Futbalová plocha bola perfektná. Počasie nebolo ideálne, ale hrať sa dalo primerane. I keď trúsil dáždik, divákov bolo neúrekom. O hráčov i divákov bolo komfortne postarané! Občerstvenie rôzneho druhu, výborný guláš mali všetci k dispozícii.
Jednotlivé zápasy ukázali na výbornú pripravenosť hráčov. Odhalili aj menej zohraté mužstvá a slabšiu prípravu.
Výsledky zápasov:
Rožňavské Bystré - Rudná 0:1, Rakovnica - Honce 3:5.
O 3. miesto Rožňavské Bystré - Rakovnica 3:0.
O 1. miesto Rudná - Honce 7:1
Konečné poradie v turnaji:
1. miesto - Rudná
2. miesto - Honce
3. miesto - Rožňavské Bystré
4. miesto - Rakovnica
Celý deň bol vydarený. Spokojní boli veriaci i futbaloví fanúšikovia. Zápasy mali svoju dynamiku. Prezradili verejné tajomstvo, a to, že v každom mužstve sa nájdu futbalové esá. Táto myšlienka už niekoľko rokov za sebou vŕta v hlavách futbalistov i manažérov. Otázka znie: Bude každý hrať na svojom piesočku, alebo sa vytvorí jedno silné, reprezentačné futbalové mužstvo, ktoré má šancu rýchleho postupu. Otázka nie je dostatočne aktivovaná, akútna. Budúcnosť ukáže, čo bude lepšie, ekonomickejšie, úspešnejšie, progresívnejšie. Dnes je dôležité to, že každá obec má svoj futbalový klub, svojich verných fanúšikov. Je to o zážitku z hry i keď o postupe sa hovoriť nedá. Je to o hrdosti na obec, tradíciu. Je to o športovom súperení, o výhre, realizácii aktívnych futbalistov, príprave novej futbalovej generácie.
Text a foto: Dr. Jozef Sabo
{gallery}sport/futbal/rakovnica/turnaj{/gallery}

































Sviatok sv. Márie Magdalény, patrónky obce Rakovnica sa spája aj so športovými podujatiami. Aj v nedeľu 24. júla 2011 tomu tak bolo. Doobeda bola svätá omša na Iváďove, Magdoléne, od 12.00 hod. na ihrisku TJ Rakovnica futbalový turnaj. Občanov obce, futbalových fanúšikov futbalový klub v Rakovnici pozval na futbalový turnaj – Memoriál Jána Hlaváča a Jána Kožára. Turnaja sa zúčastnili štyri mužstvá: TJ Baník Rakovnica, TJ Baník Rožňavské Bystré, TJ Sokol Rudná a TJ Družstevník Honce (všetky mužstvá sú v prílohe na fotografiách).
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a