Týmto príspevkom končíme s uverejňovaním článkov o hornogemerských futbalových lídroch, ktorí ako víťazi najvyššej okresnej súťaže odmietli postúpiť do vyššej. Rad prišiel na mužstvo Kovo Kunova Teplica, ktoré v minulosti patrilo medzi popredné mužstvá tohto regiónu. Kunová Teplica sa ešte niekoľko rokov spomínala v súvislosti so spojením mužstiev Štítnika a Kunovej Teplice, ktoré hralo IV. ligu. Po rozpade tejto fúzie zostalo v Kunovej Teplici iba pekný štadión, na ktorom ale hrá susedný Štítnik. Povedzme si teraz prečo Kunová Teplica odmietla ako víťaz ročníka 2001/2002 hrať vo vyššej súťaži. |
Ako hrali – jesenná časť Prvé tri body si Kovo pripísalo hneď v 1. kole na svojom štadióne proti Plešivcu. Minulosezónneho kandidáta na postup do V. ligy zdolali 1:0 gólom Danielisa. O týždeň neskôr si pripísali prvý bod, keď remizovali v derby dvoch expiatoligistov a v Gemerskej Polome uhrali výsledok 1:1. V 3. kole vyhrali tesne s Dlhou Vsou 1:0 a o kolo neskôr si pripísala Kunova Teplica prvú prehru na ihrisku v Kružnej, kde domácim podľahli 2:4. Brankár Stankovič prvýkrát kapituloval na domácej pôde v 5. kole, keď ho prekonal hráč Dediniek Mačejovský. Jeho spoluhráči v poli však strelili tri góly (Szőllős 2 a Szaniszló) a mužstvo spod Geráv zdolali 3:1. Ďalší cenný bod si po remíze 3:3 doviezli z Vyšnej Slanej. Strelecká potencia Kunovčanov z predchádzajúcich sa naplno prejavila pod vlastnými reflektormi a v 7. kole vyprevadili pod hrad Krásna Hôrka svojho protivníka s debaklom 7:0, keď sa presadil najmä tvorca hry Szőllős, ktorý strelil 4 góly. Hneď v ďalšom kole potvrdili svoju veľmi dobrú formu vo Vlachove a po víťazstve 4:2 získali prvýkrát v sezóne plný počet bodov na ihrisku súpera. V úspešnej víťaznej sérii pokračovali futbalisti FK Kovo aj v 9., 10. a 11. kole, keď doma zdolali Brzotín a v susedskom derby Štítnik zhodne 2:0 a proti Kovstavu zaznamenali druhú výhru vonku, lebo v Nadabuly vyhrali 1:0. Domácu stopercentnú nepremožiteľnosť potvrdili v stretnutí 12. kola a Dobšinú zdolali pod reflektormi 3:0. V poslednom jesennom kole pod Soroškou v Lipovníku podľahli rezerve Rožňavy až gólom v nadstavenom |
gólom v nadstavenom čase najtesnejším rozdielom 2:3 Ako hrali – jarná časť Po výbornej jeseni získali prvé body až v druhom jarnom kole, keď Chanasovi v bráne Gem. Polomy nastrieľali poltucet a vyhrali 6:1. Kolo predtým podľahli v Plešivci tesne 1:2 a rovnaký výsledok si zopakovali i v Dlhej Vsi. S Kružnou sa doma potrápili, ale gól Szaniszlóa na 4:3 v závere duelu znamenal tri body. V 18. kole nadelili Dedinkám pod Geravami ďalší poltucet, keď si strelecké kopačky obul Turcsányi, dal štyri góly, a kováci vyhrali 6:2. O týždeň neskôr prišla na rad spomínaná Vyšná Slaná, ktorej futbalisti sa pod Radzim vracali rozstrieľaní ako rešeto po trinásťgólovej nádielke, pričom päťkrát sa presadil špílmacher Szőllős a výsledok 13:1 je zároveň i najvyšším víťazstvom sezóny. Spod hradu Krásna Hôrka sa v 20. kole opäť vracali víťazne a po Gočaltovského góle získali po výhre 1:0 tri body. Potom prišlo na rad Vlachovo, ale posledný celok súťaže nakúpil menej ako sa všeobecne čakalo a prehral v Kunovej "iba" 5:0. V nasledujúcich dvoch kolách ich víťazné ťaženie prestalo. Po prehre v Brzotíne 1:3 si v susedskom derby body po remíze 1:1 so Štítnikom podelili. V 24. kole ako jediní z vedúceho tria zabodovali a výhrou nad Kovstavom v pomere 3:2 si definitívne zabezpečili okresný titul. Zvyšné dve stretnutia súťažného ročníka prehrali, v Dobšinej 0:2 a doma s Lipovníkom 1:2.
|
Strelci:
Szöllös 18 (9+9), Szaniszló 13 (5+8), Gočaltovský 11 (5+6), Turcsányi 10 (7+3), Drenko 8 (6+2), Beke 7 (6+1), Danielis 3 (1+2), Gonosz 3 (2+1) a Lalík 2 (0+2).
Jeseň očami tajomníka
Jesennú časť zhodnotil tajomník FK Kovo Kunova Teplica Ondrej Mihál: "Do sezóny sme vstupovali prakticky bez absolvovania kvalitnej tréningovej prípravy, lebo náš káder tvoria cezpoľní hráči z Plešivca, Bohúňova, Tornale a Rožňavy. Dlhodobo nám chýbali Szőllős, Gonosz, Spišák a Peprík, ktorý je zamestnaný v zahraničí. I napriek týmto nedostatkom sme cieľ splnili najmä vďaka dobrému kolektívu a spolupráci s firmou Avan Tapolcaker i miestnym Obecným úradom. Doma nám všetko vyšlo, teší nás najmä úspech v susedských derby s Plešivcom a Štítnikom. Na pôde súperov sa nám nevydaril zápas v Kružnej a v Lipovníku dostali šancu aj mladší a toto stretnutie, ktoré sme prehrali až gólom v nadstavenom čase, považujem napriek neúspechu za najkvalitnejšie. S výkonmi rozhodcov som spokojný, aj keď sa občas vyskytli drobné chyby a nedostatky v rozhodovaní. Zimnú prípravu zahájime 10. januára, keď využijeme aj telocvičňu. Káder chceme doplniť o štyroch hráčov a ide nám hlavne o posilnenie útoku a stredu poľa. Prvoradým cieľom je však sústredenie sa na výchovu mládeže a vytvoriť si kvalitné dorastenecké mužstvo, z ktorého by mohlo čerpať aj prvé mužstvo. Toto sa nám doteraz nepodarilo zrealizovať podľa našich predstáv. Rád by som poďakoval fanúšikom, ktorí nás povzbudzovali. Verím, že aj v budúcnosti budeme hrať kvalitný futbal, aby sme ich prilákali na tribúny v čo najhojnejšom počte." V Kunovej Teplici teda panuje spokojnosť s doterajším priebehom súťaže, ako i s úspešne splneným predsezónnym cieľom. 
Horný rad zľava: tajomník O. Mihál, M. Stankovič, Sz. Drenko, A. Ragyina, F. Demeter, M. Turcsányi, M. Kupec, J. Gergely F. Beke, predseda T. Demeter
Dolný rad zľava: R. Gočaltovský, A. Szaniszló, J. Gonosz, A. Danielis, A. Labina, D. Lalík
Celkové hodnotenie a dôvody nepostúpenia
Futbalisti FK Kovo Kunova Teplica nielenže obhájili svoje jesenné prvenstvo, čím splnili predsezónne ciele vedenia klubu, ale kraľovali i vo väčšine štatistík I. triedy. Získali najviac bodov v sezóne, najviac bodov doma, najviac bodov v jesennej časti, dali najviac gólov v sezóne, najviac gólov na jar, najviac gólov na domácom ihrisku celkovo, v jeseni i na jar, nastrieľali v jesení najvyšší počet gólov vonku, najmenej gólov inkasovali v jesennej časti, iba jediný v jeseni doma, najmenej na jeseň vonku dostali, dosiahli najlepší výsledok v tabuľke pravdy a zaznamenali najvyššie víťazstvo v sezóne. Jedinou škvrnou na ich účinkovaní je skutočnosť, že napriek kvalitnej hre a dobrých výsledkoch, neprejavili záujem o návrat do piatoligovej spoločnosti. Prekvapením to však nie je, keď už v zimnej prestávke tajomník klubu avizoval, že Kunovčania z finančných dôvodov nemajú o vyššiu súťaž záujem.
T A B U Ľ K Y
|
TABUĽKA PO JESENI
|
TABUĽKA DOMA PO JESENI
|
TABUĽKA VONKU PO JESENI
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||
|
TABUĽKA JARNEJ ČASTI SÚŤAŽE
|
KONEČNÁ TABUĽKA SÚŤAŽE
|
TABUĽKA DOMA
|
TABUĽKA VONKU
|
ŠTEFAN TOMÁŠIK
{jcomments on}
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).