Týmto príspevkom končíme s uverejňovaním článkov o hornogemerských futbalových lídroch, ktorí ako víťazi najvyššej okresnej súťaže odmietli postúpiť do vyššej. Rad prišiel na mužstvo Kovo Kunova Teplica, ktoré v minulosti patrilo medzi popredné mužstvá tohto regiónu. Kunová Teplica sa ešte niekoľko rokov spomínala v súvislosti so spojením mužstiev Štítnika a Kunovej Teplice, ktoré hralo IV. ligu. Po rozpade tejto fúzie zostalo v Kunovej Teplici iba pekný štadión, na ktorom ale hrá susedný Štítnik. Povedzme si teraz prečo Kunová Teplica odmietla ako víťaz ročníka 2001/2002 hrať vo vyššej súťaži. |
Ako hrali – jesenná časť Prvé tri body si Kovo pripísalo hneď v 1. kole na svojom štadióne proti Plešivcu. Minulosezónneho kandidáta na postup do V. ligy zdolali 1:0 gólom Danielisa. O týždeň neskôr si pripísali prvý bod, keď remizovali v derby dvoch expiatoligistov a v Gemerskej Polome uhrali výsledok 1:1. V 3. kole vyhrali tesne s Dlhou Vsou 1:0 a o kolo neskôr si pripísala Kunova Teplica prvú prehru na ihrisku v Kružnej, kde domácim podľahli 2:4. Brankár Stankovič prvýkrát kapituloval na domácej pôde v 5. kole, keď ho prekonal hráč Dediniek Mačejovský. Jeho spoluhráči v poli však strelili tri góly (Szőllős 2 a Szaniszló) a mužstvo spod Geráv zdolali 3:1. Ďalší cenný bod si po remíze 3:3 doviezli z Vyšnej Slanej. Strelecká potencia Kunovčanov z predchádzajúcich sa naplno prejavila pod vlastnými reflektormi a v 7. kole vyprevadili pod hrad Krásna Hôrka svojho protivníka s debaklom 7:0, keď sa presadil najmä tvorca hry Szőllős, ktorý strelil 4 góly. Hneď v ďalšom kole potvrdili svoju veľmi dobrú formu vo Vlachove a po víťazstve 4:2 získali prvýkrát v sezóne plný počet bodov na ihrisku súpera. V úspešnej víťaznej sérii pokračovali futbalisti FK Kovo aj v 9., 10. a 11. kole, keď doma zdolali Brzotín a v susedskom derby Štítnik zhodne 2:0 a proti Kovstavu zaznamenali druhú výhru vonku, lebo v Nadabuly vyhrali 1:0. Domácu stopercentnú nepremožiteľnosť potvrdili v stretnutí 12. kola a Dobšinú zdolali pod reflektormi 3:0. V poslednom jesennom kole pod Soroškou v Lipovníku podľahli rezerve Rožňavy až gólom v nadstavenom |
gólom v nadstavenom čase najtesnejším rozdielom 2:3 Ako hrali – jarná časť Po výbornej jeseni získali prvé body až v druhom jarnom kole, keď Chanasovi v bráne Gem. Polomy nastrieľali poltucet a vyhrali 6:1. Kolo predtým podľahli v Plešivci tesne 1:2 a rovnaký výsledok si zopakovali i v Dlhej Vsi. S Kružnou sa doma potrápili, ale gól Szaniszlóa na 4:3 v závere duelu znamenal tri body. V 18. kole nadelili Dedinkám pod Geravami ďalší poltucet, keď si strelecké kopačky obul Turcsányi, dal štyri góly, a kováci vyhrali 6:2. O týždeň neskôr prišla na rad spomínaná Vyšná Slaná, ktorej futbalisti sa pod Radzim vracali rozstrieľaní ako rešeto po trinásťgólovej nádielke, pričom päťkrát sa presadil špílmacher Szőllős a výsledok 13:1 je zároveň i najvyšším víťazstvom sezóny. Spod hradu Krásna Hôrka sa v 20. kole opäť vracali víťazne a po Gočaltovského góle získali po výhre 1:0 tri body. Potom prišlo na rad Vlachovo, ale posledný celok súťaže nakúpil menej ako sa všeobecne čakalo a prehral v Kunovej "iba" 5:0. V nasledujúcich dvoch kolách ich víťazné ťaženie prestalo. Po prehre v Brzotíne 1:3 si v susedskom derby body po remíze 1:1 so Štítnikom podelili. V 24. kole ako jediní z vedúceho tria zabodovali a výhrou nad Kovstavom v pomere 3:2 si definitívne zabezpečili okresný titul. Zvyšné dve stretnutia súťažného ročníka prehrali, v Dobšinej 0:2 a doma s Lipovníkom 1:2.
|
Strelci:
Szöllös 18 (9+9), Szaniszló 13 (5+8), Gočaltovský 11 (5+6), Turcsányi 10 (7+3), Drenko 8 (6+2), Beke 7 (6+1), Danielis 3 (1+2), Gonosz 3 (2+1) a Lalík 2 (0+2).
Jeseň očami tajomníka
Jesennú časť zhodnotil tajomník FK Kovo Kunova Teplica Ondrej Mihál: "Do sezóny sme vstupovali prakticky bez absolvovania kvalitnej tréningovej prípravy, lebo náš káder tvoria cezpoľní hráči z Plešivca, Bohúňova, Tornale a Rožňavy. Dlhodobo nám chýbali Szőllős, Gonosz, Spišák a Peprík, ktorý je zamestnaný v zahraničí. I napriek týmto nedostatkom sme cieľ splnili najmä vďaka dobrému kolektívu a spolupráci s firmou Avan Tapolcaker i miestnym Obecným úradom. Doma nám všetko vyšlo, teší nás najmä úspech v susedských derby s Plešivcom a Štítnikom. Na pôde súperov sa nám nevydaril zápas v Kružnej a v Lipovníku dostali šancu aj mladší a toto stretnutie, ktoré sme prehrali až gólom v nadstavenom čase, považujem napriek neúspechu za najkvalitnejšie. S výkonmi rozhodcov som spokojný, aj keď sa občas vyskytli drobné chyby a nedostatky v rozhodovaní. Zimnú prípravu zahájime 10. januára, keď využijeme aj telocvičňu. Káder chceme doplniť o štyroch hráčov a ide nám hlavne o posilnenie útoku a stredu poľa. Prvoradým cieľom je však sústredenie sa na výchovu mládeže a vytvoriť si kvalitné dorastenecké mužstvo, z ktorého by mohlo čerpať aj prvé mužstvo. Toto sa nám doteraz nepodarilo zrealizovať podľa našich predstáv. Rád by som poďakoval fanúšikom, ktorí nás povzbudzovali. Verím, že aj v budúcnosti budeme hrať kvalitný futbal, aby sme ich prilákali na tribúny v čo najhojnejšom počte." V Kunovej Teplici teda panuje spokojnosť s doterajším priebehom súťaže, ako i s úspešne splneným predsezónnym cieľom. 
Horný rad zľava: tajomník O. Mihál, M. Stankovič, Sz. Drenko, A. Ragyina, F. Demeter, M. Turcsányi, M. Kupec, J. Gergely F. Beke, predseda T. Demeter
Dolný rad zľava: R. Gočaltovský, A. Szaniszló, J. Gonosz, A. Danielis, A. Labina, D. Lalík
Celkové hodnotenie a dôvody nepostúpenia
Futbalisti FK Kovo Kunova Teplica nielenže obhájili svoje jesenné prvenstvo, čím splnili predsezónne ciele vedenia klubu, ale kraľovali i vo väčšine štatistík I. triedy. Získali najviac bodov v sezóne, najviac bodov doma, najviac bodov v jesennej časti, dali najviac gólov v sezóne, najviac gólov na jar, najviac gólov na domácom ihrisku celkovo, v jeseni i na jar, nastrieľali v jesení najvyšší počet gólov vonku, najmenej gólov inkasovali v jesennej časti, iba jediný v jeseni doma, najmenej na jeseň vonku dostali, dosiahli najlepší výsledok v tabuľke pravdy a zaznamenali najvyššie víťazstvo v sezóne. Jedinou škvrnou na ich účinkovaní je skutočnosť, že napriek kvalitnej hre a dobrých výsledkoch, neprejavili záujem o návrat do piatoligovej spoločnosti. Prekvapením to však nie je, keď už v zimnej prestávke tajomník klubu avizoval, že Kunovčania z finančných dôvodov nemajú o vyššiu súťaž záujem.
T A B U Ľ K Y
|
TABUĽKA PO JESENI
|
TABUĽKA DOMA PO JESENI
|
TABUĽKA VONKU PO JESENI
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||
|
TABUĽKA JARNEJ ČASTI SÚŤAŽE
|
KONEČNÁ TABUĽKA SÚŤAŽE
|
TABUĽKA DOMA
|
TABUĽKA VONKU
|
ŠTEFAN TOMÁŠIK
{jcomments on}
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.