Dňa 30.12. 2011 v Dobšinej v telocvični základnej školy sa uskutočnil futbalový turnaj, kde medzi účastníkmi bolo aj mužstvo Nižnej Slanej. Oproti minulému roku nastúpilo posilnené na brankárskom poste. Vo svojej základnej skupine C malo dvoch súperov: mužstvo Vyšnej Slanej a jedno z domácich mužstiev.Nižná Slaná tak postúpila zo základnej skupiny, potom sa však oslabila o Cangára, ktorý musel odísť, a ani brankár nebol celkom v poriadku, keď v prvom zápasu pocítil tvrdšiu hru súpera a v druhom zápase pri zneškodnení šance sa nie vážne zranil, avšak pomohol mužstvu aj v ďalších zápasoch.
V prvom zápase finálovej skupiny nastúpila Nižná Slaná proti domácemu mužstvu, ktoré malo v poli kvalitných hráčov. Hrala s nimi vyrovnanú partiu, nedokázala sa však proti ich hre presadiť a zavážilo aj oslabenie na lavičke, či už menej síl. Každý hráč odviedol v tomto zápase maximum a preto prehra nebola vysoká 0:3. Vážnejšiu šancu na strelenie gólu si vypracovala len jednu, tú však nepremenila.
Vo svojom poslednom zápase nastúpila proti rómskemu domácemu mužstvu, kde sa malo rozhodnúť, ktoré z týchto mužstiev skončí druhé, resp. tretie, keď toto mužstvo dostalo v predošlom zápase vysokú gólovú nádielku od domáceho mužstva (nastúpilo bez brankára). Mužstvo Nižnej Slanej hralo spočiatku vyrovnaný zápas so súperom, čakalo sa na prvý gól. Ten padol po strele k ľavej žrdi, ktorú by brankár mal, nebyť zranenia. Domáci mali o niečo viac striel ako hostia, zasahovať musel brankár hostí. Pri jednej tvrdej strele obetavo zasiahol a hra musela byť prerušená. Krátko potom opäť zasahoval, neskôr však opäť nasledovala ďalšia prudkú strela a tentokrát už nemohol v hre pokračovať. Mužstvo inkasovalo ďalšie góly, snažilo sa však prekonať robustného brankára súpera, ktorý zaberal v bránke (bránkami boli kozy) takmer všetok priestor a už v zápasoch v skupine ho nevedeli prekonať aj iné mužstvá. Čestný gól strelil Hajči utešenou strelou z pravej strany k vzdialenejšej žrdi. Na vyhodnotení turnaja sa hráči rómskeho mužstva ospravedlnili brankárovi hostí, treba však poznamenať, že aj hráči Nižnej Slanej v poli boli v tomto zápase faulovaní. Útechou pre nich môže byť, že sa umiestnili na mieste, ktoré zabezpečilo návratnosť nákladov spojených s cestou a so zaplatením štartovného.
Nižná Slaná tak obsadila 3. miesto, čo je v porovnaní s minulým rokom zlepšenie. Do streleckej listiny sa zapísali všetci hráči, čím sa zrejme nemôže pochváliť žiadne mužstvo, ktoré účinkovalo turnaji. Občerstvenie na turnaji v porovnaní s minulým rokom nebolo na takej úrovni, keď k dispozícii bolo len pitie. Rozhodovanie všetkých rozhodcov však bolo na výbornej úrovni, keď každú situáciu posúdili správne. Mužstvo bol aj morálne podporiť bývalý výborný ľavý záložník Gejza Valentko.
Konečné poradie turnaja: 1. Dobšiná - dospelí, 2. Rómske družstvo Dobšinej, 3. Siderit Nižná Slaná.
Súpiska Nižnej Slanej: Štefan Tomášik – Gustáv Keršák, Dalibor Hajči, Marek Dovčík, Peter Slovák, Juraj Cangár.
Štefan Tomášik
Fotografie: autor textu a Jaroslav Plačko
{gallery}sport/futbal/minif{/gallery}
{jcomments on}
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.