Cementár Turňa nad Bodvou - Tatran Betliar 2:0 (0:0). Góly: 47ʼ Marián Rebej (z pok. kopu) 1:0, 79ʼ Ladislav Bálint 2:0. Žltá karta: 90ʼ Florián Rohály (Turňa nad Bodvou). v 11. a 18. minúte mierili nepresne. Od 20. minúty prešla aktivita na kopačky domácich, ktorí boli fubalovejší a snažili sa o strenie úvodného gólu. V 29. minúte ho aj dosiahli, no ten rozhodcovia kvôli postaveniu mimo hry uznať nemohli. O minútu na to musel gólman domácich Rebej vyrážať na roh dobre umiestnenú strelu R. Kováča z priameho kopu. Domáci trafili prvýkrát priestor brány Tatrana až v 32. minúte. So strelou do stredu brány si ale Kelíšek bez problémov poradil. Do konca prvého polčasu sa hral potom medzišestnástkový futbal bez streleckých príležitostí na oboch stranách. V prvých 45 minútach tak boli diváci svedkami iba podpriemerného šiestoligového stretnutia, ktoré skončilo bezgólovou remízou.
Ani druhé dejstvo príliš futbalovej krásy neponúklo, no oproti tomu prvému bolo zaujímavejšie. Hneď v úvode polčasu sa domáci dostali do vedenia. Stalo sa to po faule hostí v pokutovom území a následnom premenení penalty. Betliarčania sa potom po peknej kombinačnej akcii ocitli v šanci, no Demeter Rebeja v bránke Turne neprekonal. V 52. minúte sa v šanci ocitli aj domáci, no jeden z ich hráčov hlavičkoval v dobrej pozícii nad. V 68. minúte mohli ísť domáci do dvojgólového vedenia. S dobre umiestnenou strelou k tyči si však Kelíšek s námahou poradil. Futbalisti Tatrana sa v ďalších minútach snažili o vyrovnanie. Ich snahu ale pribrzdila 79. minúta a chyba v ich zadných radoch, keď domáci L. Bálint, ktorý bol na ihrisku iba minútu zvýšil na 2:0. Hostia sa potom ešte snažili s výsledkom niečo urobiť, no do výraznejších šancí sa nedostávali a centrované lopty zbieral do svojich rúk výborne pozične chytajúci gólman Rebej. V závere sa skóre mohlo meniť na oboch stranách, no domáci hráč po samostatnej akcii mieril vedľa a L. Lörinca resp. Vargu na strane hostí v samom závere vychytal Rebej. Betliar tak v Turni nad Bodvou zopakoval navlas rovnaký výsledok ako v letnej príprave.
Autor: Ivan Tököly (fktatranbetliar.webnode.sk)
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.