Autor tohto článku v tom čase síce hrával futbal za Nižnú Slanú, ale články zo zápasov ešte nepísal. Na webovú stránku Maj Gemer natrafil až na jeseň 2010, preto by chcel svojim čitateľom pripomenúť sezónu, keď Baník Nižná Slaná síce zimovala na prvej priečke, ale napokon skončila len tretia. Funkcionári:
Predseda: Radovan Hajči
Tajomník: Jozef Spišák
Vedúci mužstva: Peter Ambróz
Hospodár: Milan Junger.
Tabuľka po jesennej časti:
| 1. | Nižná Slaná | 13 | 9 | 0 | 4 | 33:14 | 27 |
| 2. | Kružná | 13 | 8 | 3 | 2 | 37:20 | 27 |
| 3. | Rožňavské Bystré | 13 | 6 | 5 | 2 | 42:31 | 23 |
| 4. | Slavošovce | 13 | 7 | 1 | 5 | 21:19 | 22 |
| 5. | Pača | 13 | 6 | 3 | 4 | 38:31 | 21 |
| 6. | Kovstav | 13 | 6 | 3 | 4 | 18:21 | 21 |
| 7. | Kečovo | 13 | 6 | 2 | 5 | 32:23 | 20 |
| 8. | Bohúňovo | 13 | 5 | 3 | 5 | 19:17 | 18 |
| 9. | Jovice | 13 | 5 | 1 | 7 | 37:37 | 16 |
| 10. | Ml. Brzotín | 13 | 4 | 3 | 6 | 28:32 | 15 |
| 11. | Čoltovo | 13 | 4 | 2 | 7 | 26:41 | 14 |
| 12. | Rakovnica | 13 | 4 | 1 | 8 | 15:34 | 13 |
| 13. | Hrhov | 13 | 3 | 2 | 8 | 28:44 | 11 |
| 14. | Drnava | 13 | 2 | 3 | 8 | 16:26 | 9 |
Tabuľka jarnej časti:
| 1. | Kružná | 13 | 10 | 1 | 2 | 51:23 | 31 |
| 2. | Rožňavské Bystré | 13 | 9 | 2 | 2 | 41:21 | 29 |
| 3. | Pača | 13 | 9 | 1 | 3 | 37:19 | 28 |
| 4. | Slavošovce | 13 | 8 | 1 | 4 | 35:24 | 25 |
| 5. | Bohúňovo | 13 | 7 | 2 | 4 | 27:13 | 23 |
| 6. | Nižná Slaná | 13 | 6 | 5 | 2 | 21:13 |
23 |
| 7. | Jovice | 13 | 6 | 0 | 7 | 29:46 | 18 |
| 8. | Hrhov | 13 | 5 | 2 | 6 | 42:39 | 17 |
| 9. | Drnava | 13 | 5 | 2 | 6 | 31:47 | 17 |
| 10. | Ml. Brzotín | 13 | 4 | 3 | 6 | 28:32 | 15 |
| 11. | Kečovo | 13 | 5 | 0 | 8 | 26:32 | 15 |
| 12. | Kovstav | 13 | 4 | 2 | 7 | 28:34 | 14 |
| 13. | Rakovnica | 13 | 2 | 3 | 8 | 19:38 | 9 |
| 14. | Čoltovo | 13 | 1 | 2 | 7 | 20:54 | 5 |
Konečná tabuľka
| 1. | Kružná | 26 | 18 | 4 | 4 | 98:43 | 58 |
| 2. | Rožňavské Bystré | 26 | 15 | 7 | 4 | 83:52 | 52 |
| 3. | Nižná Slaná | 26 | 15 | 5 | 6 | 54:27 | 50 |
| 4. | Pača | 26 | 15 | 4 | 7 | 75:50 | 49 |
| 5. | Slavošovce | 26 | 15 | 2 | 9 | 56:43 | 47 |
| 6. | Bohúňovo | 26 | 12 | 5 | 9 | 46:30 | 41 |
| 7. | Kovstav | 26 | 10 | 5 | 11 | 46:55 | 35 |
| 8. | Kečovo | 26 | 11 | 2 | 13 | 58:55 | 35 |
| 9. | Jovice | 26 | 11 | 1 | 14 | 66:83 | 34 |
| 10. | Hrhov | 26 | 8 | 4 | 14 | 70:83 | 28 |
| 11. | Drnava | 26 | 7 | 5 | 14 | 47:73 | 26 |
| 12. | Ml. Brzotín | 26 | 6 | 4 | 16 | 47:65 | 22 |
| 13. | Rakovnica | 26 | 6 | 4 | 16 | 34:72 | 22 |
| 14. | Čoltovo | 26 | 5 | 4 | 17 | 46:95 | 19 |
Výsledkový servis:
Čoltovo – N. Slaná 1:5, N. Slaná – Kečovo 2:0, Slavošovce – N. Slaná 2:1, N. Slaná – Drnava 2:0, Bohúňovo – N. Slaná 0:1, N. Slaná – Rakovnica 3:0, Jovice – N. Slaná 2:1, N. Slaná – Kružná 3:2, Kovstav – N. Slaná 3:1, N. Slaná – Hrhov 5:0, Rož. Bystré – N. Slaná 2:1, Pača – N. Slaná 2:3, N. Slaná – Ml. Brzotín 5:0, N. Slaná – Čoltovo 2:1, Kečovo – N. Slaná 1:2, N. Slaná – Slavošovce 3:1, Drnava – N. Slaná 0:0, N. Slaná – Bohúňovo 1:1, Rakovnica – N. Slaná 0:0, N. Slaná – Jovice 6:2, Kružná – N. Slaná 3:1, N. Slaná – Kovstav 2:0, Hrhov – N. Slaná 1:1, N. Slaná – Rož. Bystré 0:0, N. Slaná – Pača 0:1, Ml. Brzotín – N. Slaná 2:3.
Zaujímavosti:
- Stopér Hlaváč sa dostal do náhradníkov výberu ObFZ Rožňava
- Najlepším strelcom bol Vladimír Karas s 15 gólmi, avšak góly v posledných 3 kolách nie je možné zistiť
- Predseda Radovan Hajči po skončení sezóny odstúpil
- Odišli aj hráči, ktorí boli na hosťovaní: Imrich Dušinský, Miloš Leško, Miloš Schvarz, Miroslav Schvarz
- Zranení Tomáš Čipka a Marián Poťmák už v aktívnej činnosti nemohli pokračovať.
Štatistika:
| Doma | 13 | 10 | 2 | 1 | 34:8 | 32 bodov |
| Vonku | 13 | 5 | 3 | 5 | 20:19 | 18 bodov |
| Jeseň | 13 | 9 | 0 | 4 | 33:14 | 27 bodov |
| Doma na jeseň | 6 | 6 | 0 | 0 | 20:2 | 18 bodov |
| Vonku na jeseň | 7 | 3 | 0 | 4 | 13:12 | 9 bodov |
| Jarná časť | 13 | 6 | 5 | 2 | 21:13 | 23 bodov |
| Doma na jar | 7 | 4 | 2 | 1 | 14:6 | 14 bodov |
| Vonku na jar | 6 | 2 | 3 | 1 | 7:7 | 9 bodov |
Komentár:
Po sezóne 2008/2009 v mužstve Baníka Nižná Slaná nenastali veľké zmeny. Z mužstva odišiel na prestup do Rakovnice Július Turcsányi a prestal hrávať Drahoslav Grančák. Do mužstva prišli posilniť obranu Miloš Leško z Vlachova a Vladimír Hlaváč. V jarnej časti boli novými hráčmi Peter Slovák a Štefan Tomášik a na jeseň ešte pribudol do kádra Miroslav Prónai.
V úvodných dvoch kolách nového ročníka proti Kečovu a Čoltovu mužstvo zvíťazilo. V Slavošovciach prvýkrát okúsilo prehru. V ďalších troch kolách bodovalo naplno proti slabším súperom. Potom prišla nečakaná prehra v Joviciach. Vo vyrovnanom zápase s Kružnou zvíťazila. Potom prišla prehra na Kovstave. S priemerným Hrhovom si poradila bez väčších problémov. V Rožňavskom Bystrom podľahla tesne 1:2. Záver jesene mala dobrý, keď v posledných dvoch kolách bodovala naplno.
Úvod jari mala Nižná Slaná dobrý, v prvých troch kolách zdolala Čoltovo, Kečovo a Slavošovce. Potom však prišla remíza s priemernou Drnavou a doma s Bohúňovom. To už hrala bez zranených Čipku a Krnáča. Nasledovala ďalšia remíza v Rakovnici. Chuť si napravila výhrou nad Jovicami. V zápase pravdy s Kružnou prehrala, zranil sa ďalší hráč, Marián Poťmák. Doma zdolala Kovstav aj v oslabenej zostave. V ďalších dvoch kolách len remizovala. Remíza s Rožňavským Bystrým bola zaslúžená, v Hrhove mužstvo doplatilo na nepremieňanie šancí. V poslednom domácom zápase s Pačou prehrala 0:1. Gól padol po chybe obrany. So sezónou sa rozlúčila víťazne. So slabým súperom z Brzotína sa na víťazstvo poriadne natrápila, víťazný gól strelil striedajúci Boroš. Mužstvo na jar síce prehralo len dvakrát, avšak remizovalo až päťkrát.
Štefan Tomášik
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.