štvrté miesto a pokazili si i dobrú povesť, ktorú získali od prvého kola nového ročníka. Viac sa darilo Hončanom, ktorí za tie isté kolá získali 12 bodov za 4 víťazstvá a jednu prehru. Po 12 kole im patrilo piate miesto, čo je na nováčika súťaže vcelku prijateľné. Preto obidve mužstvá s rešpektom pozerali na tento súboj, ktorý sa skončil po prvýkrát od roku 2007 zmierlivo 0:0. Sledovalo ho aj najviac prizerajúcich divákov - asi 200 a rozhodca v ňom udelil po tri žlté karty na obidvoch stranách. Komu tento výsledok viac pomôže, uvidí sa už v nasledovnom kole, ktoré bude zároveň predkolom 14. kola odvetnej časti súťaže a posledným v tomto futbalovom roku. Ak však nerátame niekoľko odložených zápasov niekoľkých mužstiev. V tomto komentári je potrebné vyzdvihnúť zápasy v Rudnej a v Hrhove. Osobitné ocenenie si zaslúži pozornosť i zápas Vlachovo – Štítnik, kde doterajší „fackovaní“ domáci si zapísali v tomto ročníku už tretie víťazstvo, čo je doteraz od nich nebývalé. Akosi sa prestáva dariť Hrhovčanom a na poslednom mieste „zamrznutým“ Dedinkám, ktoré majú stále starosti s nekompletnou zostavou.
Výsledky 13. kola I. triedy:
Honce – Rožňavské Bystré 0:0, Jablonov n/T – Dlhá Ves 3:1, Hrhov - Drnava 1:5, Vlachovo – Štítnik 4:2, Rudná - Vyšná Slaná 4:2. Krh. Dlhá Lúka – Dedinky – hostia nepricestovali. Slavošovce – Bohúňovo zápas preložený na 10.11.2013.
NAJLEPŠÍ STRELCI I. TRIEDY PO 13. KOLE:
18 gólov – Ján Čižmár (Krh. Dlhá Lúka)
14 gólov – O. Liptai (Vyšná Slaná)
13 gólov – J. Urban (Rožňavské Bystré), J. Rencsok (Drnava)
11 gólov – F. Čapo (Rudná), Š. Bodnár (Krh. Dlhá Lúka), Cs. Flander (Dlhá Ves)
10 gólov – G. Zsila G. (KDL)
8 gólov - Búlik (Drnava), R. Kuzma (Honce), P. Zabrel (Vyšná Slaná)
7 gólov – O. Vysoký (Rudná), P. Milko (Štítnik), Pál-Baláž (Jablonov n/T), J. Rochl (Štítnik),
6 gólov - Fifik (Jablonov n/T), Ľ. Kožár a I. Gallo (Vlachovo)
5 gólov – N. Bodnár (Hrhov), Minčík (Rožň. Bystré), E. Tomi (Slavošovce), M. Gallo (Vyšná Slaná), Majerčák (Dedinky), O. Šalata (Jablonov n/T), atď.
II. TRIEDA VO FUTBALE
Výsledky 13. kola: Gemerská Hôrka B - Čoltovo 2:2, Lipovník - Krh. Dlhá Lúka B 1:1, Pača - Jovice 5:0, Ml. Brzotín - Plešivec 4:3 (1:3), Nižná Slaná - Dobšiná B 4:3.
TABUĽKA PO 10. KOLE:


































Trináste kolo prvej triedy vo futbale bolo neúplné. Aj keď posledný víkend v hornom Gemeri bol ako stvorený na futbal, najväčšie problémy s ním majú zrejme futbalisti Dediniek, ktorí, aj keď sa zápas presunul z nedele na sobotu, nepricestovali do Krásnohorskej Dlhej Vsi, ktorej futbalisti sú v „laufe“ a najmä domácim strelcom pribrzdili v streleckej súťaži. Tak sa mohli k ich najlepšiemu strelcovi Janovi Čižmárovi priblížiť ostatní, ktorí sa držia v už tesnom závese za ním.Využili to najmä Rencsok z Drnavy, Čapo z Rudnej, ktorí si do tabuľky pripísali po 1 góle, ale postavenie Čižmára (18) aj tak neohrozili. Niekoľko rokov očakávaný súboj dvoch odvekých rivalov z Honiec a Rožňavského Bystrého priťahoval na seba pozornosť. Aj preto, že v posledných 26 stretnutiach od roku 1978 zvíťazili Hončania nad Bystranmi 16 krát, kým susedia spoza Kopolta iba 11. Vzájomné skóre 59:37 pre domácich. Záver jesennej časti súťaže nenašiel hostí v pohode, keď v posledných 5 kolách trikrát prehrali, raz remizovali a raz zvíťazili. V nich získali iba 5 bodov a čo je horšie, spadli v tabuľke z prvého až na
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-