Domáci začali náporom, no prvé strely leteli vedľa. V 10. min B. Šoltés mal v záujme zacentrovať, no jeho prihrávka skončila v bráne 1:0. O pár minút sa mladík Drnavy dočkal aj druhýkrát. Po rýchlo rozohratom aute šiel sám na brankára a zvýšil na 2:0. Každý si myslel, že Drnava v pohode zvládne zápas, ale zrazu sa koncentrácia hráčov vyparila. Najprv J. Kovács nahral hosťujúcemu kapitánovi Hricovi na samostatný nájazd a tak bolo 2:1, a o pár minút nato šokujúco zopakoval tento čin aj P. Kovács a z ničoho nič sa začínalo všetko odznova. Tréner Drnavy Bakoš bol veľmi sklamaný. Nerozveselili ho ani Emödi s K. Šoltésom, ktorí zahadzovali šance jedna radosť. A tak na prestávku sa šlo za stavu 2:2.
Drnava sa pozbierala na druhý polčas, a hostí si na svoju polku nepustili cez celú 45-minútovku. Avšak gólové trápenie pokračovalo, J. Kovács, Emödi, K. Šoltés mohli kľudne rozhodnúť, no nie a nie. V 64. min však prišlo spasenie Maliňáka. Jeho delovka si našla konečne cestu do brány hostí. 3:2. O minútu nato už skóroval aj Vozár, dorážku strely R. Szöcsa poslal hlavou do siete 4:2. K. Šoltés sa tiež dočkal, a to hneď o ďalšiu minútu. 5:2. A skvelú 5-minútovku, za ktorú domáci skórovali až štyrikrát uzavrel gólom J. Kovács. 6:2. Hetrik sa podarilo zavŕšiť nakoniec B. Šoltésovi, ktorý stanovil aj konečné skóre 7:2.
F. Emodi
{jcomments on}

































Drnava po neuspokojivých výsledkoch sa prepadá v tabuľke dorasteneckej 4. ligy a vylepšiť si svoju pozíciu chceli proti Veľkej Ide, ktorí sú na konci tabuľky. Drnava si dokázala na začiatku získať sľubný náskok 2:0, no do konca polčasu darovali 2 góly hosťom, ktorí tak vyrovnali.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a