Nižná Slaná tak postúpila zo základnej skupiny, potom sa však oslabila o Cangára, ktorý musel odísť, a ani brankár nebol celkom v poriadku, keď v prvom zápasu pocítil tvrdšiu hru súpera a v druhom zápase pri zneškodnení šance sa nie vážne zranil, avšak pomohol mužstvu aj v ďalších zápasoch.
V prvom zápase finálovej skupiny nastúpila Nižná Slaná proti domácemu mužstvu, ktoré malo v poli kvalitných hráčov. Hrala s nimi vyrovnanú partiu, nedokázala sa však proti ich hre presadiť a zavážilo aj oslabenie na lavičke, či už menej síl. Každý hráč odviedol v tomto zápase maximum a preto prehra nebola vysoká 0:3. Vážnejšiu šancu na strelenie gólu si vypracovala len jednu, tú však nepremenila.
Vo svojom poslednom zápase nastúpila proti rómskemu domácemu mužstvu, kde sa malo rozhodnúť, ktoré z týchto mužstiev skončí druhé, resp. tretie, keď toto mužstvo dostalo v predošlom zápase vysokú gólovú nádielku od domáceho mužstva (nastúpilo bez brankára). Mužstvo Nižnej Slanej hralo spočiatku vyrovnaný zápas so súperom, čakalo sa na prvý gól. Ten padol po strele k ľavej žrdi, ktorú by brankár mal, nebyť zranenia. Domáci mali o niečo viac striel ako hostia, zasahovať musel brankár hostí. Pri jednej tvrdej strele obetavo zasiahol a hra musela byť prerušená. Krátko potom opäť zasahoval, neskôr však opäť nasledovala ďalšia prudkú strela a tentokrát už nemohol v hre pokračovať. Mužstvo inkasovalo ďalšie góly, snažilo sa však prekonať robustného brankára súpera, ktorý zaberal v bránke (bránkami boli kozy) takmer všetok priestor a už v zápasoch v skupine ho nevedeli prekonať aj iné mužstvá. Čestný gól strelil Hajči utešenou strelou z pravej strany k vzdialenejšej žrdi. Na vyhodnotení turnaja sa hráči rómskeho mužstva ospravedlnili brankárovi hostí, treba však poznamenať, že aj hráči Nižnej Slanej v poli boli v tomto zápase faulovaní. Útechou pre nich môže byť, že sa umiestnili na mieste, ktoré zabezpečilo návratnosť nákladov spojených s cestou a so zaplatením štartovného.
Nižná Slaná tak obsadila 3. miesto, čo je v porovnaní s minulým rokom zlepšenie. Do streleckej listiny sa zapísali všetci hráči, čím sa zrejme nemôže pochváliť žiadne mužstvo, ktoré účinkovalo turnaji. Občerstvenie na turnaji v porovnaní s minulým rokom nebolo na takej úrovni, keď k dispozícii bolo len pitie. Rozhodovanie všetkých rozhodcov však bolo na výbornej úrovni, keď každú situáciu posúdili správne. Mužstvo bol aj morálne podporiť bývalý výborný ľavý záložník Gejza Valentko.
Konečné poradie turnaja: 1. Dobšiná - dospelí, 2. Rómske družstvo Dobšinej, 3. Siderit Nižná Slaná.
Súpiska Nižnej Slanej: Štefan Tomášik – Gustáv Keršák, Dalibor Hajči, Marek Dovčík, Peter Slovák, Juraj Cangár.
Štefan Tomášik
Fotografie: autor textu a Jaroslav Plačko
{gallery}sport/futbal/minif{/gallery}
{jcomments on}

































Dňa 30.12. 2011 v Dobšinej v telocvični základnej školy sa uskutočnil futbalový turnaj, kde medzi účastníkmi bolo aj mužstvo Nižnej Slanej. Oproti minulému roku nastúpilo posilnené na brankárskom poste. Vo svojej základnej skupine C malo dvoch súperov: mužstvo Vyšnej Slanej a jedno z domácich mužstiev.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a