Trináste kolo prvej triedy vo futbale bolo neúplné. Aj keď posledný víkend v hornom Gemeri bol ako stvorený na futbal, najväčšie problémy s ním majú zrejme futbalisti Dediniek, ktorí, aj keď sa zápas presunul z nedele na sobotu, nepricestovali do Krásnohorskej Dlhej Vsi, ktorej futbalisti sú v „laufe“ a najmä domácim strelcom pribrzdili v streleckej súťaži. Tak sa mohli k ich najlepšiemu strelcovi Janovi Čižmárovi priblížiť ostatní, ktorí sa držia v už tesnom závese za ním.Využili to najmä Rencsok z Drnavy, Čapo z Rudnej, ktorí si do tabuľky pripísali po 1 góle, ale postavenie Čižmára (18) aj tak neohrozili. Niekoľko rokov očakávaný súboj dvoch odvekých rivalov z Honiec a Rožňavského Bystrého priťahoval na seba pozornosť. Aj preto, že v posledných 26 stretnutiach od roku 1978 zvíťazili Hončania nad Bystranmi 16 krát, kým susedia spoza Kopolta iba 11. Vzájomné skóre 59:37 pre domácich. Záver jesennej časti súťaže nenašiel hostí v pohode, keď v posledných 5 kolách trikrát prehrali, raz remizovali a raz zvíťazili. V nich získali iba 5 bodov a čo je horšie, spadli v tabuľke z prvého až naštvrté miesto a pokazili si i dobrú povesť, ktorú získali od prvého kola nového ročníka. Viac sa darilo Hončanom, ktorí za tie isté kolá získali 12 bodov za 4 víťazstvá a jednu prehru. Po 12 kole im patrilo piate miesto, čo je na nováčika súťaže vcelku prijateľné. Preto obidve mužstvá s rešpektom pozerali na tento súboj, ktorý sa skončil po prvýkrát od roku 2007 zmierlivo 0:0. Sledovalo ho aj najviac prizerajúcich divákov - asi 200 a rozhodca v ňom udelil po tri žlté karty na obidvoch stranách. Komu tento výsledok viac pomôže, uvidí sa už v nasledovnom kole, ktoré bude zároveň predkolom 14. kola odvetnej časti súťaže a posledným v tomto futbalovom roku. Ak však nerátame niekoľko odložených zápasov niekoľkých mužstiev. V tomto komentári je potrebné vyzdvihnúť zápasy v Rudnej a v Hrhove. Osobitné ocenenie si zaslúži pozornosť i zápas Vlachovo – Štítnik, kde doterajší „fackovaní“ domáci si zapísali v tomto ročníku už tretie víťazstvo, čo je doteraz od nich nebývalé. Akosi sa prestáva dariť Hrhovčanom a na poslednom mieste „zamrznutým“ Dedinkám, ktoré majú stále starosti s nekompletnou zostavou.
Výsledky 13. kola I. triedy:
Honce – Rožňavské Bystré 0:0, Jablonov n/T – Dlhá Ves 3:1, Hrhov - Drnava 1:5, Vlachovo – Štítnik 4:2, Rudná - Vyšná Slaná 4:2. Krh. Dlhá Lúka – Dedinky – hostia nepricestovali. Slavošovce – Bohúňovo zápas preložený na 10.11.2013.
NAJLEPŠÍ STRELCI I. TRIEDY PO 13. KOLE:
18 gólov – Ján Čižmár (Krh. Dlhá Lúka)
14 gólov – O. Liptai (Vyšná Slaná)
13 gólov – J. Urban (Rožňavské Bystré), J. Rencsok (Drnava)
11 gólov – F. Čapo (Rudná), Š. Bodnár (Krh. Dlhá Lúka), Cs. Flander (Dlhá Ves)
10 gólov – G. Zsila G. (KDL)
8 gólov - Búlik (Drnava), R. Kuzma (Honce), P. Zabrel (Vyšná Slaná)
7 gólov – O. Vysoký (Rudná), P. Milko (Štítnik), Pál-Baláž (Jablonov n/T), J. Rochl (Štítnik),
6 gólov - Fifik (Jablonov n/T), Ľ. Kožár a I. Gallo (Vlachovo)
5 gólov – N. Bodnár (Hrhov), Minčík (Rožň. Bystré), E. Tomi (Slavošovce), M. Gallo (Vyšná Slaná), Majerčák (Dedinky), O. Šalata (Jablonov n/T), atď.
II. TRIEDA VO FUTBALE
Výsledky 13. kola: Gemerská Hôrka B - Čoltovo 2:2, Lipovník - Krh. Dlhá Lúka B 1:1, Pača - Jovice 5:0, Ml. Brzotín - Plešivec 4:3 (1:3), Nižná Slaná - Dobšiná B 4:3.
TABUĽKA PO 10. KOLE:
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.