1 |
7 |
62:32 |
34 |
|
5. |
Rudná |
19 |
10 |
4 |
5 |
55:30 |
34 |
|
6. |
Gem. Poloma |
19 |
10 |
4 |
5 |
35:29 |
34 |
|
7. |
Jablonov n/T |
19 |
9 |
4 |
6 |
36:31 |
31 |
|
8. |
Vyšná Slaná |
19 |
6 |
7 |
6 |
36:38 |
25 |
|
9. |
Brzotín |
19 |
7 |
4 |
8 |
28:40 |
25 |
|
10. |
Dlhá Ves |
19 |
6 |
3 |
10 |
34:37 |
21 |
|
10. |
Betliar |
19 |
5 |
6 |
8 |
19:34 |
21 |
|
12. |
Plešivec |
19 |
4 |
1 |
14 |
19:65 |
13 |
|
13. |
Vlachovo |
19 |
4 |
0 |
15 |
20:61 |
12 |
|
14. |
Honce |
19 |
2 |
0 |
17 |
14:55 |
6 |
NASLEDUJÚCE ZÁPASY
I. TRIEDA 20. kolo – 8.5.2011: Dlhá Ves – Vlachovo, Rudná – Brzotín, Dobšiná – Kružná, Plešivec – Vyšná Slaná, Gemerská Poloma – Betliar, Honce – Jablonov n/T. Krh. Dlhá Lúka – Lipovník.
II. TRIEDA 23. kolo: Jovice a Ml. Brzotín majú voľno, Rožňavské Bystré – Kovstav, Hrhov – Pača, Kečovo – Nižná Slaná, Gem. Poloma B – Dedinky, Bohúňovo – Čoltovo, Drnava – Slavošovce.
{jcomments on}
































Čoltovo - DRNAVA 0:3 (0:2), góly: Orbán, Petro, Görgei. Hralo sa bez kariet. V nedeľu predpoludní Drnava cestovala do Čoltova s cieľom získať v 22. kole II. triedy ďalšie dôležité tri body. Zápas sa začínal o 10:30 hod. a kôli tomuto nezvyčajnému začiatku sa Drnavčania len ťažko zbierali na zápas. Veľa hráčov vyťahovali z postele, aby prišli hrať. Takým bol aj dorastenec Attila Görgei, ktorý prvýkrát nastúpil za tím dospelých. Po zranení Emödiho sa skoro dostal aj na ihrisko a nakoniec to bol on, ktorý vsietil 100. gól Drnavy v tejto sezóne. Na zápas bolo zvedavých asi 30 divákov, rozhodoval J. Chomjak.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály.
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“.
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.