ktoré už do konca jesene neopustili. Oslovili sme Petra Rákaia, predsedu klubu, ktorý sa k tomu takto vyjadril: „Vcelku sme ako vedenie spokojný s umiestnením v jesennej časti, kde sme mali veľmi dobré zápasy ale ako všade inde boli aj výbuchy viď. v Drnave, kde sme dostali za zápas toľko gólov ako za ostatné spolu. Škoda zápasu na Dedinkách, kde už dvakrát sme prišli o body v závere gólmi dosiahnutými rukou. Samozrejme zápas v Rudnej, ktorý bol z našej strany veľmi takticky dobre zvládnutý ale proti dvanástim sa ťažko hrá. Škoda bezgólovej remízy doma s Krh. Dlhou Lúkou, ale zápas bol vynikajúci. Takže sme mohli byť o dva – tri miesta vyššie. Nevadí, hráme ďalej. Zmeny v kádri by nastať nemali až na jedného-dvoch, ktorí išli za prácou do zahraničia. Pri treste brankára Dókuša veľmi dobre zachytal Ferencz a pomaly sa zotavuje aj Rákai ml. ktorý je po operácii kolena. Na jar by mal byť v poriadku. Zišiel by sa nám jeden strelec a jeden stopér do jarnej časti“.
Zostava z prípravného zápasu s Plešivcom:
Ferencz (Dókuš) – Chochol, Antony, Demeter, Kovács-Illes, Szaniszló, Kulik,Csík - Pál Balázs, Švajko, striedali Kalo, Dorkin, Kovacs, Varadi.
Štefan Tomášik

































V období pred začiatkom majstrovských futbalových zápasov sa tentoraz venujeme dvom mužstvám súťažiacim v I. triede OM v Rožňave - Vyšnej Slanej a Bohúňovu. Mužstvá sa v tabuľke po 13. zápasoch umiestnili na jej opačných póloch. Lepšie sú na tom ale Bohúňovčania. V úvode však položil Štefan Tomášik zopár otázok Matúšovi Molčanovi, hráčovi Vyšnej Slanej. Mužstvo po futbalovej jeseni sa horko-ťažko drží na 13. mieste v tabuľke a za ním sú už iba - ako obyčajne - Vlachovčania. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a