O. Junger, J. Gelda, M. Gelda, Bodnár, Olexa, Mihalík, Kašai, Sabadoš.
TABUĽKY FUTBALOVÝCH SÚŤAŽÍ PO JESENÍ:
|
I. TRIEDA OBFZ RIMAVSKÁ SOBOTA:
|
II. TRIEDA ObFZ ROŽŇAVA
|
Štefan Tomášik
{jcomments on}
Mužstvo futbalistov Tatrana Muráň zo stredného Gemera, ktoré hrá majstrovské zápasy v I. triede ObFZ Rimavská Sobota, odohralo niekoľko prípravných zápasov, ktoré malo v pláne pred jarnou odvetou. V nedeľu 15. marca 2015 o 15.00 hod. ho čaká zápas v Gemerskej Polome, ktorý bude generálkou. Káder sa posilnil o hráčov: Marek Cvik, Martin Mikuš a Pavol Vrabec. Z kádra odišiel Ján Krajňák do Revúcej. V prípravných zápasoch do hry zasiahli títo hráči: brankári: Olejník, Miroslav Huťan, Ľuboš Hrbál, obrancovia: Hoďák, Laurenčík, Hudák, Marek Mikuš, Roman Verkin, Patrik Verkin, Ján Huťan ml., záložníci: Knotek, Dávid Fatľa, Jakub Fatľa, Kochiar, Goldschmidt, Martin Mikuš, Lukáš Korim, útočníci: Radovan Matajz, Pavol Vrabec, Ján Huťan st., Marek Cvik, Martin Helik, Ondrej Marčák.
Mužstvo Baník Nižná Slaná zimovalo na prvej priečke II. triedy. Káder sa posilnil o hráčov: R. Kolesár a J. Kolesár zo Štítnika na prestup. Prípravný zápas odohralo s Betliarom, s ktorým tesne podľahlo. Ďalším prípravným zápasom by mal byť zápas s Gemerskou Polomou 22.3.2015 o 14.00 hod. Hráči z prípravného zápasu: Nemec, Janco – Keršák, Prónai, Schvarz, R. Kolesár, J. Kolesár,
O. Junger, J. Gelda, M. Gelda, Bodnár, Olexa, Mihalík, Kašai, Sabadoš.
TABUĽKY FUTBALOVÝCH SÚŤAŽÍ PO JESENÍ:
|
I. TRIEDA OBFZ RIMAVSKÁ SOBOTA:
|
II. TRIEDA ObFZ ROŽŇAVA
|
Štefan Tomášik
{jcomments on}
V NOVEMBRI 2026
SI PRIPOMÍNAME
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis JánVladimír: Marína Ormisová spomína. - MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a