Futbalisti Baník Nižná Slaná začala hrať v II. triede od sezóny 2005/2006. Káder prechádzal zmenami. Dvakrát mužstvo bojovalo o postup, ale neúspešne. Po štyroch rokoch, kedy sa mužstvo pohybovalo v strede tabuľky prišla sezóna, kedy mužstvo opäť bojovalo o postup a tentokrát bolo úspešné. O účinkovaní mužstva v sezóne 2014/2015 sa dočítame v článku od spolupracovníka Štefana Tomášika. Okrem tradičných štatistík doplnil štatistiku o dochádzke hráčov na zápasy, nechýbajú výsledky, tabuľky a strelci.
Výraznú zásluhu na strelených góloch mal Valko, ktorý na jeseň strelil 12 gólov. Strelecky sa oproti predošlým sezónam viac darilo aj G. Keršákovi.
Pred jarnou časťou doplnili káder štyria noví hráči, z kádra neodišiel nikto. V prvom kole mužstvo prehralo v Rakovnici. Po slabšom prvom polčase zlepšeným výkonom po zmene strán zvíťazilo nad rezervou Krh. Dlhej Lúky. V súboji s Kružnou tesne podľahlo. Pači vrátilo prehru z jesennej časti. V Plešivci vďaka gólom Keršáka a Cangára zvíťazilo. V ďalšom kole zvíťazilo iba za zeleným stolom, keďže súper z Kečova nepricestoval. Rovnako to bolo aj v poslednom kole. V 19. kole zvíťazilo v Joviciach iba o gól. V nasledujúcom kole zdolalo vysoko Brzotín, a to ešte pokutový kop nevyužil Valko. V Gemerskej Hôrke s rezervou piatoligistu zvíťazilo vďaka rýchlemu gólu Olexu, ktorého strelecky doplnil Cangár.
Výsledky Nižnej Slanej v jednotlivých kolách II. triedy v ročníku 2014/2015:
|
1. kolo N. Slaná – Rakovnica 4:2 O. Junger, Valko, Keršák, Prónai, žk: Schvarz, Prónai 5. kolo voľno 6. kolo N. Slaná – Plešivec 2:1 Keršák, Valko, žk: Prónai 11. kolo Čoltovo – N. Slaná 0:5 Valko 2, Kašai 2, Keršák, žk: Kašai |
12. kolo Rakovnica – N. Slaná 2:0 žk: Karas, čk: Schvarz |
V jesennej časti Nižnú Slanú reprezentovali: Roman Nemec, Arne Janco - Gejza Valentko, Miroslav Prónai, Miloš Schvarz, Vladimír Karas, Vladimír Hlaváč, Miroslav Maťo, Ondrej Junger, Pavel Kašai, Viktor Mihálik, Branislav Olexa, Peter Kuchta, Gustáv Keršák, Dušan Valko, Miroslav Ambróz, Slavomír Sabadoš, Miloslav Ďurán, Marek Boroš, Stanislav Slovák, Juraj Cangár, Ján Junger,
tréneri: Milan Petergáč, Gustáv Keršák.
Prišli: Viktor Mihalík, Pavel Kašai, Branislav Olexa, Peter Kuchta, Slavomír Sabadoš, Miloslav Ďurán, Arne Janco
Odišli: Ján Gelda, Kamil Ivanko, Ladislav Gemerský
V jarnej časti Nižnú Slanú reprezentovali: Roman Nemec, Arne Janco - Miroslav Prónai, Miloš Schvarz, Vladimír Karas, Miroslav Maťo, Ondrej Junger, Pavel Kašai, Viktor Mihálik, Branislav Olexa, Peter Kuchta, Gustáv Keršák, Dušan Valko, Miroslav Ambróz, Slavomír Sabadoš, Miloslav Ďurán, Marek Boroš, Stanislav Slovák, Juraj Cangár, Ján Junger, Libor Urban, Ján Kolesár, Roman Kolesár, Adrián Bodnár
tréneri: Milan Petergáč, Gustáv Keršák.
Prišli: Libor Urban, Ján Kolesár, Roman Kolesár, Adrián Bodnár.
|
Strelci v jesennej časti: 12 gólov: Valko
|
Strelci v jarnej časti
5 gólov: Keršák, Cangár
|
Celkové poradie strelcov 16 gólov Valko |
Rýchle góly v jarnej časti
2 min. Olexa
3 min. Roman Kolesár
NAJ
Najviac gólov strelil Valko
Najvyššiu domácu výhru zaznamenalo mužstvo s Ml. Brzotínom
Najvyššiu výhru vonku zaznamenalo mužstvo v Čoltove
KARTY
Oproti minulej sezóne malo mužstvo viac vylúčených. V tomto ročníku boli vylúčení: Nemec, Schvarz a Karas.
Dochádzka hráčov na zápasy - príloha
Štefan Tomášik
Fotografie: Martin Gazdík
[cincopa AENAaps0srmf]
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.