Futbalové zápasy II. triedy sú najmä v odvetnej časti dosť otupené a strácajú akýsi vyšší náboj. V každom kole totiž nehrajú podľa rozlosovania tri mužstvá, čo narúša aj rymus nielen pre háčov, ale aj pre divákov. Ochudobňuje to i futbalové dianie na vidieku. Aj tabuľka sa musela niekoľkokrát prestavovať kvôli vystúpeniu dvoch družstiev zo súťaže. Najpr to bola ešte na jeseň Rakovnica a niekoľko kôl pred ukončením ročníka aj rezerva Gemerskej Polomy. Preto v tomto kole stáli bez zápasu hráči Kovstavu, Kečova a Čoltova. Nepáči sa nám ani neodôvodnené nepotrestanie niektorých hráčov, ktorí boli vylúčení v zápasoch, hoci ich priestupok bol zapísaný aj v úradnej správe ObFZ. Pozrime sa na niektoré výsledky kola: Bohúňovo – Drnava 2:2. Podľa postavenia v tabuľke šlo v 25. kole II. triedy MO Rožňava o najdôležitejší zápas. Tomu zodpovedal aj priebeh zápasu, ktorý bol od začiatku bojovný a svojou úrovňou predčil i niektoré zápasy vyššej triedy. Lepšie sa začalo dariť hosťom, ktorí si vybojovali dvojgólový náskok, ale domáci sa nevzdávali a najmä v druhom polčase mali viac z hry. Zápas vyrovnali aj gólovo a potom hoci sa obidve mužstvá snažili strhnúť výsledok na svoju stranu, nakoniec sa skončil zmierlivo remízou. S výsledkom i predvedenou hrou obidve mužstvá boli spokojné. Najmä domáci, pretože záver zápasu dohrávali bez svojho vylúčeného hráča, ale výsledok už rozumnou hrou ustrážili.
Jovice – Pača 1:3. Domáci nastúpili v zápase proti geografickým susedom iba jedenásti, aj to iba preto, lebo jeden z hráčov sa akurát vrátil z prác v Trnave. Pačania potvrdili favorita zápasu a po nerozhodnom polčase nakoniec v závere strhli víťazstvo na svoju stranu. Rožňavské Bystré – Nižná Slaná 5:2. Všetkých 5 gólov za domácich vsietil vedúci strelec súťaže Janko Urban.
Ostatné výsledky: Hrhov – Dedinky 2:1, Ml. Brzotín – Slavošovce 0:8.
TABUĽKA II. TRIEDY PO 25. KOLE
|
1. |
Drnava |
20 |
17 |
2 |
1 |
90:19 |
53 |
|
2. |
Slavošovce |
20 |
15 |
0 |
5 |
73:32 |
45 |
|
3. |
Rožň. Bystré |
20 |
14 |
2 |
4 |
75:46 |
44 |
|
4. |
Hrhov |
20 |
13 |
0 |
7 |
70:44 |
39 |
|
5. |
Bohúňovo |
21 |
11 |
5 |
5 |
49:29 |
38 |
|
6. |
Pača |
21 |
12 |
1 |
8 |
63:34 |
37 |
|
7. |
Čoltovo |
19 |
7 |
3 |
9 |
37:46 |
24 |
|
8. |
Kečovo |
19 |
6 |
5 |
8 |
42:49 |
23 |
|
9. |
Dedinky |
19 |
6 |
5 |
8 |
36:50 |
23 |
|
10. |
Nižná Slaná |
20 |
5 |
1 |
14 |
39:73 |
16 |
|
11. |
Ml. Brzotín |
21 |
4 |
2 |
15 |
30:77 |
14 |
|
12. |
Jovice |
20 |
3 |
3 |
14 |
28:79 |
12 |
|
13. |
Kovstav |
20 |
2 |
1 |
17 |
26:80 |
7 |
NALEDUJÚCE KOLO:
Bohúňovo, Hrhov a Slavošovce majú voľno, Drnava - Ml. Brzotín, Čoltovo - Kečovo, Dedinky - Rožň. Bystré, Nižná Slaná - Jovice, Pača - Kovstav.
I. TRIEDA - 22. KOLO:
Plešivec - Jablonov nad Turňou 4:0, polčas 2:0. V 22. kole I. triedy vo futbale sa v Plešivci zrodilo veľké prekvapenie, nakoľko domáci hráči na jar ešte nevyhrali a teraz im to vyšlo. Favorizovaní hostia začali ležérne, akoby čakali, že tu ľahko vyhrajú. Ale domáci hrali bojovne a nevedeli, čo je to stratená lopta. V druhom polčase hostia pridali, ale domáci krásnymi strelami už nepustili víťazstvo z rúk. Skórovali: Laven,Volčko, Tomi a Lörincz. Pred 80 divákmi dobre rozhodoval Iglai. Tréner hostí pán Páll Balázs: „Bol to náš najslabší výkon. Viac nemám k tomu čo dodať.“ Tréner domáceho mužstva pán Ször: „Veľmi nás teší víťazstvo. Boli sme bojovnejší a zaslúžili sme si tri body.“
L. Székely
Výsledky 22. kola: Dlhá Ves - Brzotín 9:2, Vlachovo - Kružná 5:2, Rudná - Vyšná Slaná 1:1, Dobšiná - Betliar 1:0, Plešivec - Jablonov n/T 4:0, Gemerská Poloma - Lipovník 1:6, Krh. Dlhá Lúka - Honce 2:2.
TABUĽKA I. TRIEDY PO 22. KOLE
|
1. |
Lipovník |
22 |
16 |
4 |
2 |
64:19 |
52 |
|
2. |
Dobšiná |
22 |
15 |
5 |
2 |
68:17 |
50 |
|
3. |
Rudná |
22 |
11 |
6 |
5 |
62:33 |
39 |
|
4. |
Krh. Dlhá Lúka |
22 |
12 |
3 |
7 |
52:34 |
39 |
|
5. |
Gem. Poloma |
22 |
11 |
4 |
7 |
38:41 |
37 |
|
6. |
Kružná |
22 |
11 |
1 |
10 |
62:46 |
34 |
|
7. |
Jablonov n/T |
22 |
10 |
4 |
8 |
41:37 |
34 |
|
8. |
Brzotín |
22 |
8 |
5 |
9 |
32:49 |
29 |
|
9. |
Vyšná Slaná |
22 |
7 |
8 |
7 |
39:43 |
29 |
|
10. |
Dlhá Ves |
22 |
8 |
3 |
11 |
48:44 |
27 |
|
10. |
Betliar |
22 |
6 |
6 |
10 |
26:37 |
24 |
|
12. |
Plešivec |
22 |
5 |
1 |
16 |
23:73 |
16 |
|
13. |
Vlachovo |
22 |
5 |
0 |
17 |
28:70 |
15 |
|
14. |
Honce |
22 |
3 |
2 |
17 |
19:58 |
11 |
NASLEDUJÚCE KOLO:
Honce - Dlhá Ves, Krh. Dlhá Lúka - Gemerská Pooma, Lipovník - Plešivec, Jablonov n/T - Dobšiná, Betliar - Rudná, Vyšná Slaná - Vlachovo, Kružná - Brzotín.
FUTBALOVÝM OBJEKTÍVOM PEŤA URBANA ZÁPAS ROŽŇAVSKÉ BYSTRÉ - NIŽNÁ SLANÁ 5:2
{gallery}futbal/2011/25{/gallery}
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).