v 20. minúte využili hostia a znížili zásluhou Karasa na 2:1. A to nebolo všetko. Hostia prevzali iniciatívu a celý prvý polčas už dominovali a len šťastiu a ich nedôrazu mohli domáci ďakovať, že stav ostal nezmenený. Polčas 2:1.
Druhý polčas bol už vyrovnanejší, domáci sa otriasli z tlaku Nižnej Slanej a hral sa medzišestnástkový futbal. Po hodine hry mal možnosť zvýšiť striedajúci Erdélyi, no jeho strela skončila len na konštrukcií brány. Ten istý hráč o pár minút na to vysunul R. Szucsa ml., ktorý obišiel brankára a z uhľa našiel lepšie postaveného Bolla, ktorý s prehľadom zvýšil na 3:1. Zdalo sa byť rozhodnuté. Hostia si vypracovali tiež možnosti, a keď už si aj mysleli, že uspejú, tak zakročil dobre pripravený brankár Dányi. V 83. minúte sa dočkal aj R. Szucs ml. keď peknou strelou zvýšil už na 4:1. Na konci zápasu ešte mohol zavŕšiť svoj hetrik Bollo, no jeho delovka skončila opäť len na konštrukcií brány.
Aj keď výsledok hovorí o rozdiely triedy medzi dvoma mužstvami, hral sa dobrý futbal z oboch strán a hostia v niektorých pasážach dominovali nad Lipovníkom.
Lipovník si po dnešnom výsledku upevnil v tabuľke svoje 1. miesto. Ašpirant na postup do I. triedy disponuje dobrou obrannou fázou vedenou skúsenými hráčmi na čele s Kasperom, keďže doteraz v súťaži inkasovali len 9 gólov. Na druhej strane navrátilci do lipovníckej zostavy, mladé esá Bollo (dlhodobé zranenie), R. Szucs ml. (hosťovanie v Drnave) a F. Emődi (hosťovanie v Krh. Dlhej Lúke) sa starajú o útočnú fázu, keďže v 4 jarných kolách z 13 vsietených gólov až 11 si pripísali práve oni a popridávali k nim aj nejaké asistencie.
Zostava Lipovníka: Dányi – Kasper, J. Dávid, R. Szucs st., Zagiba, Barczi, Zupko, G. Lázár, F. Emődi, R.Szucs ml., Bollo. Striedali Erdélyi a Németh.
Zostava Nižnej Slanej: Nemec - Schvarz, Karas, Prónai, Keršák, Boroš, Hlaváč, Junger, Valko, Gelda, Valentko. Striedal: Slovák.
Florian Emődi, zdroj: lipovnik.webnode.sk
Foto: Tamás Józsa
Lipovník sa pripravuje na postup do 1. triedy
Napísal(a) F. Emodi
FK Lipovník – Nižná Slaná 4:1 (2:1), góly: F. Emődi, Bollo 2, R. Szucs ml. V 18. kole II. triedy privítal líder z Lipovníka hráčov Nižnej Slanej, ktorí v posledných kolách zaznamenali vzostup formy a tak sa očakával dobrý zápas. Obe mužstvá spája kombinačný futbal a spojenie mladých a skúsených hráčov. Domácim chýbali hráči, ako Kerekes, alebo zranený Kelemen, avšak i tak mali na lavičke pripravených ešte dvoch hráčov. Zápas rozhodoval Šalamon. Hralo sa za pekného slnečného počasía a na kvalitne pripravenom ihrisku.
Začiatok zápasu ovládli domáci. Po prvých piatich minútach oťukávania si začali domáci vytvárať šance, no tá prvá ešte gólom neskončila. F. Emődi uvoľnil R. Szucsa ml., ten sa pohral s obrancom, no svoje sólo zakončil len strelou do žŕďky. O dve minúty si úlohy vymenili, R. Szucs ml. krásnym vysunutím dostal do šance F. Emődiho a ten poľahky otvoril skóre. 1:0. Neprešli ani 3 minúty a domáci sa mohli radovať druhýkrát. Peknou nahrávkou z obrany R. Szucs st. našiel Bolla a ten lobom cez brankára zvýšil už na 2:0. Každý si myslel, že po raketovom úvode príde pokoj na domáce kopačky, no opak bol pravdou. Lipovník sa uspokojil a strácal na koncentrácii, čo
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.