Na Dedinkách sa v sobotu lovili pstruhy, v nedeľu sa strieľali góly do brány Čoltova Doporučený
Napísal(a) M. FrankoDedinky - Čoltovo 8:0 (6:0) - Góly: Novák
Domáci nastúpili v 6. kole II. triedy na štvrtý zápas sezóny doma. Úvod bol rozpačitý, prvých 10 minút viazla kombinácia, hra bola vyrovnaná. Boli to hostia z Čoltova, ktorí ako prví v zápase poslali strelu medzi žrďe po krídelnej akcii z autového vhadzovania. Od tohto momentu už Dedinčania zapli na vyšší prevodový stupeň a začali hrať svoju hru. Strední záložníci veľmi dobre zásobovali útok presnými kolmými nahrávkami, z čoho pramenilo veľa šancí a domácim to začalo sypať. Hostia nedokázali podržať loptu. Občas pohrozili protiútokmi s rýchlonohými
Do druhého polčasu nastupovali Dedinky s cieľom pokračovať v útočnom ťažení, čo sa im aj darilo. Obraz hry sa veľmi nezmenil oproti 1. polčasu. Domáci neustále búšili do hostí. V zápase mali k dispozícii niekoľko rohových kopov, ktoré P. Revay veľmi dobre „servíroval" hráčom, no skórovať zo štandardnej situácie im nebolo dnes súdené. Hostia mohli byť radi, že konečné skóre nebolo minimálne raz také vysoké. Sympatické na hráčoch Čoltova bolo hlavne to, že aj za nepriaznivého stavu podnikali nebezpečné brejky. Po dvoch takýchto útokoch musel hasiť brankár domácich Horváth, ktorý zoči voči čoltovským útočníkom uspel. Hostia zahrávali aj niekoľko rohov, no bezúspešne.
Domáci podali zodpovedný výkon a potvrdili svoje postavenie v tabuľke, potešili domácich fanúšikov, ktorí však očakávajú aj prvé body z ihriska súpera. Zápas viedol korektne hlavný rozhodca Uhrín s asistentom Poťmákom.
M. Franko
{jcomments on}





























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a