štvrté miesto a pokazili si i dobrú povesť, ktorú získali od prvého kola nového ročníka. Viac sa darilo Hončanom, ktorí za tie isté kolá získali 12 bodov za 4 víťazstvá a jednu prehru. Po 12 kole im patrilo piate miesto, čo je na nováčika súťaže vcelku prijateľné. Preto obidve mužstvá s rešpektom pozerali na tento súboj, ktorý sa skončil po prvýkrát od roku 2007 zmierlivo 0:0. Sledovalo ho aj najviac prizerajúcich divákov - asi 200 a rozhodca v ňom udelil po tri žlté karty na obidvoch stranách. Komu tento výsledok viac pomôže, uvidí sa už v nasledovnom kole, ktoré bude zároveň predkolom 14. kola odvetnej časti súťaže a posledným v tomto futbalovom roku. Ak však nerátame niekoľko odložených zápasov niekoľkých mužstiev. V tomto komentári je potrebné vyzdvihnúť zápasy v Rudnej a v Hrhove. Osobitné ocenenie si zaslúži pozornosť i zápas Vlachovo – Štítnik, kde doterajší „fackovaní“ domáci si zapísali v tomto ročníku už tretie víťazstvo, čo je doteraz od nich nebývalé. Akosi sa prestáva dariť Hrhovčanom a na poslednom mieste „zamrznutým“ Dedinkám, ktoré majú stále starosti s nekompletnou zostavou.
Výsledky 13. kola I. triedy:
Honce – Rožňavské Bystré 0:0, Jablonov n/T – Dlhá Ves 3:1, Hrhov - Drnava 1:5, Vlachovo – Štítnik 4:2, Rudná - Vyšná Slaná 4:2. Krh. Dlhá Lúka – Dedinky – hostia nepricestovali. Slavošovce – Bohúňovo zápas preložený na 10.11.2013.
NAJLEPŠÍ STRELCI I. TRIEDY PO 13. KOLE:
18 gólov – Ján Čižmár (Krh. Dlhá Lúka)
14 gólov – O. Liptai (Vyšná Slaná)
13 gólov – J. Urban (Rožňavské Bystré), J. Rencsok (Drnava)
11 gólov – F. Čapo (Rudná), Š. Bodnár (Krh. Dlhá Lúka), Cs. Flander (Dlhá Ves)
10 gólov – G. Zsila G. (KDL)
8 gólov - Búlik (Drnava), R. Kuzma (Honce), P. Zabrel (Vyšná Slaná)
7 gólov – O. Vysoký (Rudná), P. Milko (Štítnik), Pál-Baláž (Jablonov n/T), J. Rochl (Štítnik),
6 gólov - Fifik (Jablonov n/T), Ľ. Kožár a I. Gallo (Vlachovo)
5 gólov – N. Bodnár (Hrhov), Minčík (Rožň. Bystré), E. Tomi (Slavošovce), M. Gallo (Vyšná Slaná), Majerčák (Dedinky), O. Šalata (Jablonov n/T), atď.
II. TRIEDA VO FUTBALE
Výsledky 13. kola: Gemerská Hôrka B - Čoltovo 2:2, Lipovník - Krh. Dlhá Lúka B 1:1, Pača - Jovice 5:0, Ml. Brzotín - Plešivec 4:3 (1:3), Nižná Slaná - Dobšiná B 4:3.
TABUĽKA PO 10. KOLE:

































Trináste kolo prvej triedy vo futbale bolo neúplné. Aj keď posledný víkend v hornom Gemeri bol ako stvorený na futbal, najväčšie problémy s ním majú zrejme futbalisti Dediniek, ktorí, aj keď sa zápas presunul z nedele na sobotu, nepricestovali do Krásnohorskej Dlhej Vsi, ktorej futbalisti sú v „laufe“ a najmä domácim strelcom pribrzdili v streleckej súťaži. Tak sa mohli k ich najlepšiemu strelcovi Janovi Čižmárovi priblížiť ostatní, ktorí sa držia v už tesnom závese za ním.Využili to najmä Rencsok z Drnavy, Čapo z Rudnej, ktorí si do tabuľky pripísali po 1 góle, ale postavenie Čižmára (18) aj tak neohrozili. Niekoľko rokov očakávaný súboj dvoch odvekých rivalov z Honiec a Rožňavského Bystrého priťahoval na seba pozornosť. Aj preto, že v posledných 26 stretnutiach od roku 1978 zvíťazili Hončania nad Bystranmi 16 krát, kým susedia spoza Kopolta iba 11. Vzájomné skóre 59:37 pre domácich. Záver jesennej časti súťaže nenašiel hostí v pohode, keď v posledných 5 kolách trikrát prehrali, raz remizovali a raz zvíťazili. V nich získali iba 5 bodov a čo je horšie, spadli v tabuľke z prvého až na
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-