Do druhého polčasu však vybehol úplne iný Lipovník. Rýchlejší, behavejší a priamočiarejší. Hneď na začiatku mal opäť šancu F. Emödi, ale z uhla už nevedel zakončiť. Po hodine hry sa však domáci konečne dočkali vytúženého vyrovnania. R. Szücs ml. sa predral za obranu hostí a zastaviť ho dokázali len faulom, a tak nasledovala penalta. Loptu na biely bod si postavil F. Emödi a s prehľadom vyrovnal. 1:1. Hostia už strácali sily a útoky na ich bránu sa čoraz viac množili. Zubkova strela sa ešte gólom neskončila, avšak o pár minút nato, po najkrajšej akcii zápasu sa už domáci mohli opäť radovať. Útok sa začal od posledného hráča Kaspera, ten posunul Dávidovi, ten ďalej na Zagibu, ktorý skvelou uličkou našiel F. Emödiho a zakončoval R. Szücs ml. 2:1. Čím ďalej, tým viac hostia nevládali a tým viac sa starali do rozhodcu. V 80. min. mali tiež komentáre na 3. gól domácich. Avšak Kelemen sa výborne vyhol ofsajdovej pasci, s loptou vošiel až pred bránu a ako na podnose ponúkol 2. gól R. Szücsovi ml. Na konci výsledok mohol byť ešte krajší pre domácich, ale Bollova strela opečiatkovala len brvno. Po dobrom druhom polčase si Lipovníčania zaslúžene zobrali všetky 3 body a na čele tabuľky si už vybudovali slušný 5 bodový náskok na Paču.
Zostava FK Lipovník: Dányi – Kasper, J. Dávid, R. Szücs st., Zagiba, Kelemen, Zupko, Lázár, F. Emödi, Bollo, R. Szücs ml.
Zostava Pače: Matej Zagiba - Cmorik, Pisár, Sústrik, Adam, Bubenčík, Liška, Žiga, Gulykás, Miloš Zagiba, Gajdoš.

































FK Lipovník – TJ Sokol Pača 3:1 (0:1). Góly: R.Szücs ml. 2, F. Emödi - Gajdoš. Lipovnícki diváci sa museli načakať až do 3. jarného kola, aby videli svojich miláčikov na domácej pôde v akcii. Po minulotýždňovom devastačnom víťazstve nad Kružnou čakal na lídra II. triedy ďalší silný súper. Hralo sa totižto o čelo tabuľky a súperom bola Pača, ktorá strácala 2 body na Lipovník. Zápas rozhodoval Molnár, na čiare s T. Gyenesom a K. Chomjakom. Domáci sa museli zaobísť bez J. Barcziho a A. Erdélyiho, a ďalšou zaujímavosťou bolo, že ani jedno mužstvo nemalo na striedačke žiadneho hráča. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a