V druhom polčase Bystrania pokračovali v nátlakovej hre a v zahadzovaní šancí. V 65. minúte po jednej z akcií Minčík konečne strelil z pravej strany druhý gól hostí.1:2. Domáci začali už tiež vystrkovať rožky a s pomocou silného vetra po ojedinelej akcii v 78. minúte a ruke Uhrina v 16-ke z penalty vyrovnali na 2:2. V týchto chvíľach chceli obidva celky strhnúť víťazstvo na svoju stranu. Päť minút pred koncom vystrelil ľavačkou Čapó takmer od rohovej zástavky a jeho delovka skončila pod brvnom domáceho brankára. 2:3. Keď sa už zdalo, že Bystrania si odvezú tri body, prišla strata lopty Lenga v strede ihriska. Snaha domácich bola nakoniec úspešná a domáci útočník nevídanou strelou otočený chrbtom k bráne Máťaša trafil minútu pred koncom zápasu spoza 16-ky k žrdi. 3:3. Bystrania tak prišli o dva body, lebo boli lepším mužstvom. Na tvrdom a hrboľatom teréne pred 50 divákmi rozhodoval A. Farkas. Góly za domácich Lorinc 3.
Zostava Rožňavského Bystrého: Máťaš, Galata, Valent, Hajdu, Leng, Bernát, Čapó, J. Urban ml., Dorkin, Tomko, Minčík. Striedali: Uhrin a J. Urban st.
Miloš Leng
Foto: Jano Molnár
Ostatné výsledky II. triedy - 19. kolo:
Drnava - Nižná Slaná 5:0 (nedohrané). Góly : Kovács 4, Fábian. Bohúňovo - Pača 0:1 (0:0). Gól: Ivančo. Slavošovce - Dedinky 3:1 (0:1). Góly : Varga, Lipták, Lompart resp. Putnocky. Gem. Poloma B - Jovice 1:4 (0:4). Góly : Albert 2, Nagy, Doboš. Ml. Brzotín - Kovstav 0:2 (0:1). Góly : Račko, Mikolaj.
PRIEBEŽNÁ TABUĽKA II. TRIEDY PO 19 KOLE
|
1. |
Drnava |
17 |
17 |
0 |
0 |
96:14 |
51 |
|
2. |
Rožňavské Bystré |
17 |
11 |
2 |
4 |
62:32 |
35 |
|
3. |
Slavošovce |
16 |
11 |
0 |
5 |
58:30 |
33 |
|
4. |
Hrhov |
16 |
10 |
0 |
6 |
58:34 |
30 |
|
5. |
Pača |
17 |
10 |
1 |
6 |
49:27 |
31 |
|
6. |
Bohúňovo |
17 |
8 |
5 |
4 |
40:25 |
29 |
|
7. |
Čoltovo |
16 |
8 |
2 |
6 |
46:38 |
26 |
|
8. |
Dedinky |
15 |
6 |
4 |
5 |
30:41 |
22 |
|
9. |
Nižná Slaná |
16 |
6 |
0 |
10 |
37:60 |
18 |
|
10. |
Kečovo |
16 |
4 |
5 |
7 |
43:40 |
17 |
|
11. |
Jovice |
17 |
5 |
2 |
10 |
34:67 |
17 |
|
12. |
Ml. Brzotín |
16 |
4 |
0 |
12 |
34:59 |
12 |
|
13. |
Kovstav |
17 |
3 |
0 |
14 |
18:57 |
9 |
|
14. |
Gem. Poloma B |
16 |
1 |
1 |
14 |
13:93 |
4 |
Poradie najlepších strelcov po 19 kole: 29 gólov - J. Urban ml. (Rož. Bystré), 25 gólov - M. Mázik (Drnava), 21 gólov - Ľ. Gajdoš (Pača), 18 gólov - F. Kovács (Drnava), 16 gólov - M. Balco (Nižná Slaná), 13 gólov - G. Zoller (Kečovo), 12 gólov - L. Grulyó, G. Veverica (obaja Hrhov), R. Lőrinc (Kečovo), 11 gólov - R. Orbán (Drnava), T. Novák (Dedinky), 10 gólov - F. Čapó (Rož. Bystré), J. Spišák (Jovice), T. Lőrinc (Kečovo), I. Széplaky (Čoltovo), atď.
I. TRIEDA VO FUTBALE
16. kolo: Gemerská Poloma - Vlachovo 4:0 (2:0). Góly: R. Greško 2, P. Rogos, Hatvaník. Krh. Dlhá Lúka - Kružná 4:1 (1:0). Góly: Ičo 2, T. Hegedüs, J. Gebe – Kerekeš. Dlhá Ves - Dobšiná 0:0. Lipovník – Vyšná Slaná 2:1 (1:0). Góly: Kelemen, Vávra – Kračún. Honce – Brzotín 0:1 (0:1). Gól: Gášpár. Jablonov – Betliar 1:0 (1:0). Gól: Bodnár. Plešivec – Rudná 1:5 (0:3). Góly: Lörinc – Sanisló, Šimon, Deméň, Kovács, Molčan.
PRIEBEŽNÁ TABUĽKA I. TRIEDY PO 16. KOLE
|
1. |
Lipovník |
16 |
13 |
1 |
2 |
49:15 |
40 |
|
2. |
Dobšiná |
16 |
11 |
3 |
2 |
49:14 |
36 |
|
3. |
Gem. Poloma |
16 |
9 |
3 |
4 |
30:24 |
30 |
|
4. |
Rudná |
16 |
9 |
2 |
5 |
50:28 |
29 |
|
5. |
Krh. Dlhá Lúka |
16 |
9 |
2 |
5 |
41:28 |
29 |
|
6. |
Kružná |
16 |
9 |
1 |
6 |
47:27 |
28 |
|
7. |
Jablonov n/T |
16 |
8 |
3 |
5 |
33:27 |
27 |
|
8. |
Dlhá Ves |
16 |
6 |
2 |
8 |
33:31 |
20 |
|
9. |
Vyšná Slaná |
16 |
4 |
6 |
6 |
30:35 |
18 |
|
10. |
Brzotín |
16 |
5 |
3 |
8 |
22:39 |
18 |
|
10. |
Betliar |
16 |
4 |
5 |
7 |
18:31 |
17 |
|
12. |
Plešivec |
16 |
4 |
1 |
11 |
18:53 |
13 |
|
13. |
Vlachovo |
16 |
3 |
0 |
13 |
16:50 |
9 |
|
14. |
Honce |
16 |
2 |
0 |
14 |
12:45 |
6 |
NASLEDUJÚCE ZÁPASY:
I. trieda – 17. kolo - 17.4.2011 o 16.00 hod.: Jablonov – Dlhá Ves, Betliar – Lipovník, Vyšná Slaná – Krh. Dlhá Lúka, Kružná – Honce, Brzotín – Gemerská Poloma, Vlachovo – Plešivec, Rudná – Dobšiná.
II. trieda – 20. kolo – 17.4.2011 o 16.00 hod.: Čoltovo a Slavošovce – voľno, Dedinky – Drnava, Nižná Slaná – Bohúňovo, Pača – Ml. Brzotín, Kovstav – Gem. Poloma B, Jovice – Kečovo, Rožňavské Bystré – Hrhov.
FOTOZÁBERY JANA MOLNÁRA ZO ZÁPASU KEČOVO - ROŽŇAVSKÉ BYSTRÉ
{gallery}futbal/2011/19{/gallery}
{jcomments on}
































Kečovo - Rožňavské Bystré 3:3 (1:1). Bystrania cestovali na svoj prvý vonkajší jarný zápas do Kečova, lepšie povedané - do kečovského vysokohorského ,,kotla“, ako domáci nazývajú svoj futbalový „chrám“. Napriek prevahe počas celého zápasu uhrali iba remízu.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –