poradil. Prvú šancu Bystranov mal Tomko, keď sa dostal k lopte po výkope Koncza, no jeho strelu po zemi brankár Drnavy chytil. O minútu nato sa Tomko opäť sám dostal pred brankára, no jeho tutovku brankár vyrazil. V 37. minúte vyšiel hosťom priamy kop. Bulíkova skákavá strela popri múru skončila za Konczovým chrbátom 0:1. V 43 minúte strela Jána Gonosa šla len popri bráne. Loptu na strelu mu dobre hlavou pripravil Urban. V 45. minúte mal obrovskú šancu Tomko, obišiel aj brankára, no kým si loptu pripravil k zakončeniu, obranca hostí mu ju stihol zblokovať.
Druhý polčas začali Bystrania o niečo odvážnejšie a výsledok sa dostavil v 60. minúte. Po centri Tomka Urban hlavou pod brvno vyrovnával na 1:1. Od týchto chvíľ hrali Drnavčania už iba deviati, lebo sa im zranil hráč. Remíza však trvala iba minútu a hostia po rohovom kope zvýšili, keď sa hlavičkou presadil Rencsok medzi piatimi obrancami domácich. 1:2. V 64. minúte, keď už Bystrania mali prevahu, Fábian hlavičkoval na brvno. V 76. minúte Krága krížnym centrom našiel voľného Tomka, ktorý už tentokrát nezaváhal a zrovnal stav na 2:2. V 80. minúte po centrovanej lopte do 16-ky Jarom Gallom, Urban dotlačil skákajúcu loptu pred brankárom až do brány. 3:2. Napriek tomu, že ani v tomto zápase Bystrania herne neoslnili, tri cenné body si už nedali vziať. Pred 100 divákmi rozhodoval Macko.
Zostava Rožňavského Bystrého: Koncz, Dorkin, Kuchta, Fábian, Krága, Jaro Gallo, Ján Gallo, Gonos, Urban ml., Minčík, Tomko. Striedal Galata, Máťaš ml.
Miloš LENG
TABUĽKA I. TRIEDY Z DOTERAZ ODOHRANÝCH DOMÁCICH ZÁPASOV:

{jcomments on}































Rožňavské Bystré – Drnava 3:2 (0:1). Góly Bystrého: Urban ml. 2, Tomko, za hostí Bulík, Rencsok. V ďalšej dohrávke futbalovej súťaže I. triedy sa na dobre pripravenom trávniku v Rožňavskom Bystrom predstavil súper zo špice tabuľky - Drnava. Drnave absentovalo viacero hráčov a nastúpili len desiati. V prvom polčase však tento hendikep nebolo vidieť. Od úvodu sa hralo bez výraznejších šancí. Prvú strelu na bránu vyslal drnavský hráč z priameho kopu, s ktorou si však Koncz
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.