Druhý polčas bol dosť podobný prvému. Bystrania naďalej ťahali útoky hlavne po pravej strane vedené Minčíkom, no zakončenie bolo opäť veľmi nepresné. V 55. minúte po závare v 16-ke hostí, Minčík zblízka dopravil loptu do siete. 3:0. V ďalšom priebehu strelecké pokusy Jara Galla, Lenga, Čapa, Urbana ml. domáci brankár kryl. Od 78. minúty boli sily na ihrisku vyrovnané, lebo po 2. žltej karte musel ísť predčasne pod sprchy Krága. Hostia v 2. polčase mohli stav opäť 2x korigovať, no Koncz bol proti. V 85. minúte Jaro Gallo vysunul po pravej strane Lenga, ten prihrávkou pred bránu našiel Minčíka, ktorý ukončil gólový účet. 4:0.
Pred 60 divákmi rozhodoval Iglai.
Zostava Rožňavského Bystrého: Koncz - Jaro Gallo, Ján Gallo, Krága (ČK), Račko, Leng, Čapó, Rusnyák, Urban ml., Urban st., Minčík.
Miloš Leng
PRIEBEŽNÁ TABUĽKA DOMÁCICH ZÁPASOV I. TRIEDY PO 22. KOLE :

FOTOGALÉRIA ŠTEVA DORKINA Z FUTBALU
{gallery}futbal/2012/brzotin{/gallery}
{jcomments on}

































Baník Rožňavské Bystré – FK Brzotín 4:0 (2:0). Góly: Minčík 2, Urban ml., Čapó. V Rožňavskom Bystrom sa hral zápas 22. kola I. triedy len priemernej úrovne. Môže za to aj fakt, že hostia nastúpili iba desiati. Sústredili sa hlavne na bránenie, z ktorého podnikali rýchle protiútoky. Bystrania celú prvú polhodinu nenašli recept, ako prekonať brankára Brzotína. Ich kombinácie končili vo väčšine prípadov pred 16-kou, alebo nepresným zakončením. Taktiež na tvrdom teréne lopta hráčom často odskakovala. Hostia v prvej polhodine dvakrát nebezpečne ohrozili Bystranskú bránu, no Koncz Bystranov podržal. V 31. minúte potiahol loptu po pravej strane Čapó a krížnou strelou z 20 metrov nedal 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a