Po dvoch sezónach, keď mužstvo Baníka Nižná Slaná bojovalo v II. triede OM o postup do prvej triedy, v jesennej časti futbalového ročníka 2010 – 2011 zaznamenalo výrazný ústup z pozícií z predošlých dvoch sezón. Spôsobené to bolo oslabením po funkcionárskej aj hráčskej stránke. Po troch sezónach vymenil Radovana Hajčiho starosta obce Ing. Ján Vieloha. Z mužstva odišli po dvoch sezónach Miroslav Schwarz, Miloš Schwarz, hosťovanie skončilo Milošovi Leškovi z Vlachova, odišiel aj Imrich Dušinský. Do mužstva pribudli Matúš Pitoňák z Vlachova a Peter Milko.v hornej časti tabuľky. Postupne však čoraz menej hráčov chodilo na zápasy. Výsledkom bol pokles až na 9. miesto v tabuľke. V zápase proti Kovstavu mohlo nastúpiť len osem hráčov, našťastie hostia boli len siedmi. V poslednom zápase v Čoltove však nastúpili len siedmi, dokonca zápas sa nedohral. Mužstvo utŕžilo dva debakle proti Drnave a Pači, ale deklasovalo Mladosť Brzotín na domácom ihrisku 9:3. V ostatných zápasoch proti súperom z hornej časti tabuľky boli zápasy vyrovnané. Najviac môže mrzieť zápas v Joviciach, kde mu však nebolo súdené streliť gól ani z penalty. Podobne aj dobre rozohraný zápas doma s Rožňavským Bystrým, keď viedlo 3:2, ale v závere inkasovalo dva góly. V oboch zápasoch podal slabší výkon brankár Krnáč. Jeho náhradník tiež podal proti Pači slabší výkon, keďže z objektívnych príčin hráči nechodili na tréningy. Mužstvo podalo dobrý výkon v Hrhove, kde dokázalo otočiť nepriaznivý stav zápasu po prvom polčase. V domácich zápasoch proti Kečovu a Kovstavu, kde hostia nastúpili len siedmi si pripísalo povinné body, hoci proti Kečovu bolo po polčase len 2:1.
Bilancia po jesennej časti :
Celkove 9. miesto 14 6 0 8 35:47 18 bodov
Doma 7 4 0 3 26:24 12 bodov
Vonku 7 2 0 5 9:23 6 bodov
V každom zápase bola zostava takmer vždy iná, na všetkých zápasoch okrem náhradného brankára nebol žiadny z hráčov. Raz chýbali V. Hlaváč, Juraj Junger a M. Prónai. V troch zápasoch musel mužstvu pomôcť aj tréner Milan Petergáč. Počas sezóny sa zranili M. Hajči a O. Junger, čím tiež klesol počet hráčov, ktorí by mohli nastúpiť. Veľkým smoliarom bol aj Ambróz. Od jarnej časti sezóny 2009-2010 sú dlhodobo zranení T. Čipka a M. Poťmák.
Najlepším strelcom mužstva je Peter Milko, hoci nastúpil len v 6 zápasoch.
Prehľad jednotlivých strelcov:
8 gólov: Milko
7 gólov: Cangár
4 góly: Slovák
3 góly: Juraj Junger
2 góly: Drábik, Pitoňák, D. Hajči, Prónai
1 gól: Leštach, Petergáč, Vandrášik, Hlaváč
V jednotlivých zápasoch nastúpili:
brankári: I. Krnáč, Š. Tomášik,
hráči: D. Hajči, R. Hajči, M. Hajči, O. Junger, Juraj Junger, Ján Junger, V. Hlaváč, V. Karas, J. Cangár, Š. Gunár, M. Prónai, M. Ambróz, M. Boroš, J. Leštach, P. Slovák, P. Milko, S. Drábik, M. Pitoňák, J. Pitoňák, D. Vandrášik, M. Petergáč.
Umiestnenia FK Baník Nižná Slaná v 2. triede
|
sezóna |
počet mužstiev |
celkove |
po jeseni |
predseda |
|
2005-2006 |
15 |
11. miesto |
10. miesto |
Ing. Martin Gallík |
|
2006-2007 |
13 |
12. miesto |
13. miesto |
|
|
2007-2008 |
13 |
7. miesto |
5. miesto |
Radovan Hajči |
|
2008-2009 |
13 |
3. miesto |
2. miesto |
|
|
2009-2010 |
14 |
3. miesto |
1. miesto |
|
|
2010-2011 |
14 |
|
9. miesto |
Ing. Ján Vieloha |
Obrázok 1: Baník Nižná Slaná v sezóne 2005-2006
Horný rad zľava: starosta Ing. Martin Gallík, Jozef Grančák, Tomáš Čipka, Štefan Gunár, Martin Hajči, Milan Petergáč, Július Turcsányi, Stanislav Drábik, tréner Ján Keršák , Peter Ambróz.
Dolný rad zľava: Jozef Michalanský, Ján Dovec, Ján Tomi, Peter Šimon, Jaroslav Plačko, Lukáš Dovec, Róbert Zerola, Ján Krak.
Obrázok 2: Nižná Slaná v sezóne 2008-2009
Horný rad: tréner Jozef Grančák, Dalibor Hajči, Miloš Schwarz, Juraj Leštach, Drahoslav Grančák, Marián Poťmák, Ivan Krnáč, Ján Pitoňák, Štefan Gunár, Peter Ambróz.
Dolný rad: starosta Ing. Ján Vieloha, Juraj Cangár, Martin Hajči, Tomáš Čipka, Radovan Hajči, Marek Boroš, Miroslav Ambróz, Miroslav Schwarz.
Verme, že v jarnej časti bude mužstvo dosahovať lepšie výsledky a hráčom sa budú vyhýbať zranenia.
Štefan Tomášik
{gallery}futbal/nslana/10{/gallery}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.