Schôdzu dňa 4. júna 2011 otvoril starosta obce Ľ. Lešták. Hneď na úvod naznačil akým smerom sa bude rokovanie uberať. „Za minulosťou urobíme hrubú čiaru,“ povedal. „Sústredíme sa na súčasnosť a budúcnosť nášho futbalu.“ Tento prístup jasne orientoval všetkých prítomných.
Dôležitým krokom bolo upresnenie členskej základne TJ Baník v Rakovnici. Prítomní sa zoznámili s obsahom Správy o činnosti TJ za rok 2010, hospodárením, návrhom personálneho zloženia nového výboru. Program schôdze vyústil do voľby nového výboru telovýchovnej jednoty, diskusii a schváleniu uznesení.
Najhlavnejším zámerom bolo, že futbal v Rakovnici bude fungovať. Predsedom výboru sa stal starosta obce Ľuboš Lešták. Tajomníkom Ján Fabian. Pokladníkom Radoslav Chlebuš. Členovia výboru: Ľubomír Sedlák, Ondrej Doboš st., JUDr. Oskar Hudec, Ladislav Kováč, Milan Hlaváč st., Kamil Toth, Ing. Milan Birka, Ondrej Strelka st.
Realizačný tím je v zložení: tréner - Ladislav Lorincz ml., vedúci mužstva – Ivan Skalický, kapitán mužstva bude zvolený pred prvým zápasom.
Štatutármi TJ Baník v Rakovnici sa stali Ľuboš Lešták a Ján Fabián.
Dr. Jozef Sabo
{gallery}sport/futbal/rakovnica{/gallery}

































Futbal. To je snáď jediný šport v obciach, ktorý má najdlhšiu tradíciu. Pamätníci hovoria ako oni kedysi hrávali. Akú mali loptu, kde hrávali, s kým mali futbalové „derby“. Čas plynul a miesto plátenej lopty máme elegantné kožené. Miesto obyčajnej lúky, pekné ihriská. Je radosť pre hráčov, fanúšikov, keď mužstvo vyhráva, postupuje v tabuľke. Smutnejšia udalosť nastáva vtedy, ak zrazu prestane futbal existovať, končí. V Rakovnici sa niečo podobné stalo.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a