nespanikárili a pokračovali v koncentrovanom výkone a pokúšali sa o ďalšie útoky. Barczi si dobre rozumie s Lázárom a ten ho našiel aj v 40. minúte, avšak jeho lob zapadol až za bránku. Už sa zdalo, že na polčas sa pôjde za vedenia domácich, avšak dvoma gólmi do šatne hostia zmenili celý zápas. R.Szucs je v dobrom vzťahu so šťastenou, keď aj vďaka nej sa mu podarilo okabátiť súperovho brankára. 44. minúta R.Szucs ml. 1:1. Druhý úder prišiel o minútku, keď agilného Bolla faulovali a najlepší hráč hostí Barczi šikovne popod múrom poslal loptu do siete a dokonal tak obrat. Vďaka skvelému finišu sa podarilo dostať domácich na kolená a otočiť stav. Polčas 1:2.
nedeľa, 18 máj 2014 18:41
Lipovník v Dobšinej potvrdil predpoklady favorita
Napísal(a) F. Emodi
Dobšiná B – Lipovník 1:3 (1:2). G: Majerík – R. Szucs ml., Barczi, Zupko. Bez kariet. Diváci: 50. Lipovníčania cestovali na zápas 22. kola II. triedy do Dobšinej, kde si zmerali sily s domácim B-čkom. Favoritom stretnutia mal byť líder z Lipovníka, avšak neľudské poveternostné podmienky veštili zaujímavý zápas. Pred zápasom sa odohral dorastenecký zápas a už aj tak rozmočený trávnik sa na druhý zápas dňa dostal do katastrofálneho stavu. Avšak boli to práve hostia, ktorí si vďaka svojim skúsenostiam lepšie rozložili sily a lepšie sa popasovali s podmienkami. Zápas rozhodoval Poťmák, na čiare s Gallom.
Hostia domácich nepustili takmer celý zápas do ničoho. Hralo sa väčšinou na jednu bránku, avšak hostia dlho hľadali recept na domáceho brankára Fajdeka. Prvú tutovku zahodil R. Szucs ml., ktorý šikovne preloboval brankára, no jeho lob bol taký razantný, že preletel aj nad brvnom. Krásny futbalový moment videli diváci v 15. minúte, keď Lázár z rohu našiel Barcziho a ten volejom prekrásne trafil, no Fajdek bol opäť proti. V 20. minúte dostali hostia lekciu z efektívnosti, keď jedinú šancu celého zápasu premenili na otvárací gól. Majerík poslal svojou hlavičkou domácich do vedenia. Hostia však
V druhom polčase už hostia kontrolovali priebeh. Dlho sa však nedarilo zvýšiť skóre. O strelu sa pokúšal Barczi, Bollo aj Zupko, ale neúspešne. Kombinácie hostí boli veľmi pekné a ďalej sa predierali k zvýšeniu skóre. Najväčšiu šancu mal R. Szucs ml., keď po Bollovej žrďke dorážal, ale ani na dvakrát neprekonal Fajdeka. Nakoniec poisťujúci gól vsietil Zupko, ktorý v 82. minúte vypálil z 20 metrov a Fajdek ani nezareagoval. 1:3. Konečný hvizd - Lipovník zaslúžene berie domov 3 body a upevnil si prvé miesto pred Pačou. Pokračovanie o týždeň doma proti Plešivcu.
Zostava domácich z Dobšinej B: Fajdek – Novotný, Barnák (K), Hutník, Martinko, Potočný, Záhoranský, Klausman, Majerík, Poliak, Delano – Baquero. Striedali Oravec a Dudra.
Zostava hostí z Lipovníka: Dányi – R.Szucs st., Zagiba, Erdélyi, Kasper, Barczi, Zupko, J. Dávid, Lázár, R. Szucs ml., Bollo. Striedal F. Emodi a Kelemen.
F.E.
Zverejnené v
Futbal
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.