nespanikárili a pokračovali v koncentrovanom výkone a pokúšali sa o ďalšie útoky. Barczi si dobre rozumie s Lázárom a ten ho našiel aj v 40. minúte, avšak jeho lob zapadol až za bránku. Už sa zdalo, že na polčas sa pôjde za vedenia domácich, avšak dvoma gólmi do šatne hostia zmenili celý zápas. R.Szucs je v dobrom vzťahu so šťastenou, keď aj vďaka nej sa mu podarilo okabátiť súperovho brankára. 44. minúta R.Szucs ml. 1:1. Druhý úder prišiel o minútku, keď agilného Bolla faulovali a najlepší hráč hostí Barczi šikovne popod múrom poslal loptu do siete a dokonal tak obrat. Vďaka skvelému finišu sa podarilo dostať domácich na kolená a otočiť stav. Polčas 1:2.
Lipovník v Dobšinej potvrdil predpoklady favorita
Napísal(a) F. Emodi
Dobšiná B – Lipovník 1:3 (1:2). G: Majerík – R. Szucs ml., Barczi, Zupko. Bez kariet. Diváci: 50. Lipovníčania cestovali na zápas 22. kola II. triedy do Dobšinej, kde si zmerali sily s domácim B-čkom. Favoritom stretnutia mal byť líder z Lipovníka, avšak neľudské poveternostné podmienky veštili zaujímavý zápas. Pred zápasom sa odohral dorastenecký zápas a už aj tak rozmočený trávnik sa na druhý zápas dňa dostal do katastrofálneho stavu. Avšak boli to práve hostia, ktorí si vďaka svojim skúsenostiam lepšie rozložili sily a lepšie sa popasovali s podmienkami. Zápas rozhodoval Poťmák, na čiare s Gallom.
Hostia domácich nepustili takmer celý zápas do ničoho. Hralo sa väčšinou na jednu bránku, avšak hostia dlho hľadali recept na domáceho brankára Fajdeka. Prvú tutovku zahodil R. Szucs ml., ktorý šikovne preloboval brankára, no jeho lob bol taký razantný, že preletel aj nad brvnom. Krásny futbalový moment videli diváci v 15. minúte, keď Lázár z rohu našiel Barcziho a ten volejom prekrásne trafil, no Fajdek bol opäť proti. V 20. minúte dostali hostia lekciu z efektívnosti, keď jedinú šancu celého zápasu premenili na otvárací gól. Majerík poslal svojou hlavičkou domácich do vedenia. Hostia však
V druhom polčase už hostia kontrolovali priebeh. Dlho sa však nedarilo zvýšiť skóre. O strelu sa pokúšal Barczi, Bollo aj Zupko, ale neúspešne. Kombinácie hostí boli veľmi pekné a ďalej sa predierali k zvýšeniu skóre. Najväčšiu šancu mal R. Szucs ml., keď po Bollovej žrďke dorážal, ale ani na dvakrát neprekonal Fajdeka. Nakoniec poisťujúci gól vsietil Zupko, ktorý v 82. minúte vypálil z 20 metrov a Fajdek ani nezareagoval. 1:3. Konečný hvizd - Lipovník zaslúžene berie domov 3 body a upevnil si prvé miesto pred Pačou. Pokračovanie o týždeň doma proti Plešivcu.
Zostava domácich z Dobšinej B: Fajdek – Novotný, Barnák (K), Hutník, Martinko, Potočný, Záhoranský, Klausman, Majerík, Poliak, Delano – Baquero. Striedali Oravec a Dudra.
Zostava hostí z Lipovníka: Dányi – R.Szucs st., Zagiba, Erdélyi, Kasper, Barczi, Zupko, J. Dávid, Lázár, R. Szucs ml., Bollo. Striedal F. Emodi a Kelemen.
F.E.
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.































S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.