Drnava zvyšovala tlak a v 73. min. Fábián už mieril presne, Bukovič si pripísal asistenciu. 1:2. Slavošovce čakalo pekelných 15 minút. V 80. min. Emödi potiahol loptu na ľavej strane a jeho lopta trafila brvno takisto, ako aj včera v zápase dorastu. Orbán bol ďalším, ktorý trafil brvno, z piatich metrov nedokázal skórovať. Päť centimetrov širokú konštrukciu brány bolo v dnešnom zápase pre Drnavu ľahšie trafiť, ako veľký priestor brány. Slavošovce sú prvým tímom, ktorý pripravili Drnavu o všetky tri body v jednom zápase. Nevadí! Hlavu hore, stále je náskok dvojciferný, kvôli jednej prehre sa ešte svet nezrútil.
Zostava Drnavy: Zakhar - Búlik, R. Kovács, Bukovič, Petro - F. Emödi, Mázik, Fábián, Szöcs - F. Kovács, Orbán, striedal: Šoltés.
HCKošice_19
Ostatné výsledky 23. kola: Hrhov - Pača 3:2 (2:0). Domáci odohrali ešte v sobotu dobrý a vyrovnaný zápas. Vyhrávali už 3:0, ale súper sa nevzdával a v druhom polčase sa mu podarilo poriadne skomplikovať domácim zápas.
Bohúňovo – Čoltovo 3:0, Rožňavské Bystré - Kovstav 8:4, Kečovo - Nižná Slaná 4:1, Gemerská Poloma B - Dedinky 0:19.
TABUĽKA ODVETNEJ ČASTI SÚŤAŽE II. TRIEDY 2010-2011
Poradie najlepších strelcov II. triedy MO Rožňava po 23. kole: 38 gólov - J. Urban (Rožňavské Bystré), 28 gólov - Ľ. Gajdoš (Pača), 25 gólov - M. Mázik (Drnava), 20 gólov - T. Novák (Dedinky), 19 gólov - G. Zoller (Kečovo), 18 gólov - F. Kovács (Drnava), 17 gólov - M. Balco, O. Varga (obaja Slavošovce), 14 gólov - G. Veverica (Hrhov), 13 gólov - R. Lőrinc (Kečovo), 12 gólov - L. Grulyó (Hrhov), J. Váradi (Bohúňovo), P. Minčík (Rožň. Bystré), R. Orbán (Drnava), P. Cangár (Nižná Slaná), 11 gólov - M. Dunka (Hrhov), F. Čapó (Rožň. Bystré), 10 gólov - D. Dunka (Hrhov), L. Fabián (Drnava), Š. Széplaky (Čoltovo), atď
I. TRIEDA OKRESU ROŽŇAVA
Výsledky 20. kola I. TRIEDY: Dlhá Ves - Vlachovo 4:1, Rudná - Brzotín 1:1, Dobšiná - Kružná 6:0, Plešivec - Vyšná Slaná 0:1, Gemerská Poloma - Betliar 1:0, Honce - Jablonov n/T 2:0, Krh. Dlhá Lúka - Lipovník 0:1.
TABUĽKA I. TRIEDY OBFZ ROŽŇAVA PO 20. KOLE
|
1. |
Lipovník |
20 |
15 |
3 |
2 |
56:17 |
48 |
|
2. |
Dobšiná |
20 |
13 |
5 |
2 |
63:16 |
44 |
|
3. |
Gem. Poloma |
20 |
11 |
4 |
5 |
36:29 |
37 |
|
4. |
Rudná |
20 |
10 |
5 |
5 |
56:31 |
35 |
|
5. |
Krh. Dlhá Lúka |
20 |
11 |
2 |
7 |
46:31 |
35 |
|
6. |
Kružná |
20 |
11 |
1 |
8 |
62:38 |
34 |
|
7. |
Jablonov n/T |
20 |
9 |
4 |
7 |
36:33 |
31 |
|
8. |
Vyšná Slaná |
20 |
7 |
7 |
6 |
37:38 |
28 |
|
9. |
Brzotín |
20 |
7 |
5 |
8 |
29:41 |
26 |
|
10. |
Dlhá Ves |
20 |
7 |
3 |
10 |
38:38 |
24 |
|
10. |
Betliar |
20 |
5 |
6 |
9 |
19:35 |
21 |
|
12. |
Plešivec |
20 |
4 |
1 |
15 |
19:66 |
13 |
|
13. |
Vlachovo |
20 |
4 |
0 |
15 |
21:65 |
12 |
|
14. |
Honce |
20 |
3 |
0 |
17 |
16:55 |
9 |
NASLEDUJÚCE KOLO I. TRIEDY:
Krh. Dlhá Lúka – Dlhá Ves, Lipovník – Honce, Jablonov n/T. – Gemerská Poloma, Betliar – Plešivec, Vyšná Slaná – Dobšiná, Kružná – Rudná, Brzotín – Vlachovo.
{jcomments on}































S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.