zapĺňali i priestory bránok. Najviac gólov videli diváci v Drnave, kde vo vyrovnanom
zápase ich padlo až 9. O gól menej videli diváci v Dlhej Vsi proti Slavošovciam – 8, sedemkrát vyberali loptu zo siete na zápase v Dedinkách, päť gólov padlo v Bystrom v zápase s Dlhou Lúkou a v Kunovej Teplici v zápase Štítnika s Hrhovom. Presne toľko nastrieľali Vyšnoslanci Vlachovčanom a štyrmi gólmi zaťažili bránu Honiec futbalisti Bohúňova. Strelecky sa najviac presadil Csaba Flander z Dlhej Vsi, ktorý proti Slavošovciam vsietil až päť gólov. Je to v tomto ročníku zatiaľ rekordný počet gólov v zápase od jedného hráča!
Výsledky 12. kola
I. triedy: Rožňavské Bystré – Krásnohorská Dlhá Lúka 1:4, Dedinky – Rudná 3:4, Vyšná Slaná – Vlachovo 5:0, Štítnik – Hrhov 3:2, Drnava – Jablonov n/T 5:4, Dlhá Ves – Slavošovce 6:2, Bohúňovo – Honce 4:0.
PORADIE NAJLEPŠÍCH STRELCOV PO 12. KOLE:
18 gólov – J. Čižmár (Krh. Dlhá Lúka)
14 gólov - O. Liptai (Vyšná Slaná)
13 gólov – J. Urban (Rožň. Bystré)
12 gólov – J. Rencsok (Drnava)
11 gólov – Š. Bodnár (Krh. Dlhá Lúka)
10 gólov – F. Čapo (Rudná), G. Zsila ( Krh. Dlhá Lúka), Cs. Flander (Dlhá Ves)
8 gólov – Laven (Štítnik), R. Kuzma (Honce), P. Zabrel (Vyšná Slaná)
7 gólov – Búlik (Drnava), Pál-Baláž (Jablonov n/T)
6 gólov – O. Vysoký (Rudná), P. Milko (Štítnik), Fifik (Jablonov n/T), J. Rochl (Štítnik)
5 gólov – N. Bodnár (Hrhov), Minčík (Rožň. Bystré), E. Tomi (Slavošovce), M. Gallo (Vyšná Slaná), Majerčák (Dedinky), atď.
II. T R I E D A VO FUTBALE
Výsledky 12. kola II. triedy: Dobšiná B – Ml. Brzotín 7:0, Plešivec – Pača 1:2, Jovice – Kružná 4:2, Krh. Dlhá Lúka B – Gem. Hôrka B 2:1.
TABUĽKA II. TRIEDY PO 12. KOLE:

NAJLEPŠÍ STRELCI II. TRIEDY PO 12. KOLE:
15 gólov – M. Baláž (Čoltovo)
9 gólov – V. Zsóri (Gem. Hôrka B)
7 gólov – Roczei (Čoltovo), Görgei (Krh. Dlhá Lúka B)
6 gólov - Podracký (Jovice), Polyák (Kružná)
5 gólov - D. Klárik a M. Emödi (obaja Krh. Dlhá Lúka B), Volčko (Plešivec), J. Gulykas (Pača),
4 góly - O. Kerekes, R. Zagiba, N. Zupko (všetci Lipovník), J. Barnák (Dobšiná B), atď.
3 góly – R. Podraczký a V. Ulman (obaja Krh. Dlhá Lúka B), P. Fábian (Kružná), L. Horváth (Plešivec), J. Gelda a V. Karas (Nižná Slaná), R. Nagy, G. Grecmacher (obaja Jovice), E. Lázók (Ml. Brzotín), T. Lorincz a T. Šofranko (obaja Gem. Hôrka B), A. Erdelyi, R. Motyka, R. Szucs a J. Barczi (všetci Lipovník), S. Varadin (Čoltovo), P. Fábian (Dobšiná B), atď.

































Najväčšiu pozornosť divákov i ostatných zanietencov futbalu lákal v 12. kole zápas v Rožňavskom Bystrom, kde sa stretli dve z popredných mužstiev I. futbalovej triedy rožňavského okresu. Súperenie pozeralo vyše 150 zvedavých divákov, hlavný rozhodca Š. Iglai. V obidvoch zostavách nechýbali i dvaja najlepší strelci Urban a Čižmár, čo tiež dávalo predpoklad dobrého futbalu. Strelecky sa však ani jeden neuplatnil. Gólov v zápase padlo síce päť, ale výsledok jasne hovorí, že v tomto zápase sa strelecky darilo hosťujúcemu tímu, ktorý si odniesol z bystranského ihriska cenné tri body. Domáci za stavu 0:2 nepremenili Dorkinom ani pokutový kop a nepriaznivý stav upravili na konečných 1:4 až úplnom závere zápasu gólom Jána Tomka. Tromi gólmi sa zaskvel hosťujúci Štefan Bodnár a jedným Gebe, ktorí takto pomohli najmä svojmu mužstvu v súperení s vedúcim mužstvom z Rudnej. Tí si však tiež poradili s posledným celkom tabuľky – Dedinkami, kde zvíťazili hoc i len o gól a tak na čele tabuľky sa po tomto kole nič nezmenilo. Gólov však v tomto kole padalo ako zrelých hrušiek a tak sa nimi rýchlo
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a