Drnava zvyšovala tlak a v 73. min. Fábián už mieril presne, Bukovič si pripísal asistenciu. 1:2. Slavošovce čakalo pekelných 15 minút. V 80. min. Emödi potiahol loptu na ľavej strane a jeho lopta trafila brvno takisto, ako aj včera v zápase dorastu. Orbán bol ďalším, ktorý trafil brvno, z piatich metrov nedokázal skórovať. Päť centimetrov širokú konštrukciu brány bolo v dnešnom zápase pre Drnavu ľahšie trafiť, ako veľký priestor brány. Slavošovce sú prvým tímom, ktorý pripravili Drnavu o všetky tri body v jednom zápase. Nevadí! Hlavu hore, stále je náskok dvojciferný, kvôli jednej prehre sa ešte svet nezrútil.
Zostava Drnavy: Zakhar - Búlik, R. Kovács, Bukovič, Petro - F. Emödi, Mázik, Fábián, Szöcs - F. Kovács, Orbán, striedal: Šoltés.
HCKošice_19
Ostatné výsledky 23. kola: Hrhov - Pača 3:2 (2:0). Domáci odohrali ešte v sobotu dobrý a vyrovnaný zápas. Vyhrávali už 3:0, ale súper sa nevzdával a v druhom polčase sa mu podarilo poriadne skomplikovať domácim zápas.
Bohúňovo – Čoltovo 3:0, Rožňavské Bystré - Kovstav 8:4, Kečovo - Nižná Slaná 4:1, Gemerská Poloma B - Dedinky 0:19.
TABUĽKA ODVETNEJ ČASTI SÚŤAŽE II. TRIEDY 2010-2011
Poradie najlepších strelcov II. triedy MO Rožňava po 23. kole: 38 gólov - J. Urban (Rožňavské Bystré), 28 gólov - Ľ. Gajdoš (Pača), 25 gólov - M. Mázik (Drnava), 20 gólov - T. Novák (Dedinky), 19 gólov - G. Zoller (Kečovo), 18 gólov - F. Kovács (Drnava), 17 gólov - M. Balco, O. Varga (obaja Slavošovce), 14 gólov - G. Veverica (Hrhov), 13 gólov - R. Lőrinc (Kečovo), 12 gólov - L. Grulyó (Hrhov), J. Váradi (Bohúňovo), P. Minčík (Rožň. Bystré), R. Orbán (Drnava), P. Cangár (Nižná Slaná), 11 gólov - M. Dunka (Hrhov), F. Čapó (Rožň. Bystré), 10 gólov - D. Dunka (Hrhov), L. Fabián (Drnava), Š. Széplaky (Čoltovo), atď
I. TRIEDA OKRESU ROŽŇAVA
Výsledky 20. kola I. TRIEDY: Dlhá Ves - Vlachovo 4:1, Rudná - Brzotín 1:1, Dobšiná - Kružná 6:0, Plešivec - Vyšná Slaná 0:1, Gemerská Poloma - Betliar 1:0, Honce - Jablonov n/T 2:0, Krh. Dlhá Lúka - Lipovník 0:1.
TABUĽKA I. TRIEDY OBFZ ROŽŇAVA PO 20. KOLE
|
1. |
Lipovník |
20 |
15 |
3 |
2 |
56:17 |
48 |
|
2. |
Dobšiná |
20 |
13 |
5 |
2 |
63:16 |
44 |
|
3. |
Gem. Poloma |
20 |
11 |
4 |
5 |
36:29 |
37 |
|
4. |
Rudná |
20 |
10 |
5 |
5 |
56:31 |
35 |
|
5. |
Krh. Dlhá Lúka |
20 |
11 |
2 |
7 |
46:31 |
35 |
|
6. |
Kružná |
20 |
11 |
1 |
8 |
62:38 |
34 |
|
7. |
Jablonov n/T |
20 |
9 |
4 |
7 |
36:33 |
31 |
|
8. |
Vyšná Slaná |
20 |
7 |
7 |
6 |
37:38 |
28 |
|
9. |
Brzotín |
20 |
7 |
5 |
8 |
29:41 |
26 |
|
10. |
Dlhá Ves |
20 |
7 |
3 |
10 |
38:38 |
24 |
|
10. |
Betliar |
20 |
5 |
6 |
9 |
19:35 |
21 |
|
12. |
Plešivec |
20 |
4 |
1 |
15 |
19:66 |
13 |
|
13. |
Vlachovo |
20 |
4 |
0 |
15 |
21:65 |
12 |
|
14. |
Honce |
20 |
3 |
0 |
17 |
16:55 |
9 |
NASLEDUJÚCE KOLO I. TRIEDY:
Krh. Dlhá Lúka – Dlhá Ves, Lipovník – Honce, Jablonov n/T. – Gemerská Poloma, Betliar – Plešivec, Vyšná Slaná – Dobšiná, Kružná – Rudná, Brzotín – Vlachovo.
{jcomments on}
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.