Posledný aprílový víkend priniesol v majstrovských futbalových zápasoch I. triedy znovu veľké prekvapenie. Slavošovce, ktoré v predchádzajúcom zápase vonku „zdiskreditovali“ futbalistov Drnavy na ich vlastnej pôde, vyrobili v 19. kole ďalšie huncútstvo. Ľahko podľahli na domácom ihrisku futbalistom Krásnohorskej Dlhej Lúky vysoko 1:5. Raz sláva, raz ukrižuj! Asi tak volali fanúškovia na futbalistov Papierní. Čo sa dá robiť? Súťaž sa na jar rozbieha iba pomaly a všetko sa akosi ináč prejavuje i v prírode. Iba Betliarčania tiahnu naprieč horným Gemerom ako žoldnieri spod kaštieľa. Uvidíme, kde dopochodujú bez straty kytičky. Zatiaľ sú na jar najlepším mužstvom súťaže. Ostatné zápasy 18. kola dopadli podľa predpokladov. Dôveru však u fanúšikov strácajú Drnavčania. Alebo ...?
Výsledky I. triedy 19. kolo:
Hrhov - Rožň. Bystré 0:0 Jablonov n/T - Vlachovo 7:2, Brzotín - Betliar 1:5, Vyš. Slaná - Dlhá Ves 3:1, Rudná - Drnava 3:3, Slavošovce - Krh. Dlhá Lúka 1:5, Bohúňovo - Dedinky 1:1.
Priebežná tabuľka I. triedy po 19. kole:
Odvetné zápasy:
Honce si čoraz smelšie vykračujú za postupom do vyššej triedy
V II. triede vraj neprišli na zápas 19. kola Štítnik – Ml. Brzotín delegovaní rozhodcovia. Čo je na tom pravdy, sa dozvieme z riadiaceho orgánu. V ostatných zápasoch sa pochlapili hostia, ktorí si zo súperových ihrísk vybojovali 13 bodov. Okrem zápasu Gem. Hôrka B – Plešivec vo všetkých ostatných bodovali iba hostia. Darilo sa najmä Hončanom, ktorí zvíťazili na Pači vysoko sedem ku nule, keď všetky góly zazanamenal R. Kuzma z Honiec. Či bol niekto niekedy lepší v tejto súťaži, spoločne nazrime do archívov. I tak je to skvelý výkon tohto hráča, ktorý po odchode z 5-to ligového MFK Rožňava v najnižšej okresnej súťaži strieľa súperom góly jedna radosť.
Výsledky II. triedy 19. kolo:
Štítnik - Ml. Brzotín ? , Kečovo - Krh. Dl.Lúka"B" 1:4, Jovice - Čoltovo 1:2, Kružná - Niž. Slaná 0:3, Pača-Honce 0:7, Gem. Hôrka"B" - Plešivec 0:0.
Priebežná tabuľka II. triedy: ODVETA:
Dohrávky:
15. kolo I. trieda 1.5. 2013 15.30
FK Brzotín – Rožň. Bystré
Vyšná Slaná – Jablonov n/T
Bohúňovo – Hrhov
Rudná – Vlachovo
Slavošovce – Betliar
Krh. Dlhá Lúka – Dlhá Ves
Drnava – Dedinky
15. kolo II. trieda 1.5. 2013 15.30
Jovice – Štítnik
Pača – Ml. Brzotín
Gem. Hôrka B – Krh. Dlhá Lúka B
Plešivec – Čoltovo
Honce – Nižná Slaná
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.