Futbalové zápasy II. triedy sú najmä v odvetnej časti dosť otupené a strácajú akýsi vyšší náboj. V každom kole totiž nehrajú podľa rozlosovania tri mužstvá, čo narúša aj rymus nielen pre háčov, ale aj pre divákov. Ochudobňuje to i futbalové dianie na vidieku. Aj tabuľka sa musela niekoľkokrát prestavovať kvôli vystúpeniu dvoch družstiev zo súťaže. Najpr to bola ešte na jeseň Rakovnica a niekoľko kôl pred ukončením ročníka aj rezerva Gemerskej Polomy. Preto v tomto kole stáli bez zápasu hráči Kovstavu, Kečova a Čoltova. Nepáči sa nám ani neodôvodnené nepotrestanie niektorých hráčov, ktorí boli vylúčení v zápasoch, hoci ich priestupok bol zapísaný aj v úradnej správe ObFZ. Pozrime sa na niektoré výsledky kola: Bohúňovo – Drnava 2:2. Podľa postavenia v tabuľke šlo v 25. kole II. triedy MO Rožňava o najdôležitejší zápas. Tomu zodpovedal aj priebeh zápasu, ktorý bol od začiatku bojovný a svojou úrovňou predčil i niektoré zápasy vyššej triedy. Lepšie sa začalo dariť hosťom, ktorí si vybojovali dvojgólový náskok, ale domáci sa nevzdávali a najmä v druhom polčase mali viac z hry. Zápas vyrovnali aj gólovo a potom hoci sa obidve mužstvá snažili strhnúť výsledok na svoju stranu, nakoniec sa skončil zmierlivo remízou. S výsledkom i predvedenou hrou obidve mužstvá boli spokojné. Najmä domáci, pretože záver zápasu dohrávali bez svojho vylúčeného hráča, ale výsledok už rozumnou hrou ustrážili.
Jovice – Pača 1:3. Domáci nastúpili v zápase proti geografickým susedom iba jedenásti, aj to iba preto, lebo jeden z hráčov sa akurát vrátil z prác v Trnave. Pačania potvrdili favorita zápasu a po nerozhodnom polčase nakoniec v závere strhli víťazstvo na svoju stranu. Rožňavské Bystré – Nižná Slaná 5:2. Všetkých 5 gólov za domácich vsietil vedúci strelec súťaže Janko Urban.
Ostatné výsledky: Hrhov – Dedinky 2:1, Ml. Brzotín – Slavošovce 0:8.
TABUĽKA II. TRIEDY PO 25. KOLE
|
1. |
Drnava |
20 |
17 |
2 |
1 |
90:19 |
53 |
|
2. |
Slavošovce |
20 |
15 |
0 |
5 |
73:32 |
45 |
|
3. |
Rožň. Bystré |
20 |
14 |
2 |
4 |
75:46 |
44 |
|
4. |
Hrhov |
20 |
13 |
0 |
7 |
70:44 |
39 |
|
5. |
Bohúňovo |
21 |
11 |
5 |
5 |
49:29 |
38 |
|
6. |
Pača |
21 |
12 |
1 |
8 |
63:34 |
37 |
|
7. |
Čoltovo |
19 |
7 |
3 |
9 |
37:46 |
24 |
|
8. |
Kečovo |
19 |
6 |
5 |
8 |
42:49 |
23 |
|
9. |
Dedinky |
19 |
6 |
5 |
8 |
36:50 |
23 |
|
10. |
Nižná Slaná |
20 |
5 |
1 |
14 |
39:73 |
16 |
|
11. |
Ml. Brzotín |
21 |
4 |
2 |
15 |
30:77 |
14 |
|
12. |
Jovice |
20 |
3 |
3 |
14 |
28:79 |
12 |
|
13. |
Kovstav |
20 |
2 |
1 |
17 |
26:80 |
7 |
NALEDUJÚCE KOLO:
Bohúňovo, Hrhov a Slavošovce majú voľno, Drnava - Ml. Brzotín, Čoltovo - Kečovo, Dedinky - Rožň. Bystré, Nižná Slaná - Jovice, Pača - Kovstav.
I. TRIEDA - 22. KOLO:
Plešivec - Jablonov nad Turňou 4:0, polčas 2:0. V 22. kole I. triedy vo futbale sa v Plešivci zrodilo veľké prekvapenie, nakoľko domáci hráči na jar ešte nevyhrali a teraz im to vyšlo. Favorizovaní hostia začali ležérne, akoby čakali, že tu ľahko vyhrajú. Ale domáci hrali bojovne a nevedeli, čo je to stratená lopta. V druhom polčase hostia pridali, ale domáci krásnymi strelami už nepustili víťazstvo z rúk. Skórovali: Laven,Volčko, Tomi a Lörincz. Pred 80 divákmi dobre rozhodoval Iglai. Tréner hostí pán Páll Balázs: „Bol to náš najslabší výkon. Viac nemám k tomu čo dodať.“ Tréner domáceho mužstva pán Ször: „Veľmi nás teší víťazstvo. Boli sme bojovnejší a zaslúžili sme si tri body.“
L. Székely
Výsledky 22. kola: Dlhá Ves - Brzotín 9:2, Vlachovo - Kružná 5:2, Rudná - Vyšná Slaná 1:1, Dobšiná - Betliar 1:0, Plešivec - Jablonov n/T 4:0, Gemerská Poloma - Lipovník 1:6, Krh. Dlhá Lúka - Honce 2:2.
TABUĽKA I. TRIEDY PO 22. KOLE
|
1. |
Lipovník |
22 |
16 |
4 |
2 |
64:19 |
52 |
|
2. |
Dobšiná |
22 |
15 |
5 |
2 |
68:17 |
50 |
|
3. |
Rudná |
22 |
11 |
6 |
5 |
62:33 |
39 |
|
4. |
Krh. Dlhá Lúka |
22 |
12 |
3 |
7 |
52:34 |
39 |
|
5. |
Gem. Poloma |
22 |
11 |
4 |
7 |
38:41 |
37 |
|
6. |
Kružná |
22 |
11 |
1 |
10 |
62:46 |
34 |
|
7. |
Jablonov n/T |
22 |
10 |
4 |
8 |
41:37 |
34 |
|
8. |
Brzotín |
22 |
8 |
5 |
9 |
32:49 |
29 |
|
9. |
Vyšná Slaná |
22 |
7 |
8 |
7 |
39:43 |
29 |
|
10. |
Dlhá Ves |
22 |
8 |
3 |
11 |
48:44 |
27 |
|
10. |
Betliar |
22 |
6 |
6 |
10 |
26:37 |
24 |
|
12. |
Plešivec |
22 |
5 |
1 |
16 |
23:73 |
16 |
|
13. |
Vlachovo |
22 |
5 |
0 |
17 |
28:70 |
15 |
|
14. |
Honce |
22 |
3 |
2 |
17 |
19:58 |
11 |
NASLEDUJÚCE KOLO:
Honce - Dlhá Ves, Krh. Dlhá Lúka - Gemerská Pooma, Lipovník - Plešivec, Jablonov n/T - Dobšiná, Betliar - Rudná, Vyšná Slaná - Vlachovo, Kružná - Brzotín.
FUTBALOVÝM OBJEKTÍVOM PEŤA URBANA ZÁPAS ROŽŇAVSKÉ BYSTRÉ - NIŽNÁ SLANÁ 5:2
{gallery}futbal/2011/25{/gallery}
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.