Po dvoch sezónach, keď mužstvo Baníka Nižná Slaná bojovalo v II. triede OM o postup do prvej triedy, v jesennej časti futbalového ročníka 2010 – 2011 zaznamenalo výrazný ústup z pozícií z predošlých dvoch sezón. Spôsobené to bolo oslabením po funkcionárskej aj hráčskej stránke. Po troch sezónach vymenil Radovana Hajčiho starosta obce Ing. Ján Vieloha. Z mužstva odišli po dvoch sezónach Miroslav Schwarz, Miloš Schwarz, hosťovanie skončilo Milošovi Leškovi z Vlachova, odišiel aj Imrich Dušinský. Do mužstva pribudli Matúš Pitoňák z Vlachova a Peter Milko.v hornej časti tabuľky. Postupne však čoraz menej hráčov chodilo na zápasy. Výsledkom bol pokles až na 9. miesto v tabuľke. V zápase proti Kovstavu mohlo nastúpiť len osem hráčov, našťastie hostia boli len siedmi. V poslednom zápase v Čoltove však nastúpili len siedmi, dokonca zápas sa nedohral. Mužstvo utŕžilo dva debakle proti Drnave a Pači, ale deklasovalo Mladosť Brzotín na domácom ihrisku 9:3. V ostatných zápasoch proti súperom z hornej časti tabuľky boli zápasy vyrovnané. Najviac môže mrzieť zápas v Joviciach, kde mu však nebolo súdené streliť gól ani z penalty. Podobne aj dobre rozohraný zápas doma s Rožňavským Bystrým, keď viedlo 3:2, ale v závere inkasovalo dva góly. V oboch zápasoch podal slabší výkon brankár Krnáč. Jeho náhradník tiež podal proti Pači slabší výkon, keďže z objektívnych príčin hráči nechodili na tréningy. Mužstvo podalo dobrý výkon v Hrhove, kde dokázalo otočiť nepriaznivý stav zápasu po prvom polčase. V domácich zápasoch proti Kečovu a Kovstavu, kde hostia nastúpili len siedmi si pripísalo povinné body, hoci proti Kečovu bolo po polčase len 2:1.
Bilancia po jesennej časti :
Celkove 9. miesto 14 6 0 8 35:47 18 bodov
Doma 7 4 0 3 26:24 12 bodov
Vonku 7 2 0 5 9:23 6 bodov
V každom zápase bola zostava takmer vždy iná, na všetkých zápasoch okrem náhradného brankára nebol žiadny z hráčov. Raz chýbali V. Hlaváč, Juraj Junger a M. Prónai. V troch zápasoch musel mužstvu pomôcť aj tréner Milan Petergáč. Počas sezóny sa zranili M. Hajči a O. Junger, čím tiež klesol počet hráčov, ktorí by mohli nastúpiť. Veľkým smoliarom bol aj Ambróz. Od jarnej časti sezóny 2009-2010 sú dlhodobo zranení T. Čipka a M. Poťmák.
Najlepším strelcom mužstva je Peter Milko, hoci nastúpil len v 6 zápasoch.
Prehľad jednotlivých strelcov:
8 gólov: Milko
7 gólov: Cangár
4 góly: Slovák
3 góly: Juraj Junger
2 góly: Drábik, Pitoňák, D. Hajči, Prónai
1 gól: Leštach, Petergáč, Vandrášik, Hlaváč
V jednotlivých zápasoch nastúpili:
brankári: I. Krnáč, Š. Tomášik,
hráči: D. Hajči, R. Hajči, M. Hajči, O. Junger, Juraj Junger, Ján Junger, V. Hlaváč, V. Karas, J. Cangár, Š. Gunár, M. Prónai, M. Ambróz, M. Boroš, J. Leštach, P. Slovák, P. Milko, S. Drábik, M. Pitoňák, J. Pitoňák, D. Vandrášik, M. Petergáč.
Umiestnenia FK Baník Nižná Slaná v 2. triede
|
sezóna |
počet mužstiev |
celkove |
po jeseni |
predseda |
|
2005-2006 |
15 |
11. miesto |
10. miesto |
Ing. Martin Gallík |
|
2006-2007 |
13 |
12. miesto |
13. miesto |
|
|
2007-2008 |
13 |
7. miesto |
5. miesto |
Radovan Hajči |
|
2008-2009 |
13 |
3. miesto |
2. miesto |
|
|
2009-2010 |
14 |
3. miesto |
1. miesto |
|
|
2010-2011 |
14 |
|
9. miesto |
Ing. Ján Vieloha |
Obrázok 1: Baník Nižná Slaná v sezóne 2005-2006
Horný rad zľava: starosta Ing. Martin Gallík, Jozef Grančák, Tomáš Čipka, Štefan Gunár, Martin Hajči, Milan Petergáč, Július Turcsányi, Stanislav Drábik, tréner Ján Keršák , Peter Ambróz.
Dolný rad zľava: Jozef Michalanský, Ján Dovec, Ján Tomi, Peter Šimon, Jaroslav Plačko, Lukáš Dovec, Róbert Zerola, Ján Krak.
Obrázok 2: Nižná Slaná v sezóne 2008-2009
Horný rad: tréner Jozef Grančák, Dalibor Hajči, Miloš Schwarz, Juraj Leštach, Drahoslav Grančák, Marián Poťmák, Ivan Krnáč, Ján Pitoňák, Štefan Gunár, Peter Ambróz.
Dolný rad: starosta Ing. Ján Vieloha, Juraj Cangár, Martin Hajči, Tomáš Čipka, Radovan Hajči, Marek Boroš, Miroslav Ambróz, Miroslav Schwarz.
Verme, že v jarnej časti bude mužstvo dosahovať lepšie výsledky a hráčom sa budú vyhýbať zranenia.
Štefan Tomášik
{gallery}futbal/nslana/10{/gallery}
{jcomments on}
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).