Najväčšiu pozornosť divákov i ostatných zanietencov futbalu lákal v 12. kole zápas v Rožňavskom Bystrom, kde sa stretli dve z popredných mužstiev I. futbalovej triedy rožňavského okresu. Súperenie pozeralo vyše 150 zvedavých divákov, hlavný rozhodca Š. Iglai. V obidvoch zostavách nechýbali i dvaja najlepší strelci Urban a Čižmár, čo tiež dávalo predpoklad dobrého futbalu. Strelecky sa však ani jeden neuplatnil. Gólov v zápase padlo síce päť, ale výsledok jasne hovorí, že v tomto zápase sa strelecky darilo hosťujúcemu tímu, ktorý si odniesol z bystranského ihriska cenné tri body. Domáci za stavu 0:2 nepremenili Dorkinom ani pokutový kop a nepriaznivý stav upravili na konečných 1:4 až úplnom závere zápasu gólom Jána Tomka. Tromi gólmi sa zaskvel hosťujúci Štefan Bodnár a jedným Gebe, ktorí takto pomohli najmä svojmu mužstvu v súperení s vedúcim mužstvom z Rudnej. Tí si však tiež poradili s posledným celkom tabuľky – Dedinkami, kde zvíťazili hoc i len o gól a tak na čele tabuľky sa po tomto kole nič nezmenilo. Gólov však v tomto kole padalo ako zrelých hrušiek a tak sa nimi rýchlo zapĺňali i priestory bránok. Najviac gólov videli diváci v Drnave, kde vo vyrovnanom 
zápase ich padlo až 9. O gól menej videli diváci v Dlhej Vsi proti Slavošovciam – 8, sedemkrát vyberali loptu zo siete na zápase v Dedinkách, päť gólov padlo v Bystrom v zápase s Dlhou Lúkou a v Kunovej Teplici v zápase Štítnika s Hrhovom. Presne toľko nastrieľali Vyšnoslanci Vlachovčanom a štyrmi gólmi zaťažili bránu Honiec futbalisti Bohúňova. Strelecky sa najviac presadil Csaba Flander z Dlhej Vsi, ktorý proti Slavošovciam vsietil až päť gólov. Je to v tomto ročníku zatiaľ rekordný počet gólov v zápase od jedného hráča!
Výsledky 12. kola
I. triedy: Rožňavské Bystré – Krásnohorská Dlhá Lúka 1:4, Dedinky – Rudná 3:4, Vyšná Slaná – Vlachovo 5:0, Štítnik – Hrhov 3:2, Drnava – Jablonov n/T 5:4, Dlhá Ves – Slavošovce 6:2, Bohúňovo – Honce 4:0.
PORADIE NAJLEPŠÍCH STRELCOV PO 12. KOLE:
18 gólov – J. Čižmár (Krh. Dlhá Lúka)
14 gólov - O. Liptai (Vyšná Slaná)
13 gólov – J. Urban (Rožň. Bystré)
12 gólov – J. Rencsok (Drnava)
11 gólov – Š. Bodnár (Krh. Dlhá Lúka)
10 gólov – F. Čapo (Rudná), G. Zsila ( Krh. Dlhá Lúka), Cs. Flander (Dlhá Ves)
8 gólov – Laven (Štítnik), R. Kuzma (Honce), P. Zabrel (Vyšná Slaná)
7 gólov – Búlik (Drnava), Pál-Baláž (Jablonov n/T)
6 gólov – O. Vysoký (Rudná), P. Milko (Štítnik), Fifik (Jablonov n/T), J. Rochl (Štítnik)
5 gólov – N. Bodnár (Hrhov), Minčík (Rožň. Bystré), E. Tomi (Slavošovce), M. Gallo (Vyšná Slaná), Majerčák (Dedinky), atď.
II. T R I E D A VO FUTBALE
Výsledky 12. kola II. triedy: Dobšiná B – Ml. Brzotín 7:0, Plešivec – Pača 1:2, Jovice – Kružná 4:2, Krh. Dlhá Lúka B – Gem. Hôrka B 2:1.
TABUĽKA II. TRIEDY PO 12. KOLE:
NAJLEPŠÍ STRELCI II. TRIEDY PO 12. KOLE:
15 gólov – M. Baláž (Čoltovo)
9 gólov – V. Zsóri (Gem. Hôrka B)
7 gólov – Roczei (Čoltovo), Görgei (Krh. Dlhá Lúka B)
6 gólov - Podracký (Jovice), Polyák (Kružná)
5 gólov - D. Klárik a M. Emödi (obaja Krh. Dlhá Lúka B), Volčko (Plešivec), J. Gulykas (Pača),
4 góly - O. Kerekes, R. Zagiba, N. Zupko (všetci Lipovník), J. Barnák (Dobšiná B), atď.
3 góly – R. Podraczký a V. Ulman (obaja Krh. Dlhá Lúka B), P. Fábian (Kružná), L. Horváth (Plešivec), J. Gelda a V. Karas (Nižná Slaná), R. Nagy, G. Grecmacher (obaja Jovice), E. Lázók (Ml. Brzotín), T. Lorincz a T. Šofranko (obaja Gem. Hôrka B), A. Erdelyi, R. Motyka, R. Szucs a J. Barczi (všetci Lipovník), S. Varadin (Čoltovo), P. Fábian (Dobšiná B), atď.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.