Kovstav Rožňava – Rožňavské Bystré 0:0, nedohrané pre inzultáciu rozhodcu. Rožňavskobystrania cestovali v stredu na zápas 8. kola do Nadabuly po nedeľňajšom peknom výsledku s pozdvihnutým sebavedomím. Aj keď sa im zo začiatku nedarili kombinácie, postupne preberali iniciatívu a mali častejšie loptu na svojich kopačkách. Do stopercentnej šance sa v 20. minúte dostal J. Urban st., keď malú domov domáci brankár vyrazil telom pred neho, no J. Urban túto situáciu nezvládol a prekopol domácu bránu. Obrana Bystrého stála na pevných nohách a domácich púšťala do svojej 16-ky len sporadicky. Dve hlavičky domácich hráčov skončili iba mimo Máťašovej brány. Zo strany Kovstavu to bolo všetko. Pred 20 divákmi rozhodoval Gyenes ml.
Zostava Rožňavského Bystrého: Máťaš - Uhrin, Valent, Galata, Hajdu, Šály, Čapó, Leng, Rusnyák, J. Urban st., J. Urban ml.
Miloš LENG
Foto: Peťo URBAN
{gallery}futbal/2011/kov{/gallery}
Nižná Slaná si proti oslabenému Kečovu pripísala tri body
Nižná Slaná - Kečovo 4:1 (2:1), góly za domácich: J. Cangár 2, D. Hajči 2.
Domáce mužstvo si chcelo na domácom trávniku pripísať ďaľšiu výhru, no proti bolo mužstvo z Kečova, s ktorým boli doterajšie vzájomné zápasy vyrované. Lazaret v domácom mužstve rozšírili O. Junger, M. Ambróz a pri rozcvičke sa zranil I. Krnáč. Do zostavy sa po dlhšom čase vrátil J. Pitoňák, kuriózne je, že za Nižnú Slanú hrá aj jeho syn M. Pitoňák. Domáci nastupovali do zápasu zodpovedne, ale nečakali, že hostia nastúpia s najnižším dovoleným počtom hráčov. Museli tvoriť hru, čo im v prvom polčase veľmi nesvedčalo.
Domáci si v prvom polčase vytvorili optickú prevahu, ktorú korunoval gólom J. Cangár. Vytvárali si ďaľšie príležitosti, no končili len strelami do stredu brány, alebo mimo brány. Nedarilo sa im ani po rohových kopoch, ktoré boli veľmi nepresné. Udrelo na opačnej strane. Hosťujúci hráč si prebral loptu a strelou z 30 metrov po odraze lopty od žrde do nohy brankára domácich vyrovnal. Domáci si opäť vytvorili prevahu, no nevedeli ju gólovo vyjadriť. Šťastie nemal ani Cangár v šanci, keď mu lopta nešťastne odskočila. Strelu Hlaváča so šťastím brankár hostí vyrazil na roh. Na druhej strane brankár domácich musel včasným vybehnutím zmariť nájazd hosťujúceho hráča. Na dvakrát kryl aj priamy kop hostí zo 40 metrov. Domáci pridali, strely Leštacha a Slováka však nenarobili hosťujúcemu brankárovi problémy. Hlavičku Prónaia brankár hostí na dvakrát zlikvidoval. Ujala sa až strela D. Hajčiho netradične ľavou nohou. Domáci pokračovali v tlaku, ale ďaľšie góly nepridali. Krátko po faule na Milka sa skončil prvý polčas.
V druhom polčase si domáci vytvorili jasnú prevahu. Vedenie zvýšil po ukážkovej strele D. Hajči. Hostia sa však hneď po rozohraní dostali do protiútoku, prízemnú strelu ku pravej žrdi brankár domácich kryl.
Ako sa majú kopať rohy ukázal Slovák, keď po jeho centri hlavou uzavrel stav zápasu Cangár. Krátko potom sa v súboji s R. Hajčim zranil hráč hostí. Do hry sa nevrátil a tak rozhodca musel ukončiť zápas.
Pred 30 divákmi s prehľadom rozhodoval Uhrín.
Zostava domácich: Š. Tomášik - V. Hlaváč, J. Pitoňák, D. Hajči, V. Karas -J. Leštach, P. Slovák, M. Prónai, R. Hajči - P. Milko, J. Cangár. Do hry nestihli zasiahnuť M. Pitoňák a Juraj Junger. Tréner: Milan Petergáč.
Štefan Tomášik
OSTATNÉ VÝSLEDKY II. TRIEDY
Pača – Hrhov 5:1 (2:1). Hostia odišli zo zápasu sklamaní pre neuznanie ich gólu za stavu 2:1 rozhodcom. Dedinky – Gem. Poloma B 2:1, Rakovnica – Ml. Brzotín – domáci na zápas nenastúpili !!! Čoltovo – Bohúňovo 0:3, Slavošovce – Drnava 0:4, Kovstav - Rožň. Bystré 0:3 kont.
TABUĽKA II. TRIEDY PO VYSTÚPENÍ RAKOVNICE ZO SÚŤAŽE
|
1. |
Drnava |
7 |
7 |
0 |
0 |
44:6 |
21 |
|
2. |
Bohúňovo |
7 |
4 |
3 |
0 |
18:7 |
15 |
|
3. |
Hrhov |
7 |
5 |
0 |
2 |
25:17 |
15 |
|
4.. |
Rožňavské Bystré |
7 |
4 |
1 |
2 |
20:11 |
13 |
|
5 |
Slavošovce |
6 |
4 |
0 |
2 |
20:12 |
12 |
|
6. |
Nižná Slaná |
7 |
4 |
0 |
3 |
24:24 |
12 |
|
7. |
Pača |
8 |
4 |
0 |
4 |
18:18 |
12 |
|
8. |
Čoltovo |
6 |
3 |
0 |
3 |
14:18 |
9 |
|
9. |
Dedinky |
6 |
3 |
0 |
3 |
8:17 |
9 |
|
10. |
Kečovo |
7 |
2 |
1 |
4 |
17:17 |
7 |
|
11. |
Ml. Brzotín |
7 |
2 |
0 |
5 |
21:23 |
6 |
|
12. |
Kovstav |
8 |
2 |
0 |
6 |
11:23 |
6 |
|
13. |
Jovice |
7 |
1 |
2 |
4 |
16:34 |
5 |
|
14. |
Gem. Poloma B |
8 |
1 |
0 |
7 |
8:34 |
3 |
Dohrávka - I. trieda
Brzotín - Lipovník 3:1 (1:0), góly: Ro. Znak 2 (1 z
Celý zápas Vyšnoslanci diktovali v Jablonove hru, aby nakoniec stratili tri body
Jablonov n/T – Vyšná Slaná 3:2 (2:2). Až v piatok 17. 9. 2010 sa dohrávalo 2. kolo 1tr. zápasom Jablonov n/T - Vyšnou Slanou, ktoré sa v normálnom čase nemohlo uskutočniť pre veľkú nepriazeň počasia. Hŕstka divákov videla rušné stretnutie. Hostia neprišli murovať, ale hrali na troch útočníkov. Už v 8.min sa ujali vedenia krásnou strelou z 20 metrov do horného rohu Liptaiho domácej brány. Domáci odpovedali hlavičkou Zajdoja a vyrovnali. V 24 min. hostia upravili stav zápasu na 1:2 a to po fatálnej chybe obrany domácich. Gól vsietil Kračun.V 31 min. domáci znovu vyrovnali a to peknou hlavičkou Zajdoa. Potom sa útoky striedali, ale ako domáci, tak aj hostia nevyužili svoje šance. Až v 80 min. sa domáci ujali vedenia, keď Stráma spoza obrancu prekvapil inak dobre chytajúceho brankára hostí Lindáka. Rozhodoval Július Gyenes, ktorý zápas veľmi dobre zvládol. Udelil spolu 3 žlté karty. Delegátom bol
Ladislav Székely.
TABUĽKA I. TRIEDY PO 6. KOLE
|
1. |
Dobšiná |
6 |
6 |
0 |
0 |
26:2 |
18 |
|
2. |
Kružná |
6 |
4 |
1 |
1 |
21:6 |
13 |
|
3. |
Krh. Dlhá Lúka |
6 |
4 |
1 |
1 |
18:7 |
13 |
|
4. |
Rudná |
6 |
4 |
0 |
2 |
29:9 |
12 |
|
5. |
Lipovník |
6 |
3 |
1 |
2 |
16:7 |
10 |
|
6. |
Plešivec |
6 |
3 |
0 |
3 |
7:23 |
9 |
|
7. |
Jablonov n/T |
6 |
2 |
2 |
2 |
12:14 |
8 |
|
8. |
Gem. Poloma |
6 |
2 |
2 |
2 |
8:15 |
8 |
|
9. |
Brzotín |
6 |
2 |
1 |
3 |
7:13 |
7 |
|
10. |
Dlhá Ves |
6 |
2 |
0 |
4 |
10:15 |
6 |
|
10. |
Honce |
6 |
2 |
0 |
4 |
10:15 |
6 |
|
12. |
Vyšná Slaná |
6 |
1 |
2 |
3 |
11:17 |
5 |
|
13. |
Betliar |
6 |
1 |
2 |
3 |
8:16 |
5 |
|
14. |
Vlachovo |
6 |
0 |
0 |
6 |
4:25 |
0 |
FUTBALOVÉ ZÁPASY ĎALŠIEHO KOLA
I. trieda - 7. kolo – 19.9.2010 o 15.00 hod.:Vlachovo – Dlhá Ves, Brzotín – Rudná, Kružná – Dobšiná, Vyšná Slaná – Plešivec, Betliar – Gemerská Poloma, Jablonov b/T – Honce, Lipovník – Krh. Dlhá Lúka.
II. trieda – 9. kolo – 19.9.2010 o 15.00 hod.: Drnava – voľno, Bohúňovo – Slavošovce, Ml. Brzotín – Čoltovo, Gem. Poloma B – Rakovnica - NEHRÁ SA!! Rakovnica vystúpila zo súťaže, Kečovo – Dedinky, Hrhov - Nižná Slaná, Rožň. Bystré – Pača, Jovice – Kovstav.
FOTO K. CSOBÁDIHO ZO ZÁPASU V BRZOTÍNE
{gallery}futbal/2011/brzo{/gallery}
{jcomments on}
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).