|
Ako hrali – jesenná časť Prvé tri body si Kovo pripísalo hneď v 1. kole na svojom štadióne proti Plešivcu. Minulosezónneho kandidáta na postup do V. ligy zdolali 1:0 gólom Danielisa. O týždeň neskôr si pripísali prvý bod, keď remizovali v derby dvoch expiatoligistov a v Gemerskej Polome uhrali výsledok 1:1. V 3. kole vyhrali tesne s Dlhou Vsou 1:0 a o kolo neskôr si pripísala Kunova Teplica prvú prehru na ihrisku v Kružnej, kde domácim podľahli 2:4. Brankár Stankovič prvýkrát kapituloval na domácej pôde v 5. kole, keď ho prekonal hráč Dediniek Mačejovský. Jeho spoluhráči v poli však strelili tri góly (Szőllős 2 a Szaniszló) a mužstvo spod Geráv zdolali 3:1. Ďalší cenný bod si po remíze 3:3 doviezli z Vyšnej Slanej. Strelecká potencia Kunovčanov z predchádzajúcich sa naplno prejavila pod vlastnými reflektormi a v 7. kole vyprevadili pod hrad Krásna Hôrka svojho protivníka s debaklom 7:0, keď sa presadil najmä tvorca hry Szőllős, ktorý strelil 4 góly. Hneď v ďalšom kole potvrdili svoju veľmi dobrú formu vo Vlachove a po víťazstve 4:2 získali prvýkrát v sezóne plný počet bodov na ihrisku súpera. V úspešnej víťaznej sérii pokračovali futbalisti FK Kovo aj v 9., 10. a 11. kole, keď doma zdolali Brzotín a v susedskom derby Štítnik zhodne 2:0 a proti Kovstavu zaznamenali druhú výhru vonku, lebo v Nadabuly vyhrali 1:0. Domácu stopercentnú nepremožiteľnosť potvrdili v stretnutí 12. kola a Dobšinú zdolali pod reflektormi 3:0. V poslednom jesennom kole pod Soroškou v Lipovníku podľahli rezerve Rožňavy až gólom v nadstavenom |
gólom v nadstavenom čase najtesnejším rozdielom 2:3 Ako hrali – jarná časť Po výbornej jeseni získali prvé body až v druhom jarnom kole, keď Chanasovi v bráne Gem. Polomy nastrieľali poltucet a vyhrali 6:1. Kolo predtým podľahli v Plešivci tesne 1:2 a rovnaký výsledok si zopakovali i v Dlhej Vsi. S Kružnou sa doma potrápili, ale gól Szaniszlóa na 4:3 v závere duelu znamenal tri body. V 18. kole nadelili Dedinkám pod Geravami ďalší poltucet, keď si strelecké kopačky obul Turcsányi, dal štyri góly, a kováci vyhrali 6:2. O týždeň neskôr prišla na rad spomínaná Vyšná Slaná, ktorej futbalisti sa pod Radzim vracali rozstrieľaní ako rešeto po trinásťgólovej nádielke, pričom päťkrát sa presadil špílmacher Szőllős a výsledok 13:1 je zároveň i najvyšším víťazstvom sezóny. Spod hradu Krásna Hôrka sa v 20. kole opäť vracali víťazne a po Gočaltovského góle získali po výhre 1:0 tri body. Potom prišlo na rad Vlachovo, ale posledný celok súťaže nakúpil menej ako sa všeobecne čakalo a prehral v Kunovej "iba" 5:0. V nasledujúcich dvoch kolách ich víťazné ťaženie prestalo. Po prehre v Brzotíne 1:3 si v susedskom derby body po remíze 1:1 so Štítnikom podelili. V 24. kole ako jediní z vedúceho tria zabodovali a výhrou nad Kovstavom v pomere 3:2 si definitívne zabezpečili okresný titul. Zvyšné dve stretnutia súťažného ročníka prehrali, v Dobšinej 0:2 a doma s Lipovníkom 1:2.
|
Strelci:
Szöllös 18 (9+9), Szaniszló 13 (5+8), Gočaltovský 11 (5+6), Turcsányi 10 (7+3), Drenko 8 (6+2), Beke 7 (6+1), Danielis 3 (1+2), Gonosz 3 (2+1) a Lalík 2 (0+2).
Jeseň očami tajomníka
Jesennú časť zhodnotil tajomník FK Kovo Kunova Teplica Ondrej Mihál: "Do sezóny sme vstupovali prakticky bez absolvovania kvalitnej tréningovej prípravy, lebo náš káder tvoria cezpoľní hráči z Plešivca, Bohúňova, Tornale a Rožňavy. Dlhodobo nám chýbali Szőllős, Gonosz, Spišák a Peprík, ktorý je zamestnaný v zahraničí. I napriek týmto nedostatkom sme cieľ splnili najmä vďaka dobrému kolektívu a spolupráci s firmou Avan Tapolcaker i miestnym Obecným úradom. Doma nám všetko vyšlo, teší nás najmä úspech v susedských derby s Plešivcom a Štítnikom. Na pôde súperov sa nám nevydaril zápas v Kružnej a v Lipovníku dostali šancu aj mladší a toto stretnutie, ktoré sme prehrali až gólom v nadstavenom čase, považujem napriek neúspechu za najkvalitnejšie. S výkonmi rozhodcov som spokojný, aj keď sa občas vyskytli drobné chyby a nedostatky v rozhodovaní. Zimnú prípravu zahájime 10. januára, keď využijeme aj telocvičňu. Káder chceme doplniť o štyroch hráčov a ide nám hlavne o posilnenie útoku a stredu poľa. Prvoradým cieľom je však sústredenie sa na výchovu mládeže a vytvoriť si kvalitné dorastenecké mužstvo, z ktorého by mohlo čerpať aj prvé mužstvo. Toto sa nám doteraz nepodarilo zrealizovať podľa našich predstáv. Rád by som poďakoval fanúšikom, ktorí nás povzbudzovali. Verím, že aj v budúcnosti budeme hrať kvalitný futbal, aby sme ich prilákali na tribúny v čo najhojnejšom počte." V Kunovej Teplici teda panuje spokojnosť s doterajším priebehom súťaže, ako i s úspešne splneným predsezónnym cieľom.
Horný rad zľava: tajomník O. Mihál, M. Stankovič, Sz. Drenko, A. Ragyina, F. Demeter, M. Turcsányi, M. Kupec, J. Gergely F. Beke, predseda T. Demeter
Dolný rad zľava: R. Gočaltovský, A. Szaniszló, J. Gonosz, A. Danielis, A. Labina, D. Lalík
Celkové hodnotenie a dôvody nepostúpenia
Futbalisti FK Kovo Kunova Teplica nielenže obhájili svoje jesenné prvenstvo, čím splnili predsezónne ciele vedenia klubu, ale kraľovali i vo väčšine štatistík I. triedy. Získali najviac bodov v sezóne, najviac bodov doma, najviac bodov v jesennej časti, dali najviac gólov v sezóne, najviac gólov na jar, najviac gólov na domácom ihrisku celkovo, v jeseni i na jar, nastrieľali v jesení najvyšší počet gólov vonku, najmenej gólov inkasovali v jesennej časti, iba jediný v jeseni doma, najmenej na jeseň vonku dostali, dosiahli najlepší výsledok v tabuľke pravdy a zaznamenali najvyššie víťazstvo v sezóne. Jedinou škvrnou na ich účinkovaní je skutočnosť, že napriek kvalitnej hre a dobrých výsledkoch, neprejavili záujem o návrat do piatoligovej spoločnosti. Prekvapením to však nie je, keď už v zimnej prestávke tajomník klubu avizoval, že Kunovčania z finančných dôvodov nemajú o vyššiu súťaž záujem.
T A B U Ľ K Y
|
TABUĽKA PO JESENI
|
TABUĽKA DOMA PO JESENI
|
TABUĽKA VONKU PO JESENI
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||
|
TABUĽKA JARNEJ ČASTI SÚŤAŽE
|
KONEČNÁ TABUĽKA SÚŤAŽE
|
TABUĽKA DOMA
|
TABUĽKA VONKU
|
ŠTEFAN TOMÁŠIK
{jcomments on}

































Týmto príspevkom končíme s uverejňovaním článkov o hornogemerských futbalových lídroch, ktorí ako víťazi najvyššej okresnej súťaže odmietli postúpiť do vyššej. Rad prišiel na mužstvo Kovo Kunova Teplica, ktoré v minulosti patrilo medzi popredné mužstvá tohto regiónu. Kunová Teplica sa ešte niekoľko rokov spomínala v súvislosti so spojením mužstiev Štítnika a Kunovej Teplice, ktoré hralo IV. ligu. Po rozpade tejto fúzie zostalo v Kunovej Teplici iba pekný štadión, na ktorom ale hrá susedný Štítnik. Povedzme si teraz prečo Kunová Teplica odmietla ako víťaz ročníka 2001/2002 hrať vo vyššej súťaži.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-