Sviatok sv. Márie Magdalény, patrónky obce Rakovnica sa spája aj so športovými podujatiami. Aj v nedeľu 24. júla 2011 tomu tak bolo. Doobeda bola svätá omša na Iváďove, Magdoléne, od 12.00 hod. na ihrisku TJ Rakovnica futbalový turnaj. Občanov obce, futbalových fanúšikov futbalový klub v Rakovnici pozval na futbalový turnaj – Memoriál Jána Hlaváča a Jána Kožára. Turnaja sa zúčastnili štyri mužstvá: TJ Baník Rakovnica, TJ Baník Rožňavské Bystré, TJ Sokol Rudná a TJ Družstevník Honce (všetky mužstvá sú v prílohe na fotografiách).Futbalová plocha bola perfektná. Počasie nebolo ideálne, ale hrať sa dalo primerane. I keď trúsil dáždik, divákov bolo neúrekom. O hráčov i divákov bolo komfortne postarané! Občerstvenie rôzneho druhu, výborný guláš mali všetci k dispozícii.
Jednotlivé zápasy ukázali na výbornú pripravenosť hráčov. Odhalili aj menej zohraté mužstvá a slabšiu prípravu.
Výsledky zápasov:
Rožňavské Bystré - Rudná 0:1, Rakovnica - Honce 3:5.
O 3. miesto Rožňavské Bystré - Rakovnica 3:0.
O 1. miesto Rudná - Honce 7:1
Konečné poradie v turnaji:
1. miesto - Rudná
2. miesto - Honce
3. miesto - Rožňavské Bystré
4. miesto - Rakovnica
Celý deň bol vydarený. Spokojní boli veriaci i futbaloví fanúšikovia. Zápasy mali svoju dynamiku. Prezradili verejné tajomstvo, a to, že v každom mužstve sa nájdu futbalové esá. Táto myšlienka už niekoľko rokov za sebou vŕta v hlavách futbalistov i manažérov. Otázka znie: Bude každý hrať na svojom piesočku, alebo sa vytvorí jedno silné, reprezentačné futbalové mužstvo, ktoré má šancu rýchleho postupu. Otázka nie je dostatočne aktivovaná, akútna. Budúcnosť ukáže, čo bude lepšie, ekonomickejšie, úspešnejšie, progresívnejšie. Dnes je dôležité to, že každá obec má svoj futbalový klub, svojich verných fanúšikov. Je to o zážitku z hry i keď o postupe sa hovoriť nedá. Je to o hrdosti na obec, tradíciu. Je to o športovom súperení, o výhre, realizácii aktívnych futbalistov, príprave novej futbalovej generácie.
Text a foto: Dr. Jozef Sabo
{gallery}sport/futbal/rakovnica/turnaj{/gallery}
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.