Do druhého polčasu nastupovala Drnava s vedomím, že ďalší gól, ktorý môžu vsietiť, bude stý v sezóne, a neočakávaným strelcom 100. gólu bol Görgei hneď v 3. minúte druhého polčasu. Drnave sa nedarilo zvyšovať skóre ďalej: Šance mal Mázik, Petro i F. Kovács.
Domáci boli tiež nepresní celý druhý polčas, no v
Zostava Drnavy: Zakhar - Búlik, J. Kovács ml., R. Kovács, Bukovič - Emödi, Petro, Mázik, F. Kovács - Orbán, Fábián, striedali: Görgei, Krága.
HC_Košice19
Výsledky II. triedy 22. kolo: Čoltovo - Drnava 0:3, Dedinky - Ml. Brzotín 2:3, Nižná Slaná - Gem. Poloma B 7:0, Pača - Kečovo 6:0, Kovstav - Hrhov 2:8, Jovice - Rož. Bystré 2:4.
TABUĽKA II. TRIEDY PO 22. kole
|
1. |
Drnava |
19 |
18 |
1 |
0 |
100:15 |
55 |
|
2. |
Rožňavské Bystré |
19 |
13 |
2 |
4 |
71:37 |
41 |
|
3. |
Slavošovce |
18 |
13 |
0 |
5 |
73:32 |
39 |
|
4. |
Pača |
19 |
12 |
1 |
6 |
62:27 |
37 |
|
5. |
Hrhov |
18 |
12 |
0 |
6 |
69:36 |
36 |
|
6. |
Bohúňovo |
19 |
10 |
5 |
4 |
46:27 |
35 |
|
7. |
Čoltovo |
18 |
8 |
2 |
8 |
47:44 |
26 |
|
8. |
Kečovo |
18 |
6 |
5 |
7 |
49:42 |
23 |
|
9. |
Dedinky |
18 |
6 |
5 |
7 |
34:49 |
23 |
|
10. |
Nižná Slaná |
19 |
7 |
1 |
11 |
46:63 |
22 |
|
11. |
Jovice |
20 |
5 |
2 |
13 |
38:76 |
17 |
|
12. |
Ml. Brzotín |
20 |
5 |
1 |
14 |
39:70 |
16 |
|
13. |
Kovstav |
20 |
4 |
0 |
16 |
29:72 |
12 |
|
14. |
Gem. Poloma B |
20 |
1 |
1 |
18 |
17:126 |
4 |
I. TRIEDA 19. kolo:
Hráčom Rudnej pomohlo v polčase zápasu s Vlachovom umývanie hláv
Vlachovo - Rudná 1:4. Domácemu kolektívu chýbali niekoľkí hráči a v zápase sa veľmi trápili. Aj hosťom dvaja kľúčoví hráči chýbali a v prvom polčase to bolo aj na ich hre vidieť. Domácí sa ujali po hrúbke v obrane hostí vedenia, keď skóroval Šivec. Mali aj niekoľko ďalších šancí, ale obrana hostí už stála na pevných nohách.
V druhom polčase hostia začali hrať svoju hru a padali aj góly. V 68. min.domáci hráč si vyslúžil červenú kartu za hodenie v prerušenej hre loptu do tváre protihráča. Oslabil tak iba svoje mužstvo. V zápase skóroval Šivec a za hostí po dvakrát Dávid Kovács a Sanislo. Polčas 1:1. Tréner domácich pán Hajduk:“Máme mladé ešte neskúsené mužstvo, nie sú zohratí, ale futbalisti z Rudnej vyhrali zaslúžene.“ Tréner hostí pán Kurian: „Začali sme ležérne, súpera sme v prvom polčase podcenili, ale po umývaní hláv v prestávke chlapci začali behať, a už sme boli pánmi na ihrisku. Vyhrali sme zaslúžene.“ Pred 40 divákmi dobre rozhodoval Július Gyenes. Delegátom zápasu bol
Ladislav Székely.
Výsledky 19. kola I. triedy: Lipovník - Dlhá Ves 4:0, Jablonov - Krh. Dlhá Lúka 0:2, Betliar - Honce 1:0, V. Slaná - Gem. Poloma 2:2, Kružná - Plešivec 6:1, Brzotín - Dobšiná 1:1, Vlachovo - Rudná 1:4.
TABUĽKA I. TRIEDY PO 19. KOLE
|
1. |
Lipovník |
19 |
14 |
3 |
2 |
55:17 |
45 |
|
2. |
Dobšiná |
19 |
12 |
5 |
2 |
57:16 |
41 |
|
3. |
Krh. Dlhá Lúka |
19 |
11 |
2 |
6 |
46:30 |
35 |
|
4. |
Kružná |
19 |
11 |
1 |
7 |
62:32 |
34 |
|
5. |
Rudná |
19 |
10 |
4 |
5 |
55:30 |
34 |
|
6. |
Gem. Poloma |
19 |
10 |
4 |
5 |
35:29 |
34 |
|
7. |
Jablonov n/T |
19 |
9 |
4 |
6 |
36:31 |
31 |
|
8. |
Vyšná Slaná |
19 |
6 |
7 |
6 |
36:38 |
25 |
|
9. |
Brzotín |
19 |
7 |
4 |
8 |
28:40 |
25 |
|
10. |
Dlhá Ves |
19 |
6 |
3 |
10 |
34:37 |
21 |
|
10. |
Betliar |
19 |
5 |
6 |
8 |
19:34 |
21 |
|
12. |
Plešivec |
19 |
4 |
1 |
14 |
19:65 |
13 |
|
13. |
Vlachovo |
19 |
4 |
0 |
15 |
20:61 |
12 |
|
14. |
Honce |
19 |
2 |
0 |
17 |
14:55 |
6 |
NASLEDUJÚCE ZÁPASY
I. TRIEDA 20. kolo – 8.5.2011: Dlhá Ves – Vlachovo, Rudná – Brzotín, Dobšiná – Kružná, Plešivec – Vyšná Slaná, Gemerská Poloma – Betliar, Honce – Jablonov n/T. Krh. Dlhá Lúka – Lipovník.
II. TRIEDA 23. kolo: Jovice a Ml. Brzotín majú voľno, Rožňavské Bystré – Kovstav, Hrhov – Pača, Kečovo – Nižná Slaná, Gem. Poloma B – Dedinky, Bohúňovo – Čoltovo, Drnava – Slavošovce.
{jcomments on}
































Čoltovo - DRNAVA 0:3 (0:2), góly: Orbán, Petro, Görgei. Hralo sa bez kariet. V nedeľu predpoludní Drnava cestovala do Čoltova s cieľom získať v 22. kole II. triedy ďalšie dôležité tri body. Zápas sa začínal o 10:30 hod. a kôli tomuto nezvyčajnému začiatku sa Drnavčania len ťažko zbierali na zápas. Veľa hráčov vyťahovali z postele, aby prišli hrať. Takým bol aj dorastenec Attila Görgei, ktorý prvýkrát nastúpil za tím dospelých. Po zranení Emödiho sa skoro dostal aj na ihrisko a nakoniec to bol on, ktorý vsietil 100. gól Drnavy v tejto sezóne. Na zápas bolo zvedavých asi 30 divákov, rozhodoval J. Chomjak.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).