pokúšali tvoriť. Domáci však mohli udrieť ako prví, keď po rohu a trme - vrme vyškriabal Szaniszloovú hlavičku skvelým zákrokom Maté. Domácim obrancom zamotával hlavu Korintuš, keď ho odstavovali brániaci hráči častokrát iba za cenu faulu.
Našťastie pre domáceho brankára, ktorý zaskakoval za Dókuša, priame kopy boli z dostatočnej vzdialenosti. V strede poľa umne režírovali hru Prónayi a Čižmár. Vážnejšiu šancu si vytvorili až po polhodine hry keď center Čižmára skončil na brvne a Klinko už nedokázal zasunúť loptu za bránkovú čiaru.
O pár minút zamestnal agilný Hegedüs brankára, ktorý neudržal loptu, ale pozorný hlavný arbiter odpískal útočný faul. Na druhej strane pálil z dobrej pozície Kulik. Pred prestávkou zaujala iba akcia Szaniszla, ktorý sa uvoľnil v šestnástke súpera, ale po kontakte s Emödim avizoval faul.
Druhý polčas
mal podobný scenár ako prvý, hostia kombinovali, ale hlavne Čižmár bol vytláčaný na svoju polovicu. Vysoké lopty sklepával Szaniszló a čo prešlo to „odpratali“ do bezpečia Dorkin a Kovács. Domáci sa spoliehali na protiútoky vedené Kovácsom a Antonym. Vo výbornej šanci neuspel Švajko, ktorého odzbrojil Kovács Alexander. Hostia pritlačili domácich a po sérii rohov gól visel vo vzduchu.
Nedáš - dostaneš mohlo platiť i v tomto prípade, ale v 63. minúte po individuálnej akcii Antonyho rozhodca ukázal na biely bod. Hostia vycítili neistoty v radoch domácich a tak mohol byť hrdinom hráč Szaniszló, ktorý štyri sezóny pôsobil práve v mužstve Krh. Dlhej Lúky. 



Práve ale nerozhodnosť a možno poznanie spôsobilo to, že brankár hostí vystihol strelu.
Tento moment ešte viac postavil hostí na nohy, ktorí pritlačili domácich a opäť šťastena pomohla pri hlavičke Hegedüsa, keď opečiatkoval brvno a odrazená strela poskakovala v domácej šestnástke. Dorážku vykryli obrancovia. Z následného priameho kopu ohrozil bránu Čižmár, ale Hegedüs na šťastie pre domácich zabránil istému gólu. V závere opečiatkoval brvno na druhej strane Antony a tak sa konala spravodlivá deľba bodov.
Vyjadrenie Adriána Szaniszla: "Samozrejme, že som chcel penaltu premeniť, ale vôbec som sa necítil na to, nakoľko sme si to pred
zápasom nepovedali. Žiaľ, nenabral som odvahu kopnúť to pre mňa na netradičnú stranu. Všetko, čo som prezradil a poradil o súperovi pomohlo. Klinko, ani Čižmár sa k hre nedostali a Prónayi bol ďaleko od brány. S bodom sme spokojní, ale mohli sme mať i viac..., škoda."
Text: Štefan Tomášik
Fotografie: z albumu Bohúňovskí sokoli Berti Antony
































Tento zápas patril medzi ťahák piateho kola najvyššej okresnej futbalovej súťaže. Stretli sa v ňom dve z troch mužstiev, ktoré doposiaľ neprehrali. Obe mali po 10 bodov a len o skóre bola Krásnohorská Dlhá Lúka pred mužstvom, ktoré patrí v úvode novej sezóny k milým prekvapeniam. Pred zápasom v oboch tábory museli riešiť problémy so zostavami. Na domácej strane hlásil Demeter zranenie a Dókuš meškal kvôli neodkladným rodinným záležitostiam. Tréner hostí musel povolať z B mužstva Korintuša, nakoľko na poslednú chvíľu odcestovali obaja Rigovci do Francúzska, Motyku v bráne nahradil Maté. Mužstvá nastúpili v zostavách:
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-