FK Lipovník – TJ Sokol Pača 3:1 (0:1). Góly: R.Szücs ml. 2, F. Emödi - Gajdoš. Lipovnícki diváci sa museli načakať až do 3. jarného kola, aby videli svojich miláčikov na domácej pôde v akcii. Po minulotýždňovom devastačnom víťazstve nad Kružnou čakal na lídra II. triedy ďalší silný súper. Hralo sa totižto o čelo tabuľky a súperom bola Pača, ktorá strácala 2 body na Lipovník. Zápas rozhodoval Molnár, na čiare s T. Gyenesom a K. Chomjakom. Domáci sa museli zaobísť bez J. Barcziho a A. Erdélyiho, a ďalšou zaujímavosťou bolo, že ani jedno mužstvo nemalo na striedačke žiadneho hráča. Do druhého polčasu však vybehol úplne iný Lipovník. Rýchlejší, behavejší a priamočiarejší. Hneď na začiatku mal opäť šancu F. Emödi, ale z uhla už nevedel zakončiť. Po hodine hry sa však domáci konečne dočkali vytúženého vyrovnania. R. Szücs ml. sa predral za obranu hostí a zastaviť ho dokázali len faulom, a tak nasledovala penalta. Loptu na biely bod si postavil F. Emödi a s prehľadom vyrovnal. 1:1. Hostia už strácali sily a útoky na ich bránu sa čoraz viac množili. Zubkova strela sa ešte gólom neskončila, avšak o pár minút nato, po najkrajšej akcii zápasu sa už domáci mohli opäť radovať. Útok sa začal od posledného hráča Kaspera, ten posunul Dávidovi, ten ďalej na Zagibu, ktorý skvelou uličkou našiel F. Emödiho a zakončoval R. Szücs ml. 2:1. Čím ďalej, tým viac hostia nevládali a tým viac sa starali do rozhodcu. V 80. min. mali tiež komentáre na 3. gól domácich. Avšak Kelemen sa výborne vyhol ofsajdovej pasci, s loptou vošiel až pred bránu a ako na podnose ponúkol 2. gól R. Szücsovi ml. Na konci výsledok mohol byť ešte krajší pre domácich, ale Bollova strela opečiatkovala len brvno. Po dobrom druhom polčase si Lipovníčania zaslúžene zobrali všetky 3 body a na čele tabuľky si už vybudovali slušný 5 bodový náskok na Paču.
Zostava FK Lipovník: Dányi – Kasper, J. Dávid, R. Szücs st., Zagiba, Kelemen, Zupko, Lázár, F. Emödi, Bollo, R. Szücs ml.
Zostava Pače: Matej Zagiba - Cmorik, Pisár, Sústrik, Adam, Bubenčík, Liška, Žiga, Gulykás, Miloš Zagiba, Gajdoš.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.