Nad slabými Dedinkami zvíťazil 4:2. S Dobšinou iba remizoval. Nasledovala séria štyroch víťazstiev po sebe, zastavila ju prehra vo Vyšnej Slanej. V poslednom kole zvíťazil v Brzotíne. Vedenie klubu sa však nerozhodlo pre postup do vyššej súťaže. Dôvodom boli vysoké náklady na cestovanie (V. liga JZ pozostávala z ObFZ: Rožňava, Košice – mesto a Sp. Nová Ves) a zavážili aj názor bývalých hráčov Štítnika K. T. pôsobiacich v mužstve, ktorí nedoporučovali pôsobenie v danej súťaži.
utorok, 18 november 2014 23:22
Futbaloví lídri horného Gemera, ktorí odmietli postúpiť (III. časť) – FK Tatran Betliar – 2008/2009
Napísal(a) Štefan Tomášik
Pokračujeme už treťou časťou príspevkov o našich futbalových lídroch, ktorí odmietli ako víťazi najvyššej okresnej súťaže postúpiť do vyššej súťaže. Tentoraz sme si vybrali mužstvo Tatrana Betliar, ktoré tak spravilo už v súťažnom ročníku 2008/2009.
Komentár: V úvodnom kole ročníka 2008/2009 si futbalisti Tatrana Betliar a Rudnej po bratsky podelili body. V ďalším dvoch kolách si poradil Tatran so slabšími súpermi, aj keď vyhral len o jeden gól. Nasledovala prehra v Lipovníku. V prestížnom derby s Gemerskou Polomou zvíťazil 2:0. V ďalších kolách zdolal vysoko Dedinky a Dobšinú najtesnejším skóre. V Plešivci sa mu nepodarilo zvíťaziť. Nasledovala séria štyroch výhier po sebe. Sériu ukončila prehra v Brzotíne. Posledné dva zápasy však hral až v jarnej časti kvôli kauze, ktorá je uvedená nižšie.
Odvetná časť súťaže začalo rovnako ako jesennej časti. V 14. kole si tak opäť Betliar a Rudná
body podelili. Nasledovala výhra nad Pačou. Potom prišla prekvapujúca prehra s Vlachovom 4:8. V ďalšom kole zdolal Lipovník. V derby mu tentokrát Gemerská Poloma vrátila prehru z jesene.
Výsledkový servis a tabuľky:
Výsledky v jesennej časti
1. kolo Tatran Betliar – Rudná 2:2,G:Zs. Barkasz 2
2. kolo Pača - Tatran Betliar 4:3,G: O. Fabian, Zs. Barkasz, J. Podolinský
3. kolo Tatran Betliar – Vlachovo 2:1,G: V. Vávra (z p.k.), J. Dávid
4. kolo Lipovník - Tatran Betliar 4:3, G: V. Vávra 2, J. Zdechovan
5. kolo Tatran Betliar - Gemerská Poloma 2:0,G: V. Vávra 2
6. kolo Dedinky – Betliar 1:10,G: V. Vávra 4, Zs. Barkasz 2, R. Kováč, J. Zdechovan, J. Dávid, Jaroslav Gonos
7. kolo Betliar – Dobšiná 1:0,G: Zs. Barkasz
8. kolo Plešivec – Betliar 2:1, G: Szaniszló (vlastný)
9. kolo Betliar - Dlhá Ves 5:2,G: V. Vávra 2, M. Árvay, Zs. Barkasz, Jaroslav Gonos (z p.k.)
10. kolo Jablonov nad Turňou – Betliar 1:7,G: V. Vávra 2, Zs. Barkasz 2, R. Kováč 2, J. Zdechovan
11. kolo Betliar - Krásnohorská Dlhá Lúka 2:0,G: Jaroslav Gonos, V. Vávra
12. kolo Betliar - Vyšná Slaná 6:1,G: M. Árvay 2, V. Vávra, O. Skokan (z p.k.), R. Zdechovan, J. Dávid
13. kolo Brzotín – Betliar 2:0.
Výsledky v jarnej časti:
14. kolo Rudná – Betliar 2:2,G: V. Vávra, Jaroslav Gonos
15. kolo Betliar – Pača 1:0, G: M. Árvay
16. kolo Vlachovo – Betliar 8:4,G: Zs. Barkasz 2, V. Vávra, Molda (vlastný)
17. kolo Betliar – Lipovník 2:1,G: M. Árvay, Ľ. Árvay
18. kolo Gemerská Poloma – Betliar 2:0
19. kolo Betliar – Dedinky 4:2,G: M. Árvay 3, Zs. Barkasz
20. kolo Dobšiná – Betliar 1:1 G: Zs. Barkasz
21. kolo Betliar – Plešivec 3:1,G: M. Árvay 2, Zs. Barkasz
22. kolo Dlhá Ves – Betliar 0:1,G: Zs. Barkasz
23. kolo Betliar - Jablonov nad Turňou 2:1, G: M. Árvay, J. Zdechovan
24. kolo Krásnohorská Dlhá Lúka – Betliar 2:4,G: M. Árvay 2, Zs. Barkasz, V. Vávra
25. kolo Vyšná Slaná – Betliar 2:0
26. kolo Betliar – Brzotín 2:1, G: V. Vávra 2.
Káder Betliara: Ondrej Skokan, Lukáš Fabian, Peter Lojan - Ľubomír Árvay, Martin Árvay, Zsolt Barkasz, AsmirCilovič, Ján Dávid, Ondrej Fabian, Dušan Ivanko, Jaroslav Gonos, Ladislav Kováč, Ľubomír Kasper, Ján Zdechovan (tréner), Róbert Zdechovan, Martin Zdechovan, Roman Kováč, Miroslav Plačko, Jaroslav Podolinský, Erik Žúdelík, Róbert Motyka.
Výbor: Gejza Čižmár (predseda), Ladislav Kováč (tajomník), Ján Zdechovan (tréner)
Zostava doma s Krh. Dlhou Lúkou: Skokan - Ľ. Árvay, L. Kováč, Cilovič, Dávid, J. Zdechovan, Barkasz, Gonos, M. Árvay, Vávra, R. Kováč, striedali O. Fabian, L. Fabian
Zostava v Plešivci: Skokan - Cilovič, Ľ. Árvay, Dávid, R. Zdechovan, Gonos, J. Zdechovan, Barkasz, M. Árvay, Vávra, R. Kováč, striedali M. Zdechovan, O. Fabian
Zostava v Jablonove: Skokan - Cilovič, Ľ. Árvay, R. Zdechovan, Dávid, R. Kováč, Gonos, Barkasz, M. Árvay, Vávra, J. Zdechovan, striedal Fabian
Zostava doma s Vyšnou Slanou: Skokan - Cilovič, Ľ. Árvay, Kasper, Ivanko, Dávid, R. Zdechovan, Barkasz, M. Árvay, Vávra, J. Zdechovan, stiedali O. Fabian, Kováč
Strelci Betliara:
Jesenná časť
9 gólov: Barkasz
12 gólov: Vávra
3 góly: Gonos, J. Zdechovan, R. Kováč
2 góly: Dávid
1 gól: O. Fabian, Podolinský, M. Arvay
Jarná časť
1 gól: J. Zdechovan, Ľ. Arvay, Gonos, Skokan
6 gólov: Vávra
7 gólov: Barkasz
12 gólov: M. Arvay
Celkove
18 gólov: Vávra
16 gólov: Barkasz
13 gólov: M. Arvay
4 góly: J. Zdechovan, Gonos
3 góly: R. Kováč
2 góly: Dávid
1 gól: O. Fabian, Podolinský, Skokan, Ľ. Arvay
TABUĽKA JARNEJ ČASTI
1. Betliar 15 9 2 4 32:26 29
2. Dedinky 13 8 1 4 35:18 25
3. Jablonov n/T. 13 8 1 4 31:23 25
4. Lipovník 14 7 3 4 29:21 24
5. Brzotín 14 7 1 6 25:23 22
6. Dobšiná 12 6 3 4 32:27 21
7. Dlhá Ves 13 3 2 8 17:29 19
8. Vlachovo 13 5 3 5 32:27 18
9. Gem. Poloma 13 5 3 5 23:22 18
10. Pača 14 4 4 6 27:28 16
11. Vyšná Slaná 14 4 4 6 23:29 16
12. Plešivec 13 4 3 6 23:27 15
13. Rudná 13 3 6 4 19:23 15
14. Krh. Dlhá Lúka 13 3 0 10 20:35 9
KONEČNÁ TABUĽKA
1. Betliar 26 16 3 7 70:43 51
2. Lipovník 26 14 5 7 59:38 47
3. Dobšiná 26 12 6 8 53:51 42
4. Rudná 26 11 8 7 61:39 41
5. Gem. Poloma 26 11 6 9 41:40 39
6. Vlachovo 26 11 5 10 51:48 38
7. Plešivec 26 11 3 12 57:51 36
8. Vyšná Slaná 26 10 6 10 47:49 36
9. Jablonov n/T. 26 11 2 13 48:56 35
10. Brzotín 26 9 5 12 35:44 32
11. Dedinky 26 10 2 14 50:87 32
12. Dlhá Ves 26 9 3 14 49:50 30
13. Krh. Dlhá Lúka 26 9 3 14 41:54 30
14. Pača 26 7 5 14 45:57 26
TABUĽKA DOMA
1. Betliar 13 12 1 0 34:12 37
2. Plešivec 13 10 2 1 39:11 32
3. Dobšiná 13 9 4 0 34:14 31
4. Vyšná Slaná 13 8 4 1 30:14 28
5. Rudná 13 8 3 2 41:16 27
6. Vlachovo 13 9 0 4 37:20 27
7. Lipovník 13 8 3 2 32:16 27
8. Gem. Poloma 13 8 2 3 23:12 26
9. Dedinky 13 8 1 4 38:38 25
10. Brzotín 13 7 2 4 25:17 23
11. Jablonov n/T. 13 7 2 4 28:21 23
12. Dlhá Ves 13 7 1 5 29:17 22
13. Pača 13 6 4 3 29:22 22
14. Krh. Dlhá Lúka 13 6 2 5 33:25 20
TABUĽKA VONKU
1. Lipovník 13 6 2 5 27:22 20
2. Betliar 13 4 2 7 36:31 14
3. Rudná 13 3 5 5 20:23 14
4. Gem. Poloma 13 3 4 6 18:28 13
5. Jablonov n/T. 13 4 0 9 20:35 12
6. Vlachovo 13 2 5 6 14:28 11
7. Dobšiná 13 3 2 8 19:37 11
8. Krh. Dlhá Lúka 13 3 1 9 8:29 10
9. Brzotín 13 2 3 8 10:27 9
10. Dlhá Ves 13 2 2 9 20:33 8
11. Vyšná Slaná 13 2 2 9 17:35 8
12. Dedinky 13 2 1 10 12:49 7
13. Pača 13 1 1 11 16:35 4
14. Plešivec 13 1 1 11 18:40 4
TABUĽKA PO JESENNEJ ČASTI
1. Rudná 13 8 2 3 42:16 26
2. Lipovník 12 7 2 3 30:17 23
3. Betliar 11 7 1 3 38:17 22
4. Plešivec 13 7 0 6 34:24 21
5. Krh. Dlhá Lúka 13 6 3 4 21:19 21
6. Gem. Poloma 13 6 3 4 18:18 21
7. Dobšiná 13 6 3 4 21:24 21
8. Vyšná Slaná 12 6 2 4 24:20 20
9. Vlachovo 13 6 2 5 19:21 20
10. Dlhá Ves 13 6 1 6 32:21 19
11. Pača 12 3 1 8 18:29 10
12. Brzotín 12 2 4 6 10:21 10
13. Jablonov n/T. 13 3 1 9 17:33 10
14. Dedinky 13 2 1 10 15:59 7
Kauza vylúčenia Tatrana Betliar očami Štefana Tomášika
Jednalo sa o tretie nenastúpenie dorastu Tatrana Betliar na zápas, čo malo za následok vylúčenie dorastencov zo súťaže. Tým však problémy neskončili. Podľa Rozpisu súťaží ObFZ Rožňava pre ročník 2008/2009 sa totiž hovorí: "V prípade, ak v priebehu súťažného ročníka FK odhlási družstvo mládeže, alebo toto družstvo bude zo súťaže vylúčené z dôvodov neúčasti na stretnutiach a podmienka z bodu I. takto nebude splnená, bude družstvo dospelých príslušného FK automaticky vylúčené zo súťaží ObFZ". V bode I sa hovorí o tom, že "počnúc ročníkom 2007/2008 musí mať každý FK, ktorý štartuje v I. triede OM povinne družstvo st. dorastu alebo st. žiakov".
Na základe spomínaných pravidiel z Rozpisu súťaží teda ŠTK nezostávalo nič iné, len mužstvo dospelých Tatrana Betliar vylúčiť zo súťaže.
Z listu Júliusa Farkašovského – vtedajší starosta obce Betliar
Bol som priamy účastník futbalového stretnutia dňa 18. 10. 2008 medzi mužstvami TJ Tatran Betliar a TJ Družstevník Gemerská Poloma. Je pravda, že sme mali problém s účasťou dorastencov, ale nakoniec nás bolo osem, zápas teda mohol byť odohraný. Sám rozhodca apeloval na to, aby sa hralo. Zo strany nášho súpera však až taká snaha nebola. Boli predkladané argumenty, že sme nedodržali stanovený začiatok zápasu, že máme neoprávnený štart hráča atď. Na základe týchto skutočností som prosil vedúceho mužstva p. Júliusa Benedika, aby sme stretnutie odohrali s konštatovaním, že o nič nejde, veď aj tak vyhrajú. Dokonca som garantoval výsledok v ich prospech. Nepomohlo, odišli preč. Rozhodca Šestina zapískaním ukončil stretnutie. Mrzí ma, že bolo krásne slnečné počasie vhodné na futbal, no nehralo sa.
Z hlasovania o udržanie Betliara v súťaži
Jeho zotrvanie v súťaži podporili: FO Vlachovo, Lokomotíva Dedinky, MFK Dobšiná, FK Brzotín, ZK Dlhá Ves, FK Sokol Pača, FK Lipovník, Družstevník Vyšná Slaná, FK Plešivec
Teda zotrvanie nepodporili: G. Poloma, Rudná, Krh. Dlhá Lúka a Jablonov n/T.
Záver: nakoniec Betliar v súťaži zotrval, ale doplatil na to hráč, ktorý mal neoprávnený štart
Poznámky autora
· môj registračný preukaz mal viac ako 2 mesiace doma funkcionár Gemerskej Polomy, ktorý o mne rozchýril, že ho mám doma, dôkaz: autor si to bol pár týždňov po skončení sezóny 2007/2008 overiť v Nižnej Slanej
· v prípade neoprávneného štartu hráča sa jednalo o mňa, funkcionári Betliara mi ponúkli, aby som pomohol ich dorastu , ale mám doniesť registračný preukaz, chcel som posilniť aj ich A – mužstvo
· funkcionárovi Nižnej Slanej, ktorý sa ma bol domov opýtať ohľadne registračného preukazu som odpovedal: „V Betliari“, takže tento funkcionár to musel cestou domov zabudnúť
· sám som sa snažil získať a späť vrátiť registračný preukaz, avšak funkcionár Betliara, ktorému som ho dal sa vyhováral
Štefan Tomášik
Zverejnené v
Futbal
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).