súťažného ročníka nevedeli vyriešiť niektoré technické nedostatky na ihrisku, akým bol prítok teplej a studenej vody do areálu ihriska, z čoho im hrozilo až vylúčenie zo súťaže. Horko ťažko sa im nakoniec všetko včas podarilo a futbalisti sa mohli tak zapojiť aj do súťaženia. <brVšetko hladko šlo však iba do 16. – 18. júna 2013, keď vedenie klubu zistilo, že sa im na ihrisku niekto vlámal do unimobunky, z ktorej odcudzil elektrický generátor a vodné čerpadlo. So smutným hlasom mi to do telefónu oznámil v stredu popoludní predseda klubu TJ Družba Čoltovo pán Csaba Jonáš. Škoda sa odhaduje na takmer tisíc euro. Pre taký klub, ako je v Čoltove to nie je suma nezanedbateľná. Jej následky ohrozujú chod klubu a existenciu futbalu v tejto obci na juhu Rožňavského okresu. Nepríjemnú situáciu uverejnila aj stránka infofutbalrv, pre ktorú Cs. Jonáš uviedol:
„Nenachádzam slov a je mi veľmi ťažko uveriť, že táto krádež sa stala práve nám. Roky úsilia, snaženia a budovania futbalu zdá sa sú v Čoltove u konca. Možno si niekto povie, že zhorený dom, alebo odcudzené auto je oveľa závažnejší problém, ale pre nás táto strata môže v skutočnosti znamenať existenčný problém. Neviem ako sa nám podarí do štartu novej sezóny dať všetko do pôvodného stavu, aby voda opäť bola. Touto cestou chcem apelovať na kluby ako i ObFZ a poprosiť o pomoc pri riešení nášho problému. Privítame akúkoľvek pomoc či radu,“ povedal Csaba Jonáš. Verím, že vinníka polícia dolapí a v tomto klube sa rozprúdi futbalový život aj v budúcej sezóne. Snáď pochopia aj niektorí iní činovníci a Čoltovu pomôžu sa dostať z tejto nepríjemnej situácie.
MG
{jcomments on}

































Záver futbalového ročníka 2012/2013 sa blíži ku koncu aj na hornom Gemeri. Mužstvám I. a II. triedy zostáva cez blížiaci sa víkend odohrať zápasy odložených kôl z dôvodu nepriazni počasia na začiatku tohtoročnej jari. Napriek tomu sa nie všetko deje tak, aby záver súťaží bol pre každé mužstvo rovnaký. Najväčšie problémy sa javia pre futbalistov Čoltova, ktorí hrajú v II. triede. Aj keď výsledkami najmä v jesennej časti neoslnili, bolo to aj preto, že ešte tesne pred začiatkom
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a